mn56(6) 『優波離経(6)』 (うぱりきょう、 Upālisuttaṃ、ウパーリ・スッタ)

「尊者よ、転向の幻術はです。
 尊者よ、私の愛しい親族、血縁者たちは、この転向の(幻術)により転向するなら、
 長きにわたり私の愛しい親族、血縁者たちの恩恵と幸福のためになるでしょう。
 また尊者よ、もしすべての士族が、この転向の(幻術)により転向するなら、
 長きにわたり、すべての士族の恩恵と幸福のためにもなるでしょう。
 また尊者よ、もしすべての婆羅門が、… 中略 …
 庶民が、 … 中略 …
 すべての奴隷が、この転向の(幻術)により転向するなら、
 長きにわたり、すべての奴隷の恩恵と幸福のためにもなるでしょう。
 また尊者よ、もし神々梵天を含む世界、沙門・婆羅門・王を含む人々が、この転向の(幻術)により転向するなら、

 長きにわたり、神々梵天を含む世界、沙門・婆羅門・王を含む人々の恩恵と幸福のためにもなるでしょう。

 それでは尊者よ、あなたに比喩をなしましょう。
 ここに一部の識者たちは比喩によって所説の意味了知します(ので)。
 尊者よ、かつて、とある老衰した、年長の、人の婆羅門に、臨月の妊婦である婆羅門の若い妻がいました。
 さて尊者よ、その若妻はその婆羅門にこう言いました。
「婆羅門よ、あなたは行って、私の子供の遊び相手になりそうなオスの子猿を、市場から買って連れてきてください」と。
 このように言われたその婆羅門は、若妻にこう言った。
「尊女よ、出産するまで待ちなさい。
 尊女よ、もし君が男の子を産んだなら、私はその君へ、君の子供の遊び相手になりそうなオスの子猿を、市場から買って連れてこよう。

 しかし尊女よ、もし君が女の子を産んだなら、私はその君へ、君の子供の遊び相手になりそうなメスの子猿を、市場から買って連れてこよう」と。
 尊者よ、ふたたびその若妻はその婆羅門にこう言いました。…
 尊者よ、みたびその若妻はその婆羅門にこう言いました。
「婆羅門よ、あなたは行って、私の子供の遊び相手になりそうなオスの子猿を、市場から買って連れてきてください」と。
 すると尊者よ、その若妻に染着が縛り付けられた、その婆羅門は市場からオスの子猿を買って連れてきて、その若妻にこう言いました。
「尊女よ、これが君のため、市場から買って連れてきた、君の子供の遊び相手になりそうなオスの子猿だ」と。
 尊者よ、そう言われたとき、その若妻はその婆羅門にこう言いました。
「婆羅門よ、あなたはこのオスの子猿を持って行き、染物師のラッタパーニに近づいてください。
 近づいたら染物師の子、ラッタパーニにこう言って下さい。
『友なるラッタパーニよ、私はこのオスの子猿を”黄塗り”という料にめて、叩き、圧し伸ばし、両から研磨することを望む』と。

 
 すると尊者よ、その若妻に染着し、られたその婆羅門はそのオスの子猿を持って行き、染物師のラッタパーニに近づいた。

 近づくと染物師の子、ラッタパーニにこう言った。
『友なるラッタパーニよ、私はこのオスの子猿を”黄塗り”という料にめて、叩き、圧し伸ばし、両側から研磨することを望む』と。

 尊者よ、そう言われて染物師のラッタパーニはその婆羅門にこう言いました。
『あなたのこのオスの子猿は、染色に耐えられても、叩くことには耐えられず、研磨には耐えられません』と。
 まさにそのように尊者よ、ジャイナ教の愚か者たちの論は、賢者たちの(染色)でなく、愚者たちの染色には耐えられても、実践には耐えられず、研磨には耐えられません。
 すると尊者よ、後日、その婆羅門は新しい一対の布地を持って染物師のラッタパーニに近づきました。
 近づくと染物師の子、ラッタパーニにこう言いました。
『友なるラッタパーニよ、私はこの新しい一対の布地を”黄塗り”という料にめて、叩き、圧し伸ばし、両側から研磨することを望む』と。
 尊者よ、そう言われて染物師のラッタパーニはその婆羅門にこう言いました。
『尊者よ、あなたのこの新しい一対の布地は染色に耐えられ、叩くことにも耐えられ、研磨にも耐えられます』と。
 まさにそのように尊者よ、かの阿羅漢正等覚者であられる世尊の論は愚者たちの(染色)でなく、賢者たちの染色に耐えられ、実践にも耐えられ、研磨にも耐えられます』と。
 
居士よ、王を含めた会衆がこのように知る、
『ウパーリ居士はニガンタ・ナータプッタの弟子である』と。
 居士よ、我々は君を誰の弟子だと保持すべきなのか?」と。
 このように言われ、ウパーリ居士は、座から起き上がり、上衣を一肩にかけ、世尊に合掌を向けてから、ニガンタ・ナータプッタにこう言った。
「尊者よ、それならあなたは聞いて下さい。私がその方の弟子であるところの(その偈を)。」と

kalyāṇī, bhante, āvaṭṭanī māyā;
piyā me, bhante, ñātisālohitā imāya āvaṭṭaniyā āvaṭṭeyyuṃ;

piyānampi me assa ñātisālohitānaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya;

sabbe cepi, bhante, khattiyā imāya āvaṭṭaniyā āvaṭṭeyyuṃ;

sabbesānampissa khattiyānaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya;

sabbe cepi, bhante, brāhmaṇā…pe…
vessā…pe…
suddā imāya āvaṭṭaniyā āvaṭṭeyyuṃ;
sabbesānampissa suddānaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya;

sadevako cepi, bhante, loko samārako sabrahmako sassamaṇabrāhmaṇī pajā sadevamanussā imāya āvaṭṭaniyā āvaṭṭeyyuṃ;
sadevakassapissa lokassa samārakassa sabrahmakassa sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya dīgharattaṃ hitāya sukhāyāti.
Tena hi, bhante, upamaṃ te karissāmi.
Upamāya pidhekacce viññū purisā bhāsitassa atthaṃ ājānanti.

‘‘Bhūtapubbaṃ, bhante, aññatarassa brāhmaṇassa jiṇṇassa vuḍḍhassa mahallakassa daharā māṇavikā pajāpatī ahosi gabbhinī upavijaññā.
Atha kho, bhante, sā māṇavikā taṃ brāhmaṇaṃ etadavoca .
‘gaccha tvaṃ, brāhmaṇa, āpaṇā makkaṭacchāpakaṃ kiṇitvā ānehi, yo me kumārakassa kīḷāpanako bhavissatī’ti.
Evaṃ vutte, so brāhmaṇo taṃ māṇavikaṃ etadavoca .
‘āgamehi tāva, bhoti, yāva vijāyati.
Sace tvaṃ, bhoti, kumārakaṃ vijāyissasi, tassā te ahaṃ āpaṇā makkaṭacchāpakaṃ kiṇitvā ānessāmi, yo te kumārakassa kīḷāpanako bhavissati.
Sace pana tvaṃ, bhoti, kumārikaṃ vijāyissasi, tassā te ahaṃ āpaṇā makkaṭacchāpikaṃ kiṇitvā ānessāmi, yā te kumārikāya kīḷāpanikā bhavissatī’ti.
Dutiyampi kho, bhante, sā māṇavikā…pe…
tatiyampi kho, bhante, sā māṇavikā taṃ brāhmaṇaṃ etadavoca .
‘gaccha tvaṃ, brāhmaṇa, āpaṇā makkaṭacchāpakaṃ kiṇitvā ānehi, yo me kumārakassa kīḷāpanako bhavissatī’ti.
Atha kho, bhante, so brāhmaṇo tassā māṇavikāya sāratto paṭibaddhacitto āpaṇā makkaṭacchāpakaṃ kiṇitvā ānetvā taṃ māṇavikaṃ etadavoca .
‘ayaṃ te, bhoti, āpaṇā makkaṭacchāpako kiṇitvā ānīto, yo te kumārakassa kīḷāpanako bhavissatī’ti.
Evaṃ vutte, bhante, sā māṇavikā taṃ brāhmaṇaṃ etadavoca .

‘gaccha tvaṃ, brāhmaṇa, imaṃ makkaṭacchāpakaṃ ādāya yena rattapāṇi rajataputto tenupasaṅkama;
upasaṅkamitvā rattapāṇiṃ rajakaputtaṃ evaṃ vadehi .
icchāmahaṃ, samma rattapāṇi, imaṃ makkaṭacchāpakaṃ pītāvalepanaṃ nāma raṅgajātaṃ rajitaṃ ākoṭitapaccākoṭitaṃ ubhatobhāgavimaṭṭha’nti.

‘‘Atha kho, bhante, so brāhmaṇo tassā māṇavikāya sāratto paṭibaddhacitto taṃ makkaṭacchāpakaṃ ādāya yena rattapāṇi rajakaputto tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā rattapāṇiṃ rajakaputtaṃ etadavoca .
‘icchāmahaṃ, samma rattapāṇi, imaṃ makkaṭacchāpakaṃ pītāvalepanaṃ nāma raṅgajātaṃ rajitaṃ ākoṭitapaccākoṭitaṃ ubhatobhāgavimaṭṭha’nti.
Evaṃ vutte, bhante, rattapāṇi rajakaputto taṃ brāhmaṇaṃ etadavoca .

‘ayaṃ kho te, makkaṭacchāpako raṅgakkhamo hi kho, no ākoṭanakkhamo, no vimajjanakkhamo’ti.
Evameva kho, bhante, bālānaṃ nigaṇṭhānaṃ vādo raṅgakkhamo hi kho bālānaṃ no paṇḍitānaṃ, no anuyogakkhamo, no vimajjanakkhamo.

Atha kho, bhante, so brāhmaṇo aparena samayena navaṃ dussayugaṃ ādāya yena rattapāṇi rajakaputto tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā rattapāṇiṃ rajakaputtaṃ etadavoca .
‘icchāmahaṃ, samma rattapāṇi, imaṃ navaṃ dussayugaṃ pītāvalepanaṃ nāma raṅgajātaṃ rajitaṃ ākoṭitapaccākoṭitaṃ ubhatobhāgavimaṭṭha’nti.
Evaṃ vutte, bhante, rattapāṇi rajakaputto taṃ brāhmaṇaṃ etadavoca .

‘idaṃ kho te, bhante, navaṃ dussayugaṃ raṅgakkhamañceva ākoṭanakkhamañca vimajjanakkhamañcā’ti.
Evameva kho, bhante, tassa bhagavato vādo arahato sammāsambuddhassa raṅgakkhamo ceva paṇḍitānaṃ no bālānaṃ, anuyogakkhamo ca vimajjanakkhamo cā’’ti.

‘‘Sarājikā kho, gahapati, parisā evaṃ jānāti .
‘upāli gahapati nigaṇṭhassa nāṭaputtassa sāvako’ti.
Kassa taṃ, gahapati, sāvakaṃ dhāremā’’ti?
Evaṃ vutte, upāli gahapati uṭṭhāyāsanā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavoca .

‘‘tena hi, bhante, suṇohi yassāhaṃ sāvako’’ti .