sn11.9『林処仙経』Araññāyatanaisisuttaṃ

Sāvatthiyaṃ. サーヴァッティーにて。
‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, sambahulā isayo sīlavanto kalyāṇadhammā araññāyatane paṇṇakuṭīsu sammanti.「比丘たちよ、昔あるとき、多数の善法持戒の仙人たちが林の葉庵に暮らしていた。
Atha kho, bhikkhave, sakko ca devānamindo vepacitti ca asurindo yena te isayo sīlavanto kalyāṇadhammā tenupasaṅkamiṃsu. さて比丘たちよ、神々の王サッカアスラヴェーパチッティは、その善法持戒の仙人たちに近づいた。
Atha kho, bhikkhave, vepacitti asurindo paṭaliyo [aṭaliyo (sī. syā. kaṃ. pī.), āṭaliyo (ka.) ma. ni. 2.410] upāhanā ārohitvā khaggaṃ olaggetvā 比丘たちよ、そのときアスラヴェーパチッティは幾重にも裏打ちされた草履をはき、剣を着けて、
chattena dhāriyamānena aggadvārena assamaṃ pavisitvā te isayo sīlavante kalyāṇadhamme apabyāmato karitvā atikkami. 日傘を持たせて第一のから草庵に入り、その善法持戒の仙人たちを軽んじて通り過ぎた。
Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo paṭaliyo upāhanā orohitvā khaggaṃ aññesaṃ datvā chattaṃ apanāmetvā dvāreneva assamaṃ pavisitvā te isayo sīlavante kalyāṇadhamme anuvātaṃ pañjaliko namassamāno aṭṭhāsi’’. しかし比丘たちよ、神々の王サッカは幾重にも裏打ちされた草履を脱ぎ、刀剣を他の者へ手渡して、日傘を下ろさせてより草庵に入り、その善法持戒の仙人たちに風下から合掌して敬礼しつつ立った。
Atha kho, bhikkhave, te isayo sīlavanto kalyāṇadhammā sakkaṃ devānamindaṃ gāthāya ajjhabhāsiṃsu . すると比丘たちよ、善法持戒の仙人たちは、神々の王サッカに偈をもって語りかけた。
‘‘Gandho isīnaṃ ciradikkhitānaṃ,「出家して久しい仙人たちのにおい
Kāyā cuto gacchati mālutena; からして(発して)風により進む
Ito paṭikkamma sahassanetta, 千の眼ある者よ ここから退きなさい
Gandho isīnaṃ asuci devarājā’’ti. 神々の王よ 仙人のにおい浄らかでない」と。1)
‘‘Gandho isīnaṃ ciradikkhitānaṃ,「出家して久しい仙人たちのにおい
Kāyā cuto gacchatu [gacchati (sī. syā. kaṃ.)] mālutena, からして(発して)風により進め
Sucitrapupphaṃ sirasmiṃva mālaṃ; 頭にある多彩な花の華鬘のように
Gandhaṃ etaṃ paṭikaṅkhāma bhante, 尊者たちよ 我々はこのにおい予期する
Na hettha devā paṭikūlasaññino’’ti. ここに厭意ある神々はいないから」と。
1)
戒律で沐浴回数が制限されてるそうです。