文書の過去の版を表示しています。
sn55.41[SNv,399]『第一湧出経』(だいいちおういつきょう、 Paṭhamaabhisandasuttaṃ、パタマアビサンダ・スッタ)
「比丘たちよ、これら四つの功徳の湧出、善巧の湧出、幸福への食がある。
いかなる四つか?
比丘たちよ、ここに聖弟子は、仏陀に確然たる浄信を具えている。
『かの世尊は阿羅漢、正等覚者、明行足、善逝、世間解、無上の調御丈夫、神々と人間の師、仏陀、世尊である』と。
これが最初の功徳の湧出、善巧の湧出、幸福への食である。
さらに比丘たちよ、聖弟子は、法に … 中略 …
僧伽に確然たる浄信を … 中略 …
さらに比丘たちよ、聖弟子は聖者所愛の欠けなき亀裂なき斑点なき、まだらでなく自由な識者が称賛する執取されない、定をもたらす戒を具えている。
これが四番目の功徳の湧出、善巧の湧出、幸福への食である。
比丘たちよ、これらが四つの功徳の湧出、善巧の湧出、幸福への食である。
比丘たちよ、これら四つの功徳の湧出、善巧の湧出を具えた聖弟子の功徳の量を量ることは容易なことではない。
『これくらいの功徳の湧出、善巧の湧出、幸福への食である』と。
そのときは『考量されえない量り知れない巨大な功徳の塊』とだけ数えられる。
たとえば比丘たちよ、大海の水の量を計算することは容易なことではない。
幾アーラカ(升目の単位)であるとか、あるいは幾百アーラカであるとか、あるいは幾千アーラカであるとか、あるいは幾十万アーラカであるといって。
そのときは『考量されざる量り知れない巨大な水の塊』とだけ数えられる。
まさにそのように比丘たちよ、これら四つの功徳の湧出、善巧の湧出を具えた聖弟子の功徳の量を量ることは容易なことではない。
『これくらいの功徳の湧出、善巧の湧出、幸福への食である』と。
そのときは『考量されざる量り知れない巨大な功徳の塊』とだけ数えられる」と。
世尊はこう言われた。
こうおっしゃり、師である善逝はさらに、
「計量されざる大海は 大きな流れがあり
多くのぞっとするものや 宝群のすみかである
人々や群衆に仕えられた僧伽のように 諸々の河川は
種々に流れつつ 海洋に近づく
そのように 食物・飲み物・衣服を与える
寝床、敷物の施与者である賢者に
功徳の水流は近づく
河川が水を海洋に運ぶように」と。
‘‘Cattārome, bhikkhave, puññābhisandā, kusalābhisandā, sukhassāhārā.
Katame cattāro?
Idha, bhikkhave, ariyasāvako buddhe aveccappasādena samannāgato hoti .
itipi so bhagavā…pe…
satthā devamanussānaṃ buddho bhagavāti.
Ayaṃ paṭhamo puññābhisando, kusalābhisando, sukhassāhāro.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako dhamme…pe…
saṅghe…pe….
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako ariyakantehi sīlehi samannāgato hoti akhaṇḍehi…pe…
samādhisaṃvattanikehi.
Ayaṃ catuttho puññābhisando, kusalābhisando, sukhassāhāro.
Ime kho, bhikkhave, cattāro puññābhisandā, kusalābhisandā, sukhassāhārā.
‘‘Imehi kho, bhikkhave, catūhi puññābhisandehi kusalābhisandehi samannāgatassa ariyasāvakassa na sukaraṃ puññassa pamāṇaṃ gaṇetuṃ .
‘ettako puññābhisando, kusalābhisando, sukhassāhāro’ti.
Atha kho asaṅkhyeyyo appameyyo mahāpuññakkhandho tveva saṅkhyaṃ gacchati.
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, mahāsamudde na sukaraṃ udakassa pamāṇaṃ gaṇetuṃ .
‘ettakāni udakāḷhakānī’ti vā ‘ettakāni udakāḷhakasatānī’ti vā ‘ettakāni udakāḷhakasahassānī’ti vā ‘ettakāni udakāḷhakasatasahassānī’ti vāti.
Atha kho asaṅkhyeyyo appameyyo mahāudakakkhandho tveva saṅkhyaṃ gacchati.
Evameva kho, bhikkhave, imehi catūhi puññābhisandehi kusalābhisandehi samannāgatassa ariyasāvakassa na sukaraṃ puññassa pamāṇaṃ gaṇetuṃ .
‘ettako puññābhisando, kusalābhisando, sukhassāhāro’ti.
Atha kho asaṅkhyeyyo appameyyo mahāpuññakkhandho tveva saṅkhyaṃ gacchatī’’ti.
Idamavoca bhagavā.
Idaṃ vatvāna sugato athāparaṃ etadavoca satthā .
‘‘Mahodadhiṃ aparimitaṃ mahāsaraṃ,
Bahubheravaṃ ratanagaṇānamālayaṃ;
Najjo yathā naragaṇasaṅghasevitā,
Puthū savantī upayanti sāgaraṃ.
‘‘Evaṃ naraṃ annapānavatthadadaṃ,
Seyyāni paccattharaṇassa [sajjattharaṇassa (sī. syā. kaṃ. pī.)] dāyakaṃ;
Puññassa dhārā upayanti paṇḍitaṃ,
Najjo yathā vārivahāva sāgara’’nti.
