sn56.45[SNv,453]『毛経』(もうきょう、 Vālasuttaṃ、ヴァーラ・スッタ)
ある時、世尊はヴェーサーリーの大林の尖塔会堂に住されていた。
さて、アーナンダ尊者は、午前に着衣して、鉢と衣を持って、ヴェーサーリーへ托鉢に入った。
アーナンダ尊者は多くのリッチャヴィ族の子供が公会堂で弓術訓練をなし、遠くから小さい鍵穴へ矢を打ち、続く矢、続く矢と失敗しないのを見た。
見て、彼にはこの(思い)があった、
「ああ、これらリッチャヴィ族の子供は学んでいる。じつにこれらリッチャヴィ族の子供はよく学んでいる。
じつに遠くから小さい鍵穴へ矢を打ち、続く矢、続く矢と失敗しないのだから」と。
そしてアーナンダ尊者は、ヴェーサーリーへ托鉢に行って、食後に鉢食から退いて世尊のもとに近づいた。
近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。
一隅に座ったアーナンダ尊者は世尊にこう言った。
「尊者よ、ここに私は午前に着衣して鉢と衣を持ってヴェーサーリーへ托鉢に入りました。
私は多くのリッチャヴィ族の子供が公会堂で弓術訓練をなし、遠くから小さい鍵穴へ矢を打ち、続く矢、続く矢と失敗しないのを見ました。
見て、私にこの(思い)が生じました。
『ああ、これらリッチャヴィ族の子供は学んでいる。じつにこれらリッチャヴィ族の子供はよく学んでいる。
じつに遠くから小さい鍵穴へ矢を打ち、続く矢、続く矢と失敗しないのだから。』」と。
「アーナンダよ、これをどう思うだろう。いったいどちらがもっとなし難く、もっと得難いだろう、
遠くから小さい鍵穴へ矢を打ち、続く矢、続く矢と失敗しないこと、あるいは七つに裂かれた馬毛の端から端(まで)を射抜くことは?」と。
「尊者よ、七つに裂かれた馬毛の端から端(まで)を射抜くこと、それはもっとなし難く、もっと得難いです」と。
「しかしアーナンダよ、彼らはより射抜きがたいものを見抜く。『これは苦である』と如実に見抜き、苦の起源の聖諦を如実に見抜き、苦の滅の聖諦を如実に見抜き、
『これは苦の滅に至る行道である』と如実に見抜くような者たちは。
それゆえアーナンダよ、ここに『これは苦である』と専念され、『これは苦の集起である』と専念され、『これは苦の滅である』と専念され、『これは苦の滅に至る行道である』と専念されるべきである」と。
Ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ.
Atha kho āyasmā ānando pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya vesāliṃ piṇḍāya pāvisi.
Addasā kho āyasmā ānando sambahule licchavikumārake santhāgāre upāsanaṃ karonte, dūratova sukhumena tāḷacchiggaḷena asanaṃ atipātente, poṅkhānupoṅkhaṃ [pokhānupokhaṃ (syā. kaṃ.)] avirādhitaṃ.
Disvānassa etadahosi .
‘‘sikkhitā vatime licchavikumārakā, susikkhitā vatime licchavikumārakā;
yatra hi nāma dūratova sukhumena tāḷacchiggaḷena asanaṃ atipātessanti poṅkhānupoṅkhaṃ avirādhita’’nti.
Atha kho āyasmā ānando vesāliṃ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto yena bhagavā tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi.
Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘idhāhaṃ, bhante, pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya vesāliṃ piṇḍāya pāvisiṃ.
Addasaṃ khvāhaṃ, bhante sambahule licchavikumārake santhāgāre upāsanaṃ karonte dūratova sukhumena tāḷacchiggaḷena asanaṃ atipātente poṅkhānupoṅkhaṃ avirādhitaṃ’.
Disvāna me etadahosi .
‘‘sikkhitā vatime licchavikumārakā, susikkhitā vatime licchavikumārakā;
yatra hi nāma dūratova sukhumena tāḷacchiggaḷena asanaṃ atipātessanti poṅkhānupoṅkhaṃ avirādhita’’nti.
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, ānanda, katamaṃ nu kho dukkarataraṃ vā durabhisambhavataraṃ vā .
yo dūratova sukhumena tāḷacchiggaḷena asanaṃ atipāteyya poṅkhānupoṅkhaṃ avirādhitaṃ, yo vā sattadhā bhinnassa vālassa koṭiyā koṭiṃ paṭivijjheyyā’’ti?
‘‘Etadeva, bhante, dukkaratarañceva durabhisambhavatarañca yo vā [yo (sī.)] sattadhā bhinnassa vālassa koṭiyā koṭiṃ paṭivijjheyyā’’ti.
‘‘Atha kho [atha kho te (syā. kaṃ.)], ānanda, duppaṭivijjhataraṃ paṭivijjhanti, ye ‘idaṃ dukkha’nti yathābhūtaṃ paṭivijjhanti…pe…
‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ paṭivijjhanti’’.
‘‘Tasmātihānanda, ‘idaṃ dukkha’nti yogo karaṇīyo…pe…
‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yogo karaṇīyo’’ti.
