mn57(1) 『狗行者経(1)』 (くぎょうしゃきょう、 Kukkuravatikasuttaṃ、クックラヴァティカ・スッタ)
私はこのように聞いた。
ある時、世尊はコーリヤ国に住されていた。コーリヤ国にはハリッダヴァサナという町があった。
さてコーリヤ国人の牛行者プンナと裸形の犬行者セーニャが世尊のもとに近づいた。
コーリヤ国人の牛行者プンナは世尊に礼拝して一隅に座った。
また裸形の犬行者セーニャは世尊と挨拶した。
喜ばしい挨拶の話を交わして犬のように一方にかがんで座った。
一隅に座ったコーリヤ国人の牛行者プンナは、世尊にこう言った。
「尊者よ、この裸形の犬行者セーニャは、難行者として地面に投棄された食物を食べます。
彼の、その犬の禁行は長きにわたり完璧に受持されています。
彼の行き先はどこで、次生は何ですか?」と。
『プンナよ、もうよい。止めなさい。
私にこれを問うてはいけない』と。
ふたたび、コーリヤ国人の牛行者プンナは、…中略…
みたびコーリヤ国人の牛行者プンナは、世尊にこう言った。
「尊者よ、この裸形の犬行者セーニャは、難行者として地面に投棄された食物を食べます。
彼の、その犬の禁行は長きにわたり完璧に受持されています。
彼の行き先はどこで、次生は何ですか?」と。
「プンナよ、たしかに私は君の(質問)を受けなかった、
『プンナよ、もうよい。止めなさい。
私にこれを問うてはいけない』といって。
それでも私はあなたに解答しよう。
プンナよ、ここにある者は犬の禁行を円満・無欠に修養し、犬の戒行を円満・無欠に修養し、犬の心を円満・無欠に修養し、犬の行儀を円満・無欠に修養する。
彼は犬の禁行を円満・無欠に修養して、犬の戒行を円満・無欠に修養して、犬の心を円満・無欠に修養して、犬の行儀を円満・無欠に修養して身の崩壊より死後に犬の仲間に再生する。
また、もし彼のこのような見があるなら、
『この戒や禁行や苦行や梵行により、私は神や、神のひとつとなるだろう。』と、彼のそれは邪見となる。
プンナよ、私は邪見者の行き先を、二つの行き先のうちどちらかと説く。
地獄、あるいは畜生胎。
そのようにプンナよ、犬の禁行を成し遂げるなら犬の仲間に、失敗するならば地獄に導く」と。
こう言われて、裸形の犬行者セーニャは声を上げて泣き、涙を流した。
すると世尊は、コーリヤ国人の牛行者プンナにこう言われた。
「プンナよ、それで私はあなたの(質問)を受けなかったのだ、
『プンナよ、もうよい。止めなさい。
私にこれを問うてはいけない。』」と。
「尊者よ、私は、世尊が私にそのように言われた、そのことを泣くのではありません。
しかし尊者よ、私の、犬の禁行が長きにわたり完璧に受持されたこと、(それを泣いているのです。)
尊者よ、このコーリヤ国人のプンナは牛行者です。
彼の、その牛の禁行は長きにわたり完璧に受持されています。
彼の行き先はどこで、次生は何ですか?」と。
『セーニャよ、もうよい。止めなさい。
私にこれを問うてはいけない』と。
ふたたび裸行者セーニャは、 … 中略 …
みたび裸行者セーニャは、世尊にこう言った。
尊者よ、このコーリヤ国人のプンナは牛行者です。
彼の、その牛の禁行は長きにわたり完璧に受持されています。
彼の行き先はどこで、次生は何ですか?」と。
「セーニャよ、たしかに私は君の(質問)を受けなかった、
『セーニャよ、もうよい。止めなさい。
私にこれを問うてはいけない』といって。
それでも私はあなたに解答しよう。
セーニャよ、ここにある者は牛の禁行を円満・無欠に修養し、牛の戒行を円満・無欠に修養し、牛の心を円満・無欠に修養し、牛の行儀を円満・無欠に修養する。
彼は牛の禁行を円満・無欠に修養して、牛の戒行を円満・無欠に修養して、牛の心を円満・無欠に修養して、牛の行儀を円満・無欠に修養して身の崩壊より死後に牛の仲間に再生する。
また、もし彼のこのような見があるなら、
『この戒や禁行や苦行や梵行により、私は神や、神のひとつとなるだろう。』と、彼のそれは邪見となる。
セーニャよ、私は邪見者の行き先を、二つの行き先のうちどちらかと説く。
地獄、あるいは畜生胎に。
そのようにセーニャよ、牛の禁行を成し遂げるなら牛の仲間に、失敗するならば地獄に導く」と。
こう言われて、コーリヤ国人の牛行者プンナは声を上げて泣き、涙を流した。
すると世尊は、裸形の犬行者セーニャにこう言われた。
「セーニャよ、それで私はあなたの(質問)を受けなかったのだ、
『セーニャよ、もうよい。止めなさい。
私にこれを問うてはいけない』と。
「尊者よ、私は、世尊が私にそのように言われた、そのことを泣くのではありません。
しかし尊者よ、私の、牛の禁行が長きにわたり完璧に受持されたこと、(それを泣いているのです。)
尊者よ、私はこのように世尊へ浄信しましょう、
世尊は、私がたしかにこの牛の禁行を断じられ、そしてこの裸形の犬行者セーニャもたしかにその犬の禁行を断じられる、そのような法を説くことができる」と。
「ではプンナよ、君は聞いて、充分に作意しなさい。私は語ろう」と。
「おっしゃる通りに、尊者よ」とコーリヤ国人の牛行者プンナは世尊に応えた。
世尊はこう言われた。
Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā koliyesu viharati haliddavasanaṃ nāma koliyānaṃ nigamo.
Atha kho puṇṇo ca koliyaputto govatiko acelo ca seniyo kukkuravatiko yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu;
upasaṅkamitvā puṇṇo koliyaputto govatiko bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi.
Acelo pana seniyo kukkuravatiko bhagavatā saddhiṃ sammodi.
Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā kukkurova palikujjitvā [palikuṇṭhitvā (syā. kaṃ.), paliguṇṭhitvā (ka.)] ekamantaṃ nisīdi.
Ekamantaṃ nisinno kho puṇṇo koliyaputto govatiko bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘ayaṃ, bhante, acelo seniyo kukkuravatiko dukkarakārako chamānikkhittaṃ bhojanaṃ bhuñjati.
Tassa taṃ kukkuravataṃ dīgharattaṃ samattaṃ samādinnaṃ.
Tassa kā gati, ko abhisamparāyo’’ti?
‘‘Alaṃ, puṇṇa, tiṭṭhatetaṃ;
mā maṃ etaṃ pucchī’’ti.
Dutiyampi kho puṇṇo koliyaputto govatiko…pe…
tatiyampi kho puṇṇo koliyaputto govatiko bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘ayaṃ, bhante, acelo seniyo kukkuravatiko dukkarakārako chamānikkhittaṃ bhojanaṃ bhuñjati.
Tassa taṃ kukkuravataṃ dīgharattaṃ samattaṃ samādinnaṃ.
Tassa kā gati, ko abhisamparāyo’’ti?
‘‘Addhā kho te ahaṃ, puṇṇa, na labhāmi.
Alaṃ, puṇṇa, tiṭṭhatetaṃ;
mā maṃ etaṃ pucchīti;
api ca tyāhaṃ byākarissāmi.
Idha, puṇṇa, ekacco kukkuravataṃ bhāveti paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, kukkurasīlaṃ bhāveti paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, kukkuracittaṃ bhāveti paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, kukkurākappaṃ bhāveti paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ.
So kukkuravataṃ bhāvetvā paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, kukkurasīlaṃ bhāvetvā paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, kukkuracittaṃ bhāvetvā paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, kukkurākappaṃ bhāvetvā paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā kukkurānaṃ sahabyataṃ upapajjati.
Sace kho panassa evaṃdiṭṭhi hoti .
‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti, sāssa [sāyaṃ (ka.)] hoti micchādiṭṭhi.
Micchādiṭṭhissa [micchādiṭṭhikassa (sī.)] kho ahaṃ, puṇṇa, dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ vadāmi .
nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā.
Iti kho, puṇṇa, sampajjamānaṃ kukkuravataṃ kukkurānaṃ sahabyataṃ upaneti, vipajjamānaṃ niraya’’nti.
Evaṃ vutte, acelo seniyo kukkuravatiko parodi, assūni pavattesi.
Atha kho bhagavā puṇṇaṃ koliyaputtaṃ govatikaṃ etadavoca .
‘‘etaṃ kho te ahaṃ, puṇṇa, nālatthaṃ.
Alaṃ, puṇṇa, tiṭṭhatetaṃ;
mā maṃ etaṃ pucchī’’ti.
‘‘Nāhaṃ, bhante, etaṃ rodāmi yaṃ maṃ bhagavā evamāha;
api ca me idaṃ, bhante, kukkuravataṃ dīgharattaṃ samattaṃ samādinnaṃ.
Ayaṃ, bhante, puṇṇo koliyaputto govatiko.
Tassa taṃ govataṃ dīgharattaṃ samattaṃ samādinnaṃ.
Tassa kā gati, ko abhisamparāyo’’ti?
‘‘Alaṃ, seniya, tiṭṭhatetaṃ;
mā maṃ etaṃ pucchī’’ti.
Dutiyampi kho acelo seniyo…pe…
tatiyampi kho acelo seniyo kukkuravatiko bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘ayaṃ, bhante, puṇṇo koliyaputto govatiko.
Tassa taṃ govataṃ dīgharattaṃ samattaṃ samādinnaṃ.
Tassa kā gati, ko abhisamparāyo’’ti?
‘‘Addhā kho te ahaṃ, seniya, na labhāmi.
Alaṃ, seniya, tiṭṭhatetaṃ;
mā maṃ etaṃ pucchīti;
api ca tyāhaṃ byākarissāmi.
Idha, seniya, ekacco govataṃ bhāveti paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, gosīlaṃ bhāveti paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, gocittaṃ bhāveti paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, gavākappaṃ [gvākappaṃ (ka.)] bhāveti paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ.
So govataṃ bhāvetvā paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, gosīlaṃ bhāvetvā paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, gocittaṃ bhāvetvā paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, gavākappaṃ bhāvetvā paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā gunnaṃ sahabyataṃ upapajjati.
Sace kho panassa evaṃdiṭṭhi hoti .
‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti, sāssa hoti micchādiṭṭhi.
Micchādiṭṭhissa kho ahaṃ, seniya, dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ vadāmi .
nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā.
Iti kho, seniya, sampajjamānaṃ govataṃ gunnaṃ sahabyataṃ upaneti, vipajjamānaṃ niraya’’nti.
Evaṃ vutte, puṇṇo koliyaputto govatiko parodi, assūni pavattesi.
Atha kho bhagavā acelaṃ seniyaṃ kukkuravatikaṃ etadavoca .
‘‘etaṃ kho te ahaṃ, seniya, nālatthaṃ.
Alaṃ, seniya, tiṭṭhatetaṃ;
mā maṃ etaṃ pucchī’’ti.
‘‘Nāhaṃ, bhante, etaṃ rodāmi yaṃ maṃ bhagavā evamāha;
api ca me idaṃ, bhante, govataṃ dīgharattaṃ samattaṃ samādinnaṃ.
Evaṃ pasanno ahaṃ, bhante, bhagavati;
pahoti bhagavā tathā dhammaṃ desetuṃ yathā ahaṃ cevimaṃ govataṃ pajaheyyaṃ, ayañceva acelo seniyo kukkuravatiko taṃ kukkuravataṃ pajaheyyā’’ti.
‘‘Tena hi, puṇṇa, suṇāhi, sādhukaṃ manasi karohi, bhāsissāmī’’ti.
‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho puṇṇo koliyaputto govatiko bhagavato paccassosi.
Bhagavā etadavoca .
