sn35.235
sn35.235『燃焼理経』Ādittapariyāyasuttaṃ
| ‘‘Ādittapariyāyaṃ vo, bhikkhave, dhammapariyāyaṃ desessāmi. | 「比丘たちよ、君たちに燃焼の理という法理を示します。 |
| Taṃ suṇātha. | それを聞きなさい。 |
| Katamo ca, bhikkhave, ādittapariyāyo, dhammapariyāyo? | それでは比丘たちよ、何が燃焼の理という法理なのか? |
| Varaṃ, bhikkhave, tattāya ayosalākāya ādittāya sampajjalitāya sajotibhūtāya [sañjotibhūtāya (syā. kaṃ.)] cakkhundriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ, na tveva cakkhuviññeyyesu rūpesu anubyañjanaso nimittaggāho. | 比丘たちよ、眼で識られるべき諸色について随相から特相からつかむよりも、熱され、燃え、燃えさかり、輝く鉄べらによって眼根がこすり潰されたほうがましです。 |
| Nimittassādagathitaṃ [nimittassādagadhitaṃ (syā. kaṃ. ka.) ma. ni. 3.316-317] vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, anubyañjanassādagathitaṃ vā tasmiñce samaye kālaṃ kareyya, ṭhānametaṃ vijjati, yaṃ dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ gaccheyya . | 比丘たちよ、もし特相の楽味に繋がれたまま、あるいは随相の楽味に繋がれたまま識がとどまり、そしてそのときに最期を迎えるなら、二つの行き先のうちのどちらかへ至るべき道理があります。 |
| nirayaṃ vā, tiracchānayoniṃ vā. | 地獄に、あるいは畜生胎に。 |
| Imaṃ khvāhaṃ, bhikkhave, ādīnavaṃ disvā evaṃ vadāmi. | 比丘たちよ、この危難を見て、私はこのように説くのです。 |
| ‘‘Varaṃ, bhikkhave, tiṇhena ayosaṅkunā ādittena sampajjalitena sajotibhūtena sotindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ, na tveva sotaviññeyyesu saddesu anubyañjanaso nimittaggāho. | 比丘たちよ、耳で識られるべき諸声について随相から特相からつかむよりも、燃え、燃えさかり、輝く鉄杭によって耳根がこすり潰されたほうがましです。 |
| Nimittassādagathitaṃ vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, anubyañjanassādagathitaṃ vā tasmiñce samaye kālaṅkareyya, ṭhānametaṃ vijjati, yaṃ dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ gaccheyya . | 比丘たちよ、もし特相の楽味に繋がれたまま、あるいは随相の楽味に繋がれたまま識がとどまり、そしてそのときに最期を迎えるなら、二つの行き先のうちのどちらかへ至るべき道理があります。 |
| nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā. | 地獄に、あるいは畜生胎に。 |
| Imaṃ khvāhaṃ, bhikkhave, ādīnavaṃ disvā evaṃ vadāmi. | 比丘たちよ、この危難を見て、私はこのように説くのです。 |
| ‘‘Varaṃ, bhikkhave, tiṇhena nakhacchedanena ādittena sampajjalitena sajotibhūtena ghānindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ, na tveva ghānaviññeyyesu gandhesu anubyañjanaso nimittaggāho. | 比丘たちよ、鼻で識られるべき諸香について随相から特相からつかむよりも、燃え、燃えさかり、輝く鋭い爪切の刃によって鼻根がこすり潰されたほうがましです。 |
| Nimittassādagathitaṃ vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, anubyañjanassādagathitaṃ vā tasmiñce samaye kālaṃ kareyya. | 比丘たちよ、もし特相の楽味に繋がれたまま、あるいは随相の楽味に繋がれたまま識がとどまり、そしてそのときに最期を迎えるなら、 |
| Ṭhānametaṃ vijjati, yaṃ dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ gaccheyya . | 二つの行き先のうちのどちらかへ至るべき道理があります。 |
| nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā. | 地獄に、あるいは畜生胎に。 |
| Imaṃ khvāhaṃ, bhikkhave, ādīnavaṃ disvā evaṃ vadāmi. | 比丘たちよ、この危難を見て、私はこのように説くのです。 |
| ‘‘Varaṃ, bhikkhave, tiṇhena khurena ādittena sampajjalitena sajotibhūtena jivhindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ, na tveva jivhāviññeyyesu rasesu anubyañjanaso nimittaggāho. | 比丘たちよ、舌で識られるべき諸味について随相から特相からつかむよりも、燃え、燃えさかり、輝く鋭い剃刀によって舌根がこすり潰されたほうがましです。 |
| Nimittassādagathitaṃ vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, anubyañjanassādagathitaṃ vā tasmiñce samaye kālaṃ kareyya. | 比丘たちよ、もし特相の楽味に繋がれたまま、あるいは随相の楽味に繋がれたまま識がとどまり、そしてそのときに最期を迎えるなら、 |
| Ṭhānametaṃ vijjati, yaṃ dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ gaccheyya . | 二つの行き先のうちのどちらかへ至るべき道理があります。 |
| nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā. | 地獄に、あるいは畜生胎に。 |
| Imaṃ khvāhaṃ, bhikkhave, ādīnavaṃ disvā evaṃ vadāmi. | 比丘たちよ、この危難を見て、私はこのように説くのです。 |
| ‘‘Varaṃ, bhikkhave, tiṇhāya sattiyā ādittāya sampajjalitāya sajotibhūtāya kāyindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ, na tveva kāyaviññeyyesu phoṭṭhabbesu anubyañjanaso nimittaggāho. | 比丘たちよ、身で識られるべき諸接触について随相から特相からつかむよりも、熱され、燃え、燃えさかり、輝く鋭い槍によって身根がこすり潰されたほうがましです。 |
| Nimittassādagathitaṃ vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, anubyañjanassādagathitaṃ vā tasmiñce samaye kālaṃ kareyya. | 比丘たちよ、もし特相の楽味に繋がれたまま、あるいは随相の楽味に繋がれたまま識がとどまり、そしてそのときに最期を迎えるなら、 |
| Ṭhānametaṃ vijjati, yaṃ dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ gaccheyya . | 二つの行き先のうちのどちらかへ至るべき道理があります。 |
| nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā. | 地獄に、あるいは畜生胎に。 |
| Imaṃ khvāhaṃ, bhikkhave, ādīnavaṃ disvā evaṃ vadāmi. | 比丘たちよ、この危難を見て、私はこのように説くのです。 |
| ‘‘Varaṃ, bhikkhave, sottaṃ. | 比丘たちよ、眠るほうがまだましです。 |
| Sottaṃ kho panāhaṃ, bhikkhave, vañjhaṃ jīvitānaṃ vadāmi, aphalaṃ jīvitānaṃ vadāmi, momūhaṃ jīvitānaṃ vadāmi, na tveva tathārūpe vitakke vitakkeyya yathārūpānaṃ vitakkānaṃ vasaṃ gato saṅghaṃ bhindeyya. | 比丘たちよ、私は眠ることが命にとって不毛であると説き、命にとって果実なきであると説き、命にとって愚鈍であると説きます。しかし諸尋に支配されて僧伽を壊すような、そのような諸尋を尋思するより(眠るほうがましです)。 |
| Imaṃ khvāhaṃ, bhikkhave, vañjhaṃ jīvitānaṃ ādīnavaṃ disvā evaṃ vadāmi. | 比丘たちよ、命にとってこの不毛、危難を見て、私はこのように説くのです。 |
| ‘‘Tattha, bhikkhave, sutavā ariyasāvako iti paṭisañcikkhati . | それについて比丘たちよ、既聞の聖弟子は、かく熟慮します、 |
| ‘tiṭṭhatu tāva tattāya ayosalākāya ādittāya sampajjalitāya sajotibhūtāya cakkhundriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ. | 『たとえ熱され、燃え、燃えさかり、輝く鉄べらによって眼根がこすり潰されようとも構わない。 |
| Handāhaṃ idameva manasi karomi . | さあ、私はこれだけを作意するのだ、 |
| iti cakkhu aniccaṃ, rūpā aniccā, cakkhuviññāṇaṃ aniccaṃ, cakkhusamphasso anicco, yampidaṃ cakkhusamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi aniccaṃ’’’ [anicca’’nti (?)]. | ”眼は無常であり、諸色は無常であり、眼識は無常であり、眼触は無常であり、この眼触に縁りて生じ、感受される楽や苦や不苦不楽、それも無常である”と。 |
| ‘‘Tiṭṭhatu tāva tiṇhena ayosaṅkunā ādittena sampajjalitena sajotibhūtena sotindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ. | たとえ燃え、燃えさかり、輝く鉄杭によって耳根がこすり潰されようとも構わない。 |
| Handāhaṃ idameva manasi karomi . | さあ、私はこれだけを作意するのだ、 |
| iti sotaṃ aniccaṃ, saddā aniccā, sotaviññāṇaṃ aniccaṃ, sotasamphasso anicco, yampidaṃ sotasamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi aniccaṃ. | ”耳は無常であり、諸声は無常であり、耳識は無常であり、耳触は無常であり、この耳触に縁りて生じ、感受される楽や苦や不苦不楽、それも無常である”と。 |
| ‘‘Tiṭṭhatu tāva tiṇhena nakhacchedanena ādittena sampajjalitena sajotibhūtena ghānindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ. | たとえ燃え、燃えさかり、輝く鋭い爪切の刃によって鼻根がこすり潰されようとも構わない。 |
| Handāhaṃ idameva manasi karomi . | さあ、私はこれだけを作意するのだ、 |
| iti ghānaṃ aniccaṃ, gandhā aniccā, ghānaviññāṇaṃ aniccaṃ, ghānasamphasso anicco, yampidaṃ ghānasamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ…pe… | ”鼻は無常であり、諸香は無常であり、鼻識は無常であり、鼻触は無常であり、この鼻触に縁りて生じ、感受される …中略… |
| tampi aniccaṃ. | それも無常である”と。 |
| ‘‘Tiṭṭhatu tāva tiṇhena khurena ādittena sampajjalitena sajotibhūtena jivhindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ. | たとえ燃え、燃えさかり、輝く鋭い剃刀によって舌根がこすり潰されようとも構わない。 |
| Handāhaṃ idameva manasi karomi . | さあ、私はこれだけを作意するのだ、 |
| iti jivhā aniccā, rasā aniccā, jivhāviññāṇaṃ aniccaṃ, jivhāsamphasso anicco, yampidaṃ jivhāsamphassapaccayā uppajjati…pe… | ”舌は無常であり、諸味は無常であり、舌識は無常であり、舌触は無常であり、この舌触に縁りて生じ、感受される …中略… |
| tampi aniccaṃ. | それも無常である”と。 |
| ‘‘Tiṭṭhatu tāva tiṇhāya sattiyā ādittāya sampajjalitāya sajotibhūtāya kāyindriyaṃ sampalimaṭṭhaṃ. | たとえ熱され、燃え、燃えさかり、輝く鋭い槍によって身根がこすり潰されようとも構わない。 |
| Handāhaṃ idameva manasi karomi . | さあ、私はこれだけを作意するのだ、 |
| iti kāyo anicco, phoṭṭhabbā aniccā, kāyaviññāṇaṃ aniccaṃ, kāyasamphasso anicco, yampidaṃ kāyasamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ…pe… | ”身は無常であり、諸接触は無常であり、身識は無常であり、身触は無常であり、この身触に縁りて生じ、感受される …中略… |
| tampi aniccaṃ. | それも無常である”と。 |
| ‘‘Tiṭṭhatu tāva sottaṃ. | ひとまず眠りはさておき、 |
| Handāhaṃ idameva manasi karomi . | さあ、私はこれだけを作意するのだ、 |
| iti mano anicco, dhammā aniccā, manoviññāṇaṃ aniccaṃ, manosamphasso anicco, yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi aniccaṃ’’. | ”意は無常であり、諸法は無常であり、意識は無常であり、意触は無常であり、この意触に縁りて生じ、感受される楽や苦や不苦不楽、それも無常である”と。 |
| ‘‘Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi nibbindati, rūpesupi nibbindati, cakkhuviññāṇepi nibbindati, cakkhusamphassepi nibbindati…pe… | 比丘たちよ、このように見る既聞の聖弟子は、眼についても厭い、諸色についても厭い、眼識についても厭い、眼触についても厭い、 …中略… |
| yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tasmimpi nibbindati. | この意触に縁りて生じ、感受される楽や苦や不苦不楽についても厭います。 |
| Nibbindaṃ virajjati; | 厭うので離貪し、 |
| virāgā vimuccati; | 離貪ゆえに解脱し、 |
| vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. | 解脱したとき、解脱したという智があります。 |
| ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti. | 『生は尽き、梵行は修められ、なすべきはなされた。二度とこの状態はない』と了知します。 |
| Ayaṃ kho, bhikkhave, ādittapariyāyo, dhammapariyāyo’’ti. | 比丘たちよ、これが燃焼の理という法理です」と。 |
sn35.235.txt · 最終更新: by h1roemon
