sn56.9[SNv,419]『争論経』(そうろんきょう、 Viggāhikakathāsuttaṃ、ヴィッガーヒカカター・スッタ)
「比丘たちよ、争論話を語ってはならぬ。
『君はこの法と律を了知してないが、私はこの法と律を了知している。
君はこの法と律の何を了知しているのか?
君は邪行道者であり、私は正行道者である。
私のは調和しているが、君のは調和してない。
君は前に言うべきことを後に言い、後に言うべきことを前に言った。
君の到達された(考え)は反対である。
君の論は論破された。論から解放されたところに君は行け。
君は抑止された。もし出来るなら釈明せよ』と。
それはなぜか?
比丘たちよ、この論は利益を伴わず、梵行の起点ではなく、厭離、離貪、滅、静寂、証知、等覚、涅槃に転じない(から)。
しかし比丘たちよ、君たちが語るなら、『これは苦である』と語れ、『これは苦の集起である』と語れ、『これは苦の滅である』と語れ、『これは苦の滅に至る行道である』と語れ。
… 中略 …
それゆえ比丘たちよ、ここに『これは苦である』と専念され、『これは苦の集起である』と専念され、『これは苦の滅である』と専念され、『これは苦の滅に至る行道である』と専念されるべきである」と。
‘‘Mā, bhikkhave, viggāhikakathaṃ katheyyātha [kathetha (sī. syā. kaṃ.)] .
‘na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāsi, ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāmi.
Kiṃ tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānissasi!
Micchāpaṭipanno tvamasi, ahamasmi sammāpaṭipanno.
Sahitaṃ me, asahitaṃ te.
Purevacanīyaṃ pacchā avaca, pacchāvacanīyaṃ pure avaca.
Adhiciṇṇaṃ [aciṇṇaṃ (syā. kaṃ. pī.)] te viparāvattaṃ.
Āropito te vādo, cara vādappamokkhāya.
Niggahitosi, nibbeṭhehi vā sace pahosī’ti.
Taṃ kissa hetu?
Nesā, bhikkhave, kathā atthasaṃhitā nādibrahmacariyakā na nibbidāya na virāgāya na nirodhāya na upasamāya na abhiññāya na sambodhāya na nibbānāya saṃvattati.
‘‘Kathentā ca kho tumhe, bhikkhave, ‘idaṃ dukkha’nti katheyyātha, ‘ayaṃ dukkhasamudayo’ti katheyyātha, ‘ayaṃ dukkhanirodho’ti katheyyātha, ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti katheyyātha…pe…
yogo karaṇīyo’’ti.
