文書の過去の版を表示しています。
sn48.21[SNv,203]『再有経』(さいうきょう、 Punabbhavasuttaṃ、プナッバヴァ・スッタ)
「比丘たちよ、これら五根がある。
五とは何か。
信根、精進根、念根、
定根、慧根。
「比丘たちよ、いずれにせよ私がこれら五根の集起、消滅、楽味、危難そして出離を如実に証知しない間は、私は神・魔・梵天を含む世界において、沙門・婆羅門・王を含む人々において、『無上の正等覚を現等覚した』と決して自認しなかった。
しかし比丘たちよ、私がこれら五根の集起、消滅、楽味、危難そして出離を如実に証知したから、私は神・魔・梵天を含む世界において、沙門・婆羅門・王を含む人々において、『無上の正等覚を現等覚した』と自認した。
そして私に智と見が生じた、
『私の解脱は揺るがない。これが最終の生であり、もはや再有はない。』」と。
‘‘Pañcimāni, bhikkhave, indriyāni.
Katamāni pañca?
Saddhindriyaṃ…pe…
paññindriyaṃ.
Yāvakīvañcāhaṃ, bhikkhave, imesaṃ pañcannaṃ indriyānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ nābbhaññāsiṃ, neva tāvāhaṃ, bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ [abhisambuddho paccaññāsiṃ (sī. syā. kaṃ.)].
Yato ca khvāhaṃ, bhikkhave, imesaṃ pañcannaṃ indriyānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, athāhaṃ, bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ.
Ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi .
‘akuppā me vimutti [cetovimutti (sī. pī. ka.)], ayamantimā jāti, natthidāni punabbhavo’’’ti.
