mn66(2) 『鶉喩経(2)』 (じゅんゆきょう、Laṭukikopamasuttaṃ、ラトゥキコーパマ・スッタ)

 まさにそのようであるが、ウダーイよ、ここに一部の愚か者たちは『これをじなさい』と、私に言われると、彼らはこのように言う、
『しかし、この取るに足らない、ささいなことの何が(大事なのか?)、この沙門は削減しすぎている』と。
 そして彼らはそれをじず、私について不機嫌を現前させる。
 しかしウダーイよ、学びを欲する比丘たち、彼らにとって、これはある拘束、堅固な拘束、強固な拘束、腐ってない拘束、粗大な丸太となる。
 たとえばウダーイよ、うずらの小鳥は、ウツボカズラの拘束により拘束されると、そこでただ殺害、拘束、あるいはを待つのみ。
 ウダーイよ、いったい次のように語る者、
『およそそれにより、そのうずらの小鳥が拘束されると、そこでただ殺害、拘束、あるいはを待つのみとなるウツボカズラの拘束。それはその(うずら)にとって、じつに無力拘束、弱い拘束、腐った拘束、芯なき拘束である』と。
 ウダーイよ、いったい彼は正しく語る者として語るのだろうか?」と。
 
「いいえ、尊者よ。
 およそそれにより、そのうずらの小鳥が拘束されると、そこでただ殺害、拘束、あるいはを待つのみとなるウツボカズラの拘束。尊者よ、それはその(うずら)にとって、じつにある拘束、堅固な拘束、強固な拘束、腐ってない拘束、粗大な丸太です」と。
 
 まさにそのようにウダーイよ、ここに一部の愚か者たちは『これをじなさい』と、私に言われると、彼らはこのように言う。
『しかし、この取るに足らない、ささいなことの何が(大事なのか?)、この沙門は削減しすぎている』と。
 そして彼らはそれをじず、私について不機嫌を現前させる。
 しかしウダーイよ、学びを欲する比丘たち、彼らにとって、これはある拘束、堅固な拘束、強固な拘束、腐ってない拘束、粗大な丸太となる。
 しかしウダーイよ、ここに一部の良家の子息は『これをじなさい』と、私に言われると、彼らはこのように言う、
『しかし、およそ世尊が我々にそれのを説かれ、善逝が我々にそれの放棄を説かれるところの、この取るに足らない、ささいな、捨て去られるべきことの何が(大事)なのか?』と。
 そして彼らはそれをじ、私について不機嫌を現前させない。
 そして学びを欲する比丘たち、彼らはそれを捨て去って、無関心の、落ち着いた、他者に与えられたもので過ごす者たちとして、鹿のようなで住する。1)
 ウダーイよ、それは彼らにとって無力拘束、弱い拘束、腐った拘束、芯なき拘束となる。
 あたかもウダーイよ、轅のように牙が壮大で高貴な生まれの、戦場を領域とする王の象が、堅固な革紐の拘束によりられても、わずかにをよじるだけでそれらの拘束を切り裂き、引き裂き、欲しいままに立ち去るように。
 ウダーイよ、いったい次のように語る者、
『およそ轅のように牙が壮大で高貴な生まれの、戦場を領域とするその王の象が、堅固な革紐の拘束によりられても、わずかにをよじるだけでそれらの拘束を切り裂き、引き裂き、欲しいままに立ち去るところのそれらの拘束、それはその(象)にとって、じつにある拘束、堅固な拘束、強固な拘束、腐ってない拘束、粗大な丸太である』と。
 ウダーイよ、いったい彼は正しく語る者として語るのだろうか?」と。
 
「いいえ、尊者よ。
 尊者よ、およそ轅のように牙が壮大で高貴な生まれの、戦場を領域とするその王の象が、堅固な革紐の拘束によりられても、わずかにをよじるだけでそれらの拘束を切り裂き、引き裂き、欲しいままに立ち去るところのそれらの拘束、それはその(象)にとって、じつに無力拘束、弱い拘束、腐った拘束、芯なき拘束です」と。
 
 まさにそのようにウダーイよ、ここに一部の良家の子息たちは『これをじなさい』と、私に言われると、彼らはこのように言う。
『しかし、およそ世尊が我々にそれのを説かれ、善逝が我々にそれの放棄を説かれるところの、この取るに足らない、ささいな、捨て去られるべきことの何が(大事)なのか?』と。
 そして彼らはそれをじ、私について不機嫌を現前させない。
 そして学びを欲する比丘たち、彼らはそれを捨て去って、無関心の、落ち着いた、他者に与えられたもので過ごす者たちとして、鹿のようなで住する。
 ウダーイよ、それは彼らにとって無力拘束、弱い拘束、腐った拘束、芯なき拘束となる。
 たとえばウダーイよ、貧しく、貧窮し、窮乏した男がいる(とする)。
 彼には、腐ってぼろぼろになり、カラスが入り込む、最上でない姿の小屋が一つあり、腐ってぼろぼろになり、最上でない姿の寝台が一つあり、最上でない姿の穀物・種用の壺が一つあり、最上でない姿の妻が一人いる。
 彼は見る。園林に行き、手足がよく洗われ、快適に食を食し、涼しい日陰に座って増上心専念する比丘を。
 彼には、このような(思いが)ある。
『ああ、沙門であるのはじつに幸福である。ああ、沙門であるのはじつにすこやかである。
 私が髪、ひげを剃り渋色の衣をまとって、俗家から家なき者へと出家すること、じつに私はそうありたい』と。
 (しかし)彼は、腐ってぼろぼろになり、カラスが入り込む、最上でない姿の小屋一つを捨て去って、腐ってぼろぼろになり、最上でない姿の寝台一つを捨て去って、最上でない姿の穀物・種用の壺一つを捨て去って、最上でない姿の妻一人を捨て去って、髪、ひげを剃り渋の衣をまとって、俗家から家なき者へと出家することはできない。

 ウダーイよ、いったい次のように語る者、
『およそその男がその拘束により拘束されて、腐ってぼろぼろになり、カラスが入り込む、最上でない姿の小屋一つを捨て去って、腐ってぼろぼろになり、最上でない姿の寝台一つを捨て去って、最上でない姿の穀物・種用の壺一つを捨て去って、最上でない姿の妻一人を捨て去って、髪、ひげを剃り渋の衣をまとって、俗家から家なき者へと出家することができないようなその拘束
 それは彼にとって無力拘束、弱い拘束、腐った拘束、芯なき拘束である』と。
 ウダーイよ、いったい彼は正しく語る者として語るのだろうか?」と。
 
「いいえ、尊者よ。
 尊者よ、およそその男がその拘束により拘束されて、腐ってぼろぼろになり、カラスが入り込む、最上でない姿の小屋一つを捨て去って、腐ってぼろぼろになり、最上でない姿の寝台一つを捨て去って、最上でない姿の穀物・種用の壺一つを捨て去って、最上でない姿の妻一人を捨て去って、髪、ひげを剃り渋の衣をまとって、俗家から家なき者へと出家することができないようなその拘束
 彼にとって、じつにそれはある拘束、堅固な拘束、強固な拘束、腐ってない拘束、粗大な丸太です」と。
 
 まさにそのようにウダーイよ、ここに一部の愚か者たちは『これをじなさい』と、私に言われると、彼らはこのように言う。
『しかし、この取るに足らない、ささいなことの何が(大事なのか?)、この沙門は削減しすぎている』と。
 そして彼らはそれをじず、私について不機嫌を現前させる。
 しかしウダーイよ、学びを欲する比丘たち、彼らにとって、これはある拘束、堅固な拘束、強固な拘束、腐ってない拘束、粗大な丸太となる。
 たとえばウダーイよ、複数の金貨群の集まる、複数の穀物群の集まる、複数の田畑群の集まる、複数の宅群の集まる、複数の宮女衆の集まる、複数の奴隷衆の集まる、複数の女奴隷衆の集まる、裕福で大財産、大資産ある、居士あるいは居士の子がいる(とする)。

 彼は見る。園林に行き、手足がよく洗われ、快適に食を食し、涼しい日陰に座って増上心専念する比丘を。
 彼には、このような(思いが)あるだろう。
『ああ、沙門であるのはじつに幸福である。ああ、沙門であるのはじつにすこやかである。
 私が髪、ひげを剃り渋色の衣をまとって、俗家から家なき者へと出家すること、じつに私はそうありたい』と。
 彼は複数の金貨群を捨て去って、複数の穀物群を捨て去って、複数の田畑群を捨て去って、複数の宅地群を捨て去って、複数の宮女捨て去って、複数の奴隷捨て去って、複数の女奴隷捨て去って、髪、ひげを剃り渋色の衣をまとって、俗家から家なき者へと出家することができる(とする)。

 ウダーイよ、いったい次のように語る者、
『およそその居士あるいは居士の子が、その拘束により拘束されてきた複数の金貨群を捨て去って、複数の穀物群を捨て去って、複数の田畑群を捨て去って、複数の宅群を捨て去って、複数の宮女捨て去って、複数の奴隷捨て去って、複数の女奴隷捨て去って、髪、ひげを剃り渋色の衣をまとって、俗家から家なき者へと出家することができるようなその拘束。彼にとって、じつにそれはある拘束、堅固な拘束、強固な拘束、腐ってない拘束、粗大な丸太である』と。

 ウダーイよ、いったい彼は正しく語る者として語るのだろうか?」と。
 
「いいえ、尊者よ。
 およそその居士あるいは居士の子が、その拘束により拘束されてきた複数の金貨群を捨て去って、複数の穀物群を捨て去って、複数の田畑群を捨て去って、複数の宅群を捨て去って、複数の宮女捨て去って、複数の奴隷捨て去って、複数の女奴隷捨て去って、髪、ひげを剃り渋色の衣をまとって、俗家から家なき者へと出家することができる出家することができるようなその拘束
 彼にとって、じつにそれは無力拘束、弱い拘束、腐った拘束、芯なき拘束です」と。
 
 まさにそのようにウダーイよ、ここに一部の良家の子息たちは『これをじなさい』と、私に言われると、彼らはこのように言う。
『しかし、およそ世尊が我々にそれのを説かれ、善逝が我々にそれの放棄を説かれるところの、この取るに足らない、ささいな、捨て去られるべきことの何が(大事)なのか?』と。
 そして彼らはそれをじ、私について不機嫌を現前させない。
 そして学びを欲する比丘たち、彼らはそれを捨て去って、無関心の、落ち着いた、他者に与えられたもので過ごす者たちとして、鹿のようなで住する。
 ウダーイよ、それは彼らにとって無力拘束、弱い拘束、腐った拘束、芯なき拘束となる。

‘‘Evameva panudāyi, idhekacce moghapurisā ‘idaṃ pajahathā’ti mayā vuccamānā te evamāhaṃsu .
‘kiṃ panimassa appamattakassa oramattakassa adhisallikhatevāyaṃ samaṇo’ti.
Te tañceva nappajahanti, mayi ca appaccayaṃ upaṭṭhāpenti.
Ye ca bhikkhū sikkhākāmā tesaṃ taṃ, udāyi, hoti balavaṃ bandhanaṃ, daḷhaṃ bandhanaṃ, thiraṃ bandhanaṃ, apūtikaṃ bandhanaṃ, thūlo, kaliṅgaro .
seyyathāpi, udāyi, laṭukikā sakuṇikā pūtilatāya bandhanena baddhā tattheva vadhaṃ vā bandhaṃ vā maraṇaṃ vā āgameti.
Yo nu kho, udāyi, evaṃ vadeyya .
‘yena sā laṭukikā sakuṇikā pūtilatāya bandhanena baddhā tattheva vadhaṃ vā bandhaṃ vā maraṇaṃ vā āgameti, tañhi tassā abalaṃ bandhanaṃ, dubbalaṃ bandhanaṃ, pūtikaṃ bandhanaṃ, asārakaṃ bandhana’nti;
sammā nu kho so, udāyi, vadamāno vadeyyā’’ti?


‘‘No hetaṃ, bhante.
Yena sā, bhante, laṭukikā sakuṇikā pūtilatāya bandhanena baddhā tattheva vadhaṃ vā bandhaṃ vā maraṇaṃ vā āgameti, tañhi tassā balavaṃ bandhanaṃ, daḷhaṃ bandhanaṃ, thiraṃ bandhanaṃ apūtikaṃ bandhanaṃ, thūlo, kaliṅgaro’’ti.

‘‘Evameva kho, udāyi, idhekacce moghapurisā ‘idaṃ pajahathā’ti mayā vuccamānā te evamāhaṃsu .
‘kiṃ panimassa appamattakassa oramattakassa adhisallikhatevāyaṃ samaṇo’ti?
Te tañceva nappajahanti, mayi ca appaccayaṃ upaṭṭhāpenti.
Ye ca bhikkhū sikkhākāmā tesaṃ taṃ, udāyi, hoti balavaṃ bandhanaṃ, daḷhaṃ bandhanaṃ, thiraṃ bandhanaṃ, apūtikaṃ bandhanaṃ, thūlo, kaliṅgaro’’.
‘‘Idha panudāyi, ekacce kulaputtā ‘idaṃ pajahathā’ti mayā vuccamānā te evamāhaṃsu .
‘kiṃ panimassa appamattakassa oramattakassa pahātabbassa yassa no bhagavā pahānamāha, yassa no sugato paṭinissaggamāhā’ti?

Te tañceva pajahanti, mayi ca na appaccayaṃ upaṭṭhāpenti.
Ye ca bhikkhū sikkhākāmā te taṃ pahāya appossukkā pannalomā paradattavuttā migabhūtena cetasā viharanti.

Tesaṃ taṃ, udāyi, hoti abalaṃ bandhanaṃ, dubbalaṃ bandhanaṃ, pūtikaṃ bandhanaṃ, asārakaṃ bandhanaṃ .
seyyathāpi, udāyi, rañño nāgo īsādanto urūḷhavā abhijāto saṅgāmāvacaro daḷhehi varattehi bandhanehi baddho īsakaṃyeva kāyaṃ sannāmetvā tāni bandhanāni saṃchinditvā saṃpadāletvā yena kāmaṃ pakkamati.
Yo nu kho, udāyi, evaṃ vadeyya .
‘yehi so rañño nāgo īsādanto urūḷhavā abhijāto saṅgāmāvacaro daḷhehi varattehi bandhanehi baddho īsakaṃyeva kāyaṃ sannāmetvā tāni bandhanāni saṃchinditvā saṃpadāletvā yena kāmaṃ pakkamati, tañhi tassa balavaṃ bandhanaṃ, daḷhaṃ bandhanaṃ, thiraṃ bandhanaṃ, apūtikaṃ bandhanaṃ, thūlo, kaliṅgaro’ti;

sammā nu kho so, udāyi, vadamāno vadeyyā’’ti?


‘‘No hetaṃ, bhante.
Yehi so, bhante, rañño nāgo īsādanto urūḷhavā abhijāto saṅgāmāvacaro daḷhehi varattehi bandhanehi baddho īsakaṃyeva kāyaṃ sannāmetvā tāni bandhanāni saṃchinditvā saṃpadāletvā yena kāmaṃ pakkamati, tañhi tassa abalaṃ bandhanaṃ…pe…
asārakaṃ bandhana’’nti.

‘‘Evameva kho, udāyi, idhekacce kulaputtā ‘idaṃ pajahathā’ti mayā vuccamānā te evamāhaṃsu .
‘kiṃ panimassa appamattakassa oramattakassa pahātabbassa yassa no bhagavā pahānamāha, yassa no sugato paṭinissaggamāhā’ti?

Te tañceva pajahanti, mayi ca na appaccayaṃ upaṭṭhāpenti.
Ye ca bhikkhū sikkhākāmā te taṃ pahāya appossukkā pannalomā paradattavuttā migabhūtena cetasā viharanti.

Tesaṃ taṃ, udāyi, hoti abalaṃ bandhanaṃ, dubbalaṃ bandhanaṃ, pūtikaṃ bandhanaṃ, asārakaṃ bandhanaṃ’’.
‘‘Seyyathāpi, udāyi, puriso daliddo assako anāḷhiyo;

tassa’ssa ekaṃ agārakaṃ oluggaviluggaṃ kākātidāyiṃ [kākātiḍāyiṃ (?)] naparamarūpaṃ, ekā khaṭopikā [kaḷopikā (ka.)] oluggaviluggā naparamarūpā, ekissā kumbhiyā dhaññasamavāpakaṃ naparamarūpaṃ, ekā jāyikā naparamarūpā.
So ārāmagataṃ bhikkhuṃ passeyya sudhotahatthapādaṃ manuññaṃ bhojanaṃ bhuttāviṃ sītāya chāyāya nisinnaṃ adhicitte yuttaṃ.
Tassa evamassa .
‘sukhaṃ vata, bho, sāmaññaṃ, ārogyaṃ vata, bho, sāmaññaṃ!

So vatassaṃ [so vatassa (ka.)] yohaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya’nti.
So na sakkuṇeyya ekaṃ agārakaṃ oluggaviluggaṃ kākātidāyiṃ naparamarūpaṃ pahāya, ekaṃ khaṭopikaṃ oluggaviluggaṃ naparamarūpaṃ pahāya, ekissā kumbhiyā dhaññasamavāpakaṃ naparamarūpaṃ pahāya, ekaṃ jāyikaṃ naparamarūpaṃ pahāya kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajituṃ.
Yo nu kho, udāyi, evaṃ vadeyya .
‘yehi so puriso bandhanehi baddho na sakkoti ekaṃ agārakaṃ oluggaviluggaṃ kākātidāyiṃ naparamarūpaṃ pahāya, ekaṃ khaṭopikaṃ oluggaviluggaṃ naparamarūpaṃ pahāya, ekissā kumbhiyā dhaññasamavāpakaṃ naparamarūpaṃ pahāya, ekaṃ jāyikaṃ naparamarūpaṃ pahāya kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajituṃ;
tañhi tassa abalaṃ bandhanaṃ, dubbalaṃ bandhanaṃ, pūtikaṃ bandhanaṃ, asārakaṃ bandhana’nti;
sammā nu kho so, udāyi, vadamāno vadeyyā’’ti?


‘‘No hetaṃ, bhante.
Yehi so, bhante, puriso bandhanehi baddho, na sakkoti ekaṃ agārakaṃ oluggaviluggaṃ kākātidāyiṃ naparamarūpaṃ pahāya, ekaṃ khaṭopikaṃ oluggaviluggaṃ naparamarūpaṃ pahāya, ekissā kumbhiyā dhaññasamavāpakaṃ naparamarūpaṃ pahāya, ekaṃ jāyikaṃ naparamarūpaṃ pahāya kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajituṃ;
tañhi tassa balavaṃ bandhanaṃ, daḷhaṃ bandhanaṃ, thiraṃ bandhanaṃ, apūtikaṃ bandhanaṃ, thūlo, kaliṅgaro’’ti.

‘‘Evameva kho, udāyi, idhekacce moghapurisā ‘idaṃ pajahathā’ti mayā vuccamānā te evamāhaṃsu .
‘kiṃ panimassa appamattakassa oramattakassa adhisallikhatevāyaṃ samaṇo’ti?
Te tañceva nappajahanti, mayi ca appaccayaṃ upaṭṭhāpenti.
Ye ca bhikkhū sikkhākāmā tesaṃ taṃ, udāyi, hoti balavaṃ bandhanaṃ, daḷhaṃ bandhanaṃ, thiraṃ bandhanaṃ, apūtikaṃ bandhanaṃ, thūlo, kaliṅgaro’’.
‘‘Seyyathāpi, udāyi, gahapati vā gahapatiputto vā aḍḍho mahaddhano mahābhogo, nekānaṃ nikkhagaṇānaṃ cayo, nekānaṃ dhaññagaṇānaṃ cayo, nekānaṃ khettagaṇānaṃ cayo, nekānaṃ vatthugaṇānaṃ cayo, nekānaṃ bhariyagaṇānaṃ cayo, nekānaṃ dāsagaṇānaṃ cayo, nekānaṃ dāsigaṇānaṃ cayo;
so ārāmagataṃ bhikkhuṃ passeyya sudhotahatthapādaṃ manuññaṃ bhojanaṃ bhuttāviṃ sītāya chāyāya nisinnaṃ adhicitte yuttaṃ.
Tassa evamassa .
‘sukhaṃ vata, bho, sāmaññaṃ, ārogyaṃ vata, bho, sāmaññaṃ!

So vatassaṃ yohaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya’nti.
So sakkuṇeyya nekāni nikkhagaṇāni pahāya, nekāni dhaññagaṇāni pahāya, nekāni khettagaṇāni pahāya, nekāni vatthugaṇāni pahāya, nekāni bhariyagaṇāni pahāya, nekāni dāsagaṇāni pahāya, nekāni dāsigaṇāni pahāya kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajituṃ.
Yo nu kho, udāyi, evaṃ vadeyya .
‘yehi so gahapati vā gahapatiputto vā bandhanehi baddho, sakkoti nekāni nikkhagaṇāni pahāya, nekāni dhaññagaṇāni pahāya, nekāni khettagaṇāni pahāya, nekāni vatthugaṇāni pahāya, nekāni bhariyagaṇāni pahāya, nekāni dāsagaṇāni pahāya, nekāni dāsigaṇāni pahāya kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajituṃ, tañhi tassa balavaṃ bandhanaṃ, daḷhaṃ bandhanaṃ, thiraṃ bandhanaṃ, apūtikaṃ bandhanaṃ, thūlo, kaliṅgaro’ti;
sammā nu kho so, udāyi, vadamāno vadeyyā’’ti?


‘‘No hetaṃ, bhante.
Yehi so, bhante, gahapati vā gahapatiputto vā bandhanehi baddho, sakkoti nekāni nikkhagaṇāni pahāya, nekāni dhaññagaṇāni pahāya, nekāni khettagaṇāni pahāya, nekāni vatthugaṇāni pahāya, nekāni bhariyagaṇāni pahāya, nekāni dāsagaṇāni pahāya, nekāni dāsigaṇāni pahāya kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajituṃ;
tañhi tassa abalaṃ bandhanaṃ, dubbalaṃ bandhanaṃ, pūtikaṃ bandhanaṃ, asārakaṃ bandhana’’nti.

‘‘Evameva kho, udāyi, idhekacce kulaputtā ‘idaṃ pajahathā’ti mayā vuccamānā te evamāhaṃsu .
‘kiṃ panimassa appamattakassa oramattakassa pahātabbassa yassa no bhagavā pahānamāha yassa, no sugato paṭinissaggamāhā’ti?

Te tañceva pajahanti, mayi ca na appaccayaṃ upaṭṭhāpenti.
Ye ca bhikkhū sikkhākāmā te taṃ pahāya appossukkā pannalomā paradattavuttā migabhūtena cetasā viharanti.

Tesaṃ taṃ, udāyi, hoti abalaṃ bandhanaṃ, dubbalaṃ bandhanaṃ, pūtikaṃ bandhanaṃ, asārakaṃ bandhanaṃ’’.

1)
vuttāはvuttha:vasatiの過去分詞と見ました。