mn74(1) 『長爪経(1)』 (ちょうそうきょう、Dīghanakhasuttaṃ、ディーガナカ・スッタ)

 私はこのように聞いた。
 ある時、世尊はラージャガハの霊鷲山のスーカラカタ―に住されていた。
 さてディーガナカ(長い爪の意)遍歴行者は世尊のもとへ近づいた。
 近づいて世尊と挨拶を交わした。
 喜ばしい挨拶の話を交わし一隅に立った。
 一方に坐ったディーガナカ遍歴行者は、世尊にこう言った。
「尊者ゴータマよ、私はこのような論者、このような見者です。
『私には一切が容認されない』」と。
 
「アッギヴェッサナ1)よ、君のこの
『私には一切が容認されない』というこのも、君には容認されないのか?」と。
 
「尊者ゴータマよ、このも私には容認される(という)、これもそうであり、それもそうです」と。
 
「アッギヴェッサナよ、世間では、『これもそうであり、それもそうである』とこのように言う者たち、彼らがじつに多く、より多数(派)ならば、それゆえ
 彼らはそのじることもなく、その他のにも取着する。
 アッギヴェッサナよ、世間では、『これもそうであり、それもそうである』とこのように言う者たち、彼らがじつに少数で、より少数(派)ならば、それゆえに
 彼らはそのじ、その他のにも取着しない。
 
 アッギヴェッサナよ、このような論ある、このようなある、一部の沙門・婆羅門たちがいる、
『私には一切が容認される』と。
 アッギヴェッサナよ、このような論ある、このようなある、一部の沙門・婆羅門たちがいる、
『私には一切が容認されない』と。
 
 アッギヴェッサナよ、このような論ある、このようなある、一部の沙門・婆羅門たちがいる、
『私には一部が容認され、私には一部が容認されない』と。
 
 そのうちでアッギヴェッサナよ、およそこのような論ある、このようなある、かの沙門・婆羅門たち、
『私には一切が容認される』と。彼らのこの染着へ近く、結合へ近く、歓喜へ近く、固執へ近く、へ近い。
 そのうちでアッギヴェッサナよ、およそこのような論ある、このようなある、かの沙門・婆羅門たち、
『私には一切が容認されない』と。彼らのこのは無染着へ近く、無結合へ近く、無歓喜へ近く、無固執へ近く、無取着へ近い」と。

 このように説かれたとき、ディーガナカ遍歴行者は世尊にこう言った。
「ゴータマ尊者は私の見解を誉められた。ゴータマ尊者は私の見解を讃嘆された」と。

 そのうちでアッギヴェッサナよ、およそこのような論ある、このようなある、かの沙門・婆羅門たち、
『私には一部が容認され、私には一部が容認されない』と。
 およそ彼らには容認されるところの、その染着へ近く、結合へ近く、歓喜へ近く、固執へ近く、へ近い。
 およそ彼らには容認されないところの、そのは無染着へ近く、無結合へ近く、無歓喜へ近く、無固執へ近く、無取着へ近い。

 そのうちでアッギヴェッサナよ、およそこのような論ある、このようなある、かの沙門・婆羅門たち、
『私には一切が容認される』と。彼らのうちの識者は、かく熟慮する、
『およそ私の【私には一切が容認される】というこの
 もし私がこのを執拗な執取から執持して、【これこそ真実であり、他は虚妄である】と表明するならば、
 私には二者との争論があるだろう。
 【私には一切が容認されない】とこのような論ある、このようなあるこの沙門・婆羅門と、
 そして【私には一部が容認され、私には一部が容認されない】とこのような論ある、このようなあるこの沙門・婆羅門、
 これら二者との争論が。
 かくして争論があるとき言い争いがあり、言い争いがあるとき困惑があり、困惑があるとき悩害がある。』
 かくして彼は争論、言い争い、困惑、悩害自己において見るゆえ、そのじ、その他の取着しない。
 そのようにこれらのがあり、そのようにこれらの放棄がある。
 
 そのうちでアッギヴェッサナよ、およそこのような論ある、このようなある、かの沙門・婆羅門たち、
『私には一切が容認されない』と。彼らのうちの識者は、かく熟慮する、
『およそ私の【私には一切が容認されない】というこの
 もし私がこのを執拗な執取から執持して、【これこそ真実であり、他は虚妄である】と表明するならば、
 私には二者との争論があるだろう。
 【私には一切が容認される】とこのような論ある、このようなあるこの沙門・婆羅門と、
 そして【私には一部が容認され、私には一部が容認されない】とこのような論ある、このようなあるこの沙門・婆羅門、
 これら二者との争論が。
 かくして争論があるとき言い争いがあり、言い争いがあるとき困惑があり、困惑があるとき悩害がある。』
 かくして彼は争論、言い争い、困惑、悩害自己において見るゆえ、そのじ、その他の取着しない。
 そのようにこれらのがあり、そのようにこれらの放棄がある。
 そのうちでアッギヴェッサナよ、およそこのような論ある、このようなある、かの沙門・婆羅門たち、
『私には一部が容認され、私には一部が容認されない』と。彼らのうちの識者は、かく熟慮する、
『およそ私の【私には一部が容認され、私には一部が容認されない】というこの
 もし私がこのを執拗な執取から執持して、【これこそ真実であり、他は虚妄である】と表明するならば、
 私には二者との争論があるだろう。
 【私には一切が容認される】とこのような論ある、このようなあるこの沙門・婆羅門と、
 そして【私には一切が容認されない】とこのような論ある、このようなあるこの沙門・婆羅門、
 これら二者との争論が。
 かくして争論があるとき言い争いがあり、言い争いがあるとき困惑があり、困惑があるとき悩害がある。』
 かくして彼は争論、言い争い、困惑、悩害自己において見るゆえ、そのじ、その他の取着しない。
 そのようにこれらのがあり、そのようにこれらの放棄がある。

Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati gijjhakūṭe pabbate sūkarakhatāyaṃ.
Atha kho dīghanakho paribbājako yena bhagavā tenupasaṅkami;

upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi.
Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ aṭṭhāsi.
Ekamantaṃ ṭhito kho dīghanakho paribbājako bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘ahañhi, bho gotama, evaṃvādī evaṃdiṭṭhi .
‘sabbaṃ me nakkhamatī’’’ti.

‘‘Yāpi kho te esā, aggivessana, diṭṭhi .
‘sabbaṃ me nakkhamatī’ti, esāpi te diṭṭhi nakkhamatī’’ti?


‘‘Esā ce [esāpi (ka.)] me, bho gotama, diṭṭhi khameyya, taṃpassa tādisameva, taṃpassa tādisamevā’’ti.

‘‘Ato kho te, aggivessana, bahū hi bahutarā lokasmiṃ ye evamāhaṃsu – ‘taṃpassa tādisameva, taṃpassa tādisamevā’ti.

Te tañceva diṭṭhiṃ nappajahanti aññañca diṭṭhiṃ upādiyanti.
Ato kho te, aggivessana, tanū hi tanutarā lokasmiṃ ye evamāhaṃsu – ‘taṃpassa tādisameva, taṃpassa tādisamevā’ti.

Te tañceva diṭṭhiṃ pajahanti aññañca diṭṭhiṃ na upādiyanti.

Santaggivessana, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino .

‘sabbaṃ me khamatī’ti;
santaggivessana, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino .

‘sabbaṃ me nakkhamatī’ti;

santaggivessana, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino .

‘ekaccaṃ me khamati, ekaccaṃ me nakkhamatī’ti.

Tatraggivessana, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino .

‘sabbaṃ me khamatī’ti tesamayaṃ diṭṭhi sārāgāya santike, saññogāya santike, abhinandanāya santike ajjhosānāya santike upādānāya santike;
tatraggivessana ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino .
‘sabbaṃ me nakkhamatī’ti tesamayaṃ diṭṭhi asārāgāya santike, asaññogāya santike, anabhinandanāya santike, anajjhosānāya santike, anupādānāya santike’’ti.

Evaṃ vutte, dīghanakho paribbājako bhagavantaṃ etadavoca .

‘‘ukkaṃseti [ukkaṃsati (sī. pī. ka.)] me bhavaṃ gotamo diṭṭhigataṃ, samukkaṃseti [sampahaṃsati (ka.)] me bhavaṃ gotamo diṭṭhigata’’nti.

‘‘Tatraggivessana, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino .

‘ekaccaṃ me khamati, ekaccaṃ me nakkhamatī’ti.
Yā hi tesaṃ khamati sāyaṃ diṭṭhi sārāgāya santike, saññogāya santike, abhinandanāya santike, ajjhosānāya santike, upādānāya santike;
yā hi tesaṃ nakkhamati sāyaṃ diṭṭhi asārāgāya santike, asaññogāya santike, anabhinandanāya santike, anajjhosānāya santike, anupādānāya santike.
Tatraggivessana, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino .

‘sabbaṃ me khamatī’ti tattha viññū puriso iti paṭisañcikkhati .

‘yā kho me ayaṃ diṭṭhi – sabbaṃ me khamatīti,
imañce ahaṃ diṭṭhiṃ thāmasā parāmāsā abhinivissa vohareyyaṃ – idameva saccaṃ moghamaññanti;
dvīhi me assa viggaho .
yo cāyaṃ samaṇo vā brāhmaṇo vā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – sabbaṃ me nakkhamatīti,
yo cāyaṃ samaṇo vā brāhmaṇo vā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – ekaccaṃ me khamati, ekaccaṃ me nakkhamatīti .
imehi assa dvīhi viggaho.
Iti viggahe sati vivādo, vivāde sati vighāto, vighāte sati vihesā’.

Iti so viggahañca vivādañca vighātañca vihesañca attani sampassamāno tañceva diṭṭhiṃ pajahati aññañca diṭṭhiṃ na upādiyati.
Evametāsaṃ diṭṭhīnaṃ pahānaṃ hoti, evametāsaṃ diṭṭhīnaṃ paṭinissaggo hoti.

‘‘Tatraggivessana, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino .

‘sabbaṃ me nakkhamatī’ti tattha viññū puriso iti paṭisañcikkhati .

‘yā kho me ayaṃ diṭṭhi – sabbaṃ me nakkhamatī’ti,
imañce ahaṃ diṭṭhiṃ thāmasā parāmāsā abhinivissa vohareyyaṃ – idameva saccaṃ moghamaññanti;
dvīhi me assa viggaho .
yo cāyaṃ samaṇo vā brāhmaṇo vā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – sabbaṃ me khamatīti,
yo cāyaṃ samaṇo vā brāhmaṇo vā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – ekaccaṃ me khamati ekaccaṃ me nakkhamatīti .
imehi assa dvīhi viggaho.
Iti viggahe sati vivādo, vivāde sati vighāto, vighāte sati vihesā’.

Iti so viggahañca vivādañca vighātañca vihesañca attani sampassamāno tañceva diṭṭhiṃ pajahati aññañca diṭṭhiṃ na upādiyati.
Evametāsaṃ diṭṭhīnaṃ pahānaṃ hoti, evametāsaṃ diṭṭhīnaṃ paṭinissaggo hoti.
‘‘Tatraggivessana, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino .

‘ekaccaṃ me khamati, ekaccaṃ me nakkhamatī’ti tattha viññū puriso iti paṭisañcikkhati .
‘yā kho me ayaṃ diṭṭhi – ekaccaṃ me khamati, ekaccaṃ me nakkhamatīti,
imañce ahaṃ diṭṭhiṃ thāmasā parāmāsā abhinivissa vohareyyaṃ – idameva saccaṃ moghamaññanti;
dvīhi me assa viggaho .
yo cāyaṃ samaṇo vā brāhmaṇo vā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – sabbaṃ me khamatīti,
yo cāyaṃ samaṇo vā brāhmaṇo vā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – sabbaṃ me nakkhamatīti .
imehi assa dvīhi viggaho.
Iti viggahe sati vivādo, vivāde sati vighāto, vighāte sati vihesā’.
Iti so viggahañca vivādañca vighātañca vihesañca attani sampassamāno tañceva diṭṭhiṃ pajahati aññañca diṭṭhiṃ na upādiyati.
Evametāsaṃ diṭṭhīnaṃ pahānaṃ hoti, evametāsaṃ diṭṭhīnaṃ paṭinissaggo hoti.

1)
アッギヴェッサナは士族、あるいは婆羅門のひとつの姓。