sn11.13『摩訶里経』Mahālisuttaṃ

Evaṃ me sutaṃ . 私はこのように聞いた。
ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ. ある時、世尊はヴェーサーリーの大林の尖塔会堂に住されていた。
Atha kho mahāli licchavī yena bhagavā tenupasaṅkami; さてリッチャヴィ族のマハーリは世尊のもとに近づいた。
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. 近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。
Ekamantaṃ nisinno kho mahāli licchavī bhagavantaṃ etadavoca . 一隅に座ったリッチャヴィ族のマハーリは、世尊にこう言った。
‘‘Diṭṭho kho, bhante, bhagavatā sakko devānamindo’’ti?「尊者よ、世尊は神々の王サッカを見たのですか?」と。
‘‘Diṭṭho kho me, mahāli, sakko devānamindo’’ti.「マハーリよ、私は神々の王サッカを見た」と。
‘‘So hi nūna, bhante, sakkapatirūpako bhavissati.「尊者よ、それはきっとサッカの偽物でしょう。
Duddaso hi, bhante, sakko devānamindo’’ti. 尊者よ、なぜなら神々の王サッカは見難いのです」と。
‘‘Sakkañca khvāhaṃ, mahāli, pajānāmi sakkakaraṇe ca dhamme, yesaṃ dhammānaṃ samādinnattā sakko sakkattaṃ ajjhagā, tañca pajānāmi.「しかしマハーリよ、私はサッカ了知する。そしてその諸法受持ゆえにサッカサッカたるに達した、そのサッカのなした諸法了知する。
‘‘Sakko, mahāli, devānamindo pubbe manussabhūto samāno magho nāma māṇavo ahosi, tasmā maghavāti vuccati. マハーリよ、かつて神々の王サッカが人であったとき、マガという青年であった。それゆえマガヴァと呼ばれる。
‘‘Sakko, mahāli, devānamindo pubbe manussabhūto samāno sakkaccaṃ dānaṃ adāsi, tasmā sakkoti vuccati. マハーリよ、かつて神々の王サッカが人であったとき、恭敬して(サッカッチャ)布施を与えた。それゆえサッカと呼ばれる。
‘‘Sakko, mahāli, devānamindo pubbe manussabhūto samāno pure dānaṃ adāsi, tasmā purindadoti vuccati. マハーリよ、かつて神々の王サッカが人であったとき、城(プレ)で布施を与えた。それゆえプリンダダ(ダダ:与える)と呼ばれる。
‘‘Sakko, mahāli, devānamindo pubbe manussabhūto samāno āvasathaṃ adāsi, tasmā vāsavoti vuccati. マハーリよ、かつて神々の王サッカが人であったとき、住居(ヴァーサ)を与えた。それゆえヴァーサヴァと呼ばれる。1)
‘‘Sakko, mahāli, devānamindo sahassampi atthānaṃ muhuttena cinteti, tasmā sahassakkhoti vuccati. マハーリよ、神々の王サッカは一瞬で千の意義思考する、それゆえ千の眼ある者と呼ばれる。
‘‘Sakkassa, mahāli, devānamindassa sujā nāma asurakaññā pajāpati, tasmā sujampatīti vuccati. マハーリよ、神々の王サッカの妻(パジャーパティ)はスジャーというアスラの娘であった。それゆえスジャンパティと呼ばれる。
‘‘Sakko, mahāli, devānamindo devānaṃ tāvatiṃsānaṃ issariyādhipaccaṃ rajjaṃ kāreti, tasmā devānamindoti vuccati. マハーリよ、神々の王サッカ三十三天の強大な権力者として統治する。それゆえ神々の王と呼ばれる。
‘‘Sakkassa, mahāli, devānamindassa pubbe manussabhūtassa satta vatapadāni samattāni samādinnāni ahesuṃ, yesaṃ samādinnattā sakko sakkattaṃ ajjhagā. マハーリよ、かつて神々の王サッカが人であったとき、およそその受持ゆえにサッカサッカたるに達した、七つの誓戒が完璧に受持されていた。
Katamāni satta vatapadāni? 七つの誓戒とは何か?
Yāvajīvaṃ mātāpettibharo assaṃ, yāvajīvaṃ kule jeṭṭhāpacāyī assaṃ, yāvajīvaṃ saṇhavāco assaṃ, yāvajīvaṃ apisuṇavāco assaṃ, yāvajīvaṃ vigatamalamaccherena cetasā 私はつきるまで父母を養う者となろう。私はつきるまで家の年長者を敬う者となろう。私はつきるまでやさしい言葉の者となろう。私はつきるまで両舌なき言葉の者となろう。私はつきるまで物惜しみのよごれを離れたで、
agāraṃ ajjhāvaseyyaṃ muttacāgo payatapāṇi vossaggarato yācayogo dānasaṃvibhāgarato, yāvajīvaṃ saccavāco assaṃ, yāvajīvaṃ akkodhano assaṃ . 家に暮らし、喜捨を放ち、手を浄め、棄捨愉しみ、乞いに応じ、布施の分かち合いを愉しもう。私はつきるまで真実語の者となろう。私はつきるまで怒りなき者となろう。
sacepi me kodho uppajeyya, khippameva naṃ paṭivineyya’’nti. たとえ私に怒りが生じても、すみやかにただそれを駆逐しよう」と。
‘‘Sakkassa, mahāli, devānamindassa pubbe manussabhūtassa imāni satta vatapadāni samattāni samādinnāni ahesuṃ, yesaṃ samādinnattā sakko sakkattaṃ ajjhagā’’ti. マハーリよ、かつて神々の王サッカが人であったとき、およそその受持ゆえにサッカサッカたるに達した、これら七つの誓戒が完璧に受持されていた」と。
‘‘Mātāpettibharaṃ jantuṃ, kule jeṭṭhāpacāyinaṃ;「父母を養う人を 家の年長者を敬う人を
Saṇhaṃ sakhilasambhāsaṃ, pesuṇeyyappahāyinaṃ. やさしく親しい会話の人を 中傷をじた人を
‘‘Maccheravinaye yuttaṃ, saccaṃ kodhābhibhuṃ naraṃ; 物惜しみ調伏専念した人を 真実の人を 怒りの勝利者を
Taṃ ve devā tāvatiṃsā, āhu sappuriso itī’’ti. 三十三天神々は まさに彼を”善人”と言う」と。
1)
sn1.42:住居を与える者がすべてを与える者である