| Sāvatthinidānaṃ. | サーヴァッティーにちなむ話。 |
| Ekamantaṃ ṭhito kho rohitasso devaputto bhagavantaṃ etadavoca . | 一隅に立った天子ローヒタッサは、世尊にこう言った。 |
| ‘‘yattha nu kho, bhante, na jāyati na jīyati na mīyati [na jiyyati na miyyati (syā. kaṃ. ka.)] na cavati na upapajjati, sakkā nu kho so, bhante, gamanena lokassa anto ñātuṃ vā daṭṭhuṃ vā pāpuṇituṃ vā’’ti? | 「尊者よ、およそ生まれず、衰えず、死なず、没せず、再生しないような世界の果ては、行くことで知り、見、達することはできるのだろうか?」と。 |
| ‘‘Yattha kho, āvuso, na jāyati na jīyati na mīyati na cavati na upapajjati, nāhaṃ taṃ gamanena lokassa antaṃ ñāteyyaṃ daṭṭheyyaṃ patteyyanti vadāmī’’ti. | 「友よ、およそ生まれず、衰えず、死なず、没せず、再生しないような世界の果ては、行くことで知られ、見られ、達せられるべきと私は説きません」と。1) |
| ‘‘Acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante! | 「尊者よ、稀有なことです。尊者よ、未曾有なことです。 |
| Yāvasubhāsitamidaṃ, bhante, bhagavatā . | 尊者よ、世尊によりこれほど善く語られました。 |
| ‘yattha kho, āvuso, na jāyati na jīyati na mīyati na cavati na upapajjati, nāhaṃ taṃ gamanena lokassa antaṃ ñāteyyaṃ daṭṭheyyaṃ patteyyanti vadāmī’ti. | 『友よ、およそ生まれず、衰えず、死なず、没せず、再生しないような世界の果ては、行くことで知られ、見られ、達せられるべきと私は説きません』と。 |
| ‘‘Bhūtapubbāhaṃ, bhante, rohitasso nāma isi ahosiṃ bhojaputto iddhimā vehāsaṅgamo. | 尊者よ、かつて私はローヒタッサというボージャ人で虚空を行く神通ある仙人でした。 |
| Tassa mayhaṃ, bhante, evarūpo javo ahosi; | 尊者よ、そのとき、私にはこのような速さがありました。 |
| seyyathāpi nāma daḷhadhammā [daḷhadhammo (sabbattha) ṭīkā ca moggallānabyākaraṇaṃ ca oloketabbaṃ] dhanuggaho susikkhito katahattho katayoggo katūpāsano lahukena asanena appakasireneva tiriyaṃ tālacchāyaṃ atipāteyya. | たとえばよく学び腕の良い訓練された熟練の射手が、堅固な弓から軽い矢により難なく水平に扇椰子の影を射るような。 |
| Tassa mayhaṃ, bhante, evarūpo padavītihāro ahosi; | 尊者よ、そのとき、私にはこのような足のひとまたぎがありました。 |
| seyyathāpi nāma puratthimā samuddā pacchimo samuddo. | たとえば東の海から西の海のような。 |
| Tassa mayhaṃ, bhante, evarūpaṃ icchāgataṃ uppajji . | 尊者よ、そのとき私に、このような欲求が生じました。 |
| ‘ahaṃ gamanena lokassa antaṃ pāpuṇissāmī’ti. | 『私は行くことで世界の果てに達しよう』と。 |
| So khvāhaṃ, bhante, evarūpena javena samannāgato evarūpena ca padavītihārena aññatreva asita-pīta-khāyita-sāyitā | そこで尊者よ、このような速さ、このような足のひとまたぎを具えた私は、食べ物、飲み物を噛み味わう以外、 |
| aññatra uccāra-passāvakammā aññatra niddākilamathapaṭivinodanā vassasatāyuko vassasatajīvī vassasataṃ gantvā appatvāva lokassa antaṃ antarāva kālaṅkato. | 大便、小便の行為以外、また睡眠による疲労の排除以外、百歳の寿命、百年生きる者として百年間進んでも決して世界の果てには達せずに途中で最期を迎えました。 |
| ‘‘Acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante! | 尊者よ、稀有なことです。尊者よ、未曾有なことです。 |
| Yāvasubhāsitamidaṃ, bhante, bhagavatā . | 尊者よ、世尊によりこれほど善く語られました。 |
| ‘yattha kho, āvuso, na jāyati na jīyati na mīyati na cavati na upapajjati, nāhaṃ taṃ gamanena lokassa antaṃ ñāteyyaṃ daṭṭheyyaṃ patteyyanti vadāmī’’’ti. | 『友よ、およそ生まれず、衰えず、死なず、没せず、再生しないような世界の果ては、行くことで知られ、見られ、達せられるべきと私は説きません』」と。 |
| ‘‘Na kho panāhaṃ, āvuso, appatvā lokassa antaṃ dukkhassa antakiriyaṃ vadāmi. | 「しかし友よ、世界の果てに達せず苦の終了ありとも私は説きません。 |
| Api ca khvāhaṃ, āvuso, imasmiṃyeva byāmamatte kaḷevare sasaññimhi samanake lokañca paññapemi lokasamudayañca lokanirodhañca lokanirodhagāminiñca paṭipadanti. | そしてまた友よ、私は一尋(約1.8m)ばかりの、この想ある意ある肉体のうちに世界の集起、世界の滅、世界の滅に至る行道を世間に告知します」と。 |