mn65(3) 『跋陀利経(3)』 (ばっだりきょう、Bhaddālisuttaṃ、バッダーリ・スッタ)
このように説かれて、バッダーリ尊者は世尊にこう言った。
「尊者よ、いったい何の因、何の縁により、ここに一部の比丘には、たびたび強いて懲らしめるのですか?
また尊者よ、いったい何の因、何の縁により、ここに一部の比丘には、そのようにたびたび強いて懲らしめないのですか?」と。
「バッダーリよ、ここに一部の比丘はしばしば犯戒ある、犯戒多き者である。
彼は比丘たちに呼ばれるとき、他のことにより他に答えをそらし、話を外に向けさせ、憤慨と瞋と不機嫌を現し、正しく転じず、従順とならず、贖罪に転じず、『私は、それにより僧伽が意に適うようなことをなそう』と言わない。
そのときバッダーリよ、比丘たちにはこのような(思い)がある。
『友よ、この比丘はしばしば犯戒ある、犯戒多き者である。
彼は比丘たちに呼ばれるとき、他のことにより他に答えをそらし、話を外に向けさせ、憤慨と瞋と不機嫌を現し、正しく転じず、従順とならず、贖罪に転じず、『私は、それにより僧伽が意に適うようなことをなそう』と言わない。
どうか尊者方は、彼のこの事案がすぐに静止しないように、くれぐれもそのように、この比丘を調査すべきである』と。
そのようにバッダーリよ、比丘たちは、彼のこの事案がすぐに静止しないように、その比丘をくれぐれも調査する。
またバッダーリよ、ここに一部の比丘はしばしば犯戒ある、犯戒多き者である。
彼は比丘たちに呼ばれるとき、他のことにより他に答えをそらさず、話を外に向けさせず、憤慨と瞋と不機嫌を現さず、正しく転じ、従順になり、贖罪に転じ、『私は、それにより僧伽が意に適うようなことをなそう』と言う。
そのときバッダーリよ、比丘たちにはこのような(思い)がある。
『友よ、この比丘はしばしば犯戒ある、犯戒多き者である。
彼は比丘たちに呼ばれるとき、他のことにより他に答えをそらさず、話を外に向けさせず、憤慨と瞋と不機嫌を現さず、正しく転じ、従順になり、贖罪に転じ、『私は、それにより僧伽が意に適うようなことをなそう』と言う。
どうか尊者方は、彼のこの事案がすぐに静止するように、くれぐれもそのように、この比丘を調査すべきである』と。
そのようにバッダーリよ、比丘たちは、彼のこの事案がすぐに静止するように、その比丘をくれぐれも調査する。
バッダーリよ、ここに一部の比丘は偶然に犯戒ある、犯戒多くない者である。
彼は比丘たちに呼ばれるとき、他のことにより他に答えをそらし、話を外に向けさせ、憤慨と瞋と不機嫌を現し、正しく転じず、従順とならず、贖罪に転じず、『私は、それにより僧伽が意に適うようなことをなそう』と言わない。
そのときバッダーリよ、比丘たちにはこのような(思い)がある。
『友よ、この比丘は偶然に犯戒ある、犯戒多くない者である。
彼は比丘たちに呼ばれるとき、他のことにより他に答えをそらし、話を外に向けさせ、憤慨と瞋と不機嫌を現し、正しく転じず、従順とならず、贖罪に転じず、『私は、それにより僧伽が意に適うようなことをなそう』と言わない。
どうか尊者方は、彼のこの事案がすぐに静止しないように、くれぐれもそのように、この比丘を調査すべきである』と。
そのようにバッダーリよ、比丘たちは、彼のこの事案がすぐに静止しないように、その比丘をくれぐれも調査する。
またバッダーリよ、ここに一部の比丘は偶然に犯戒ある、犯戒多くない者である。
彼は比丘たちに呼ばれるとき、他のことにより他に答えをそらさず、話を外に向けさせず、憤慨と瞋と不機嫌を現さず、正しく転じ、従順になり、贖罪に転じ、『私は、それにより僧伽が意に適うようなことをなそう』と言う。
そのときバッダーリよ、比丘たちにはこのような(思い)がある。
『友よ、この比丘は偶然に犯戒ある、犯戒多くない者である。
彼は比丘たちに呼ばれるとき、他のことにより他に答えをそらさず、話を外に向けさせず、憤慨と瞋と不機嫌を現さず、正しく転じ、従順になり、贖罪に転じ、『私は、それにより僧伽が意に適うようなことをなそう』と言う。
どうか尊者方は、彼のこの事案がすぐに静止するように、くれぐれもそのように、この比丘を調査すべきである』と。
そのようにバッダーリよ、比丘たちは、彼のこの事案がすぐに静止するように、その比丘をくれぐれも調査する。
またバッダーリよ、ここに一部の比丘はわずかな信、わずかな愛情により実行する。
そのときバッダーリよ、比丘たちにはこのような(思い)がある。
『友よ、この比丘はわずかな信、わずかな愛情により実行する。
もし我々がこの比丘にたびたび強いて懲らしめをなそうとも、
彼のわずかな信、わずかな愛情、それが衰退することなかれ』と。
たとえばバッダーリよ、男の目が一つを(残すとき)、彼の友や仲間、親族、血縁者がその一つ目を守ろうとする、
『彼のその一つの眼、それが衰退することなかれ』と。
まさにそのようにバッダーリよ、ここに一部の比丘はわずかな信、わずかな愛情により実行する。
そのときバッダーリよ、比丘たちにはこのような(思い)がある。
『友よ、この比丘はわずかな信、わずかな愛情により実行する。
もし我々がこの比丘にたびたび強いて懲らしめをなそうとも、
彼のわずかな信、わずかな愛情、それが衰退することなかれ』と。
バッダーリよ、この因、この縁により、ここに一部の比丘には、たびたび強いて懲らしめる。
またバッダーリよ、この因、この縁により、ここに一部の比丘には、それほどたびたび強いて懲らしめない」と。
「尊者よ、いったい何の因、何の縁によって、かつては学処がより少なかったのに、より多くの比丘が開悟に住立したのでしょうか?
また尊者よ、いったい何の因、何の縁によって、いまは学処がより多くあるのに、より少ない比丘が開悟に住立するのでしょうか?」と。
「バッダーリよ、これはそのようである。衆生が衰退し正法が消失するとき、さらに学処はより多くなり、そしてより少ない比丘が開悟に住立するということ。
バッダーリよ、ここに諸漏がとどまるべき何らかの諸法が僧伽に顕現しない限り、師は弟子たちに学処を告知しない。
しかしバッダーリよ、ここに諸漏がとどまるべき何らかの諸法が僧伽に顕現するゆえに、それらの漏がとどまるべき諸法の防御のため、そのとき師は弟子たちに学処を告知する。
バッダーリよ、僧伽が大きさを得ない限り、ここに諸漏がとどまるべき何らかの諸法は僧伽に顕現しない。
バッダーリよ、僧伽が大きさを得たゆえに、そのとき諸漏がとどまるべき何らかの諸法が僧伽に顕現する。
そのとき、それらの漏がとどまるべき諸法の防御のため、師は弟子たちに学処を告知する。
バッダーリよ、僧伽が最上の利得に達し、最上の名声に達し、多聞に達し、経験豊富に達しているのでない限り、諸漏がとどまるべき何らかの諸法は僧伽に顕現しない。
しかしバッダーリよ、僧伽が経験豊富に達しているゆえに、そのとき、それらの漏がとどまるべき諸法の防御のため、師は弟子たちに学処を告知する。
Evaṃ vutte, āyasmā bhaddāli bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo yena midhekaccaṃ bhikkhuṃ pasayha pasayha [pavayha pavayha (sī. syā. kaṃ. pī.)] kāraṇaṃ karonti?
Ko pana, bhante, hetu, ko paccayo yena midhekaccaṃ bhikkhuṃ no tathā pasayha pasayha kāraṇaṃ karontī’’ti?
‘‘Idha, bhaddāli, ekacco bhikkhu abhiṇhāpattiko hoti āpattibahulo.
So bhikkhūhi vuccamāno aññenaññaṃ paṭicarati, bahiddhā kathaṃ apanāmeti, kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti, na sammā vattati, na lomaṃ pāteti, na netthāraṃ vattati, ‘yena saṅgho attamano hoti taṃ karomī’ti nāha.
Tatra, bhaddāli, bhikkhūnaṃ evaṃ hoti .
ayaṃ kho, āvuso, bhikkhu abhiṇhāpattiko āpattibahulo.
So bhikkhūhi vuccamāno aññenaññaṃ paṭicarati, bahiddhā kathaṃ apanāmeti, kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti, na sammā vattati, na lomaṃ pāteti, na netthāraṃ vattati, ‘yena saṅgho attamano hoti taṃ karomī’ti nāha.
Sādhu vatāyasmanto imassa bhikkhuno tathā tathā upaparikkhatha yathāssidaṃ [yathayidaṃ (syā. kaṃ. ka.)] adhikaraṇaṃ na khippameva vūpasameyyāti.
Tassa kho evaṃ, bhaddāli, bhikkhuno bhikkhū tathā tathā upaparikkhanti yathāssidaṃ adhikaraṇaṃ na khippameva vūpasammati.
‘‘Idha pana, bhaddāli, ekacco bhikkhu abhiṇhāpattiko hoti āpattibahulo.
So bhikkhūhi vuccamāno nāññenaññaṃ paṭicarati, bahiddhā kathaṃ na apanāmeti, na kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti, sammā vattati, lomaṃ pāteti, netthāraṃ vattati, ‘yena saṅgho attamano hoti taṃ karomī’ti āha.
Tatra, bhaddāli, bhikkhūnaṃ evaṃ hoti .
ayaṃ kho, āvuso, bhikkhu abhiṇhāpattiko āpattibahulo.
So bhikkhūhi vuccamāno nāññenaññaṃ paṭicarati, bahiddhā kathaṃ na apanāmeti, na kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti, sammā vattati, lomaṃ pāteti, netthāraṃ vattati, ‘yena saṅgho attamano hoti taṃ karomī’ti āha.
Sādhu vatāyasmanto, imassa bhikkhuno tathā tathā upaparikkhatha yathāssidaṃ adhikaraṇaṃ khippameva vūpasameyyāti.
Tassa kho evaṃ, bhaddāli, bhikkhuno bhikkhū tathā tathā upaparikkhanti yathāssidaṃ adhikaraṇaṃ khippameva vūpasammati.
‘‘Idha, bhaddāli, ekacco bhikkhu adhiccāpattiko hoti anāpattibahulo.
So bhikkhūhi vuccamāno aññenaññaṃ paṭicarati, bahiddhā kathaṃ apanāmeti, kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti, na sammā vattati, na lomaṃ pāteti, na netthāraṃ vattati, ‘yena saṅgho attamano hoti taṃ karomī’ti nāha.
Tatra, bhaddāli, bhikkhūnaṃ evaṃ hoti .
ayaṃ kho, āvuso, bhikkhu adhiccāpattiko anāpattibahulo.
So bhikkhūhi vuccamāno aññenaññaṃ paṭicarati, bahiddhā kathaṃ apanāmeti, kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti, na sammā vattati, na lomaṃ pāteti, na netthāraṃ vattati, ‘yena saṅgho attamano hoti taṃ karomī’ti nāha.
Sādhu vatāyasmanto, imassa bhikkhuno tathā tathā upaparikkhatha yathāssidaṃ adhikaraṇaṃ na khippameva vūpasameyyāti.
Tassa kho evaṃ, bhaddāli, bhikkhuno bhikkhū tathā tathā upaparikkhanti yathāssidaṃ adhikaraṇaṃ na khippameva vūpasammati.
‘‘Idha pana, bhaddāli, ekacco bhikkhu adhiccāpattiko hoti anāpattibahulo.
So bhikkhūhi vuccamāno nāññenaññaṃ paṭicarati, na bahiddhā kathaṃ apanāmeti, na kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti, sammā vattati, lomaṃ pāteti, netthāraṃ vattati, ‘yena saṅgho attamano hoti taṃ karomī’ti āha.
Tatra, bhaddāli, bhikkhūnaṃ evaṃ hoti .
ayaṃ kho, āvuso, bhikkhu adhiccāpattiko anāpattibahulo.
So bhikkhūhi vuccamāno nāññenaññaṃ paṭicarati, na bahiddhā kathaṃ apanāmeti, na kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti, sammā vattati, lomaṃ pāteti, netthāraṃ vattati, ‘yena saṅgho attamano hoti taṃ karomī’ti āha.
Sādhu vatāyasmanto, imassa bhikkhuno tathā tathā upaparikkhatha yathāssidaṃ adhikaraṇaṃ khippameva vūpasameyyāti.
Tassa kho evaṃ, bhaddāli, bhikkhuno bhikkhū tathā tathā upaparikkhanti yathāssidaṃ adhikaraṇaṃ khippameva vūpasammati.
‘‘Idha, bhaddāli, ekacco bhikkhu saddhāmattakena vahati pemamattakena.
Tatra, bhaddāli, bhikkhūnaṃ evaṃ hoti .
‘ayaṃ kho, āvuso, bhikkhu saddhāmattakena vahati pemamattakena.
Sace mayaṃ imaṃ bhikkhuṃ pasayha pasayha kāraṇaṃ karissāma .
mā yampissa taṃ saddhāmattakaṃ pemamattakaṃ tamhāpi parihāyī’ti.
Seyyathāpi, bhaddāli, purisassa ekaṃ cakkhuṃ, tassa mittāmaccā ñātisālohitā taṃ ekaṃ cakkhuṃ rakkheyyuṃ .
‘mā yampissa taṃ ekaṃ cakkhuṃ tamhāpi parihāyī’ti;
evameva kho, bhaddāli, idhekacco bhikkhu saddhāmattakena vahati pemamattakena.
Tatra, bhaddāli, bhikkhūnaṃ evaṃ hoti .
‘ayaṃ kho, āvuso, bhikkhu saddhāmattakena vahati pemamattakena.
Sace mayaṃ imaṃ bhikkhuṃ pasayha pasayha kāraṇaṃ karissāma .
mā yampissa taṃ saddhāmattakaṃ pemamattakaṃ tamhāpi parihāyī’ti.
Ayaṃ kho, bhaddāli, hetu ayaṃ paccayo yena midhekaccaṃ bhikkhuṃ pasayha pasayha kāraṇaṃ karonti.
Ayaṃ pana, bhaddāli, hetu ayaṃ paccayo, yena midhekaccaṃ bhikkhuṃ no tathā pasayha pasayha kāraṇaṃ karontī’’ti.
‘‘‘Ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo yena pubbe appatarāni ceva sikkhāpadāni ahesuṃ bahutarā ca bhikkhū aññāya saṇṭhahiṃsu?
Ko pana, bhante, hetu, ko paccayo yena etarahi bahutarāni ceva sikkhāpadāni honti appatarā ca bhikkhū aññāya saṇṭhahantī’ti?
‘‘Evametaṃ, bhaddāli, hoti sattesu hāyamānesu, saddhamme antaradhāyamāne, bahutarāni ceva sikkhāpadāni honti appatarā ca bhikkhū aññāya saṇṭhahantīti.
Na tāva, bhaddāli, satthā sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññāpeti yāva na idhekacce āsavaṭṭhānīyā dhammā saṅghe pātubhavanti.
Yato ca kho, bhaddāli, idhekacce āsavaṭṭhānīyā dhammā saṅghe pātubhavanti, atha satthā sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññāpeti tesaṃyeva āsavaṭṭhānīyānaṃ dhammānaṃ paṭighātāya.
Na tāva, bhaddāli, idhekacce āsavaṭṭhānīyā dhammā saṅghe pātubhavanti yāva na saṅgho mahattaṃ patto hoti.
Yato ca kho, bhaddāli, saṅgho mahattaṃ patto hoti, atha idhekacce āsavaṭṭhānīyā dhammā saṅghe pātubhavanti.
Atha satthā sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññāpeti tesaṃyeva āsavaṭṭhānīyānaṃ dhammānaṃ paṭighātāya.
Na tāva, bhaddāli, idhekacce āsavaṭṭhānīyā dhammā saṅghe pātubhavanti yāva na saṅgho lābhaggaṃ patto hoti, yasaggaṃ patto hoti, bāhusaccaṃ patto hoti, rattaññutaṃ patto hoti.
Yato ca kho, bhaddāli, saṅgho rattaññutaṃ patto hoti, atha idhekacce āsavaṭṭhānīyā dhammā saṅghe pātubhavanti, atha satthā sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññāpeti tesaṃyeva āsavaṭṭhānīyānaṃ dhammānaṃ paṭighātāya.
