sn54.7
sn54.7『摩訶迦賓経』Mahākappinasuttaṃ
| Sāvatthinidānaṃ. | サーヴァッティーにちなむ話。 |
| Tena kho pana samayena āyasmā mahākappino bhagavato avidūre nisinno hoti pallaṅkaṃ ābhujitvā ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā. | さてその時、マハーカッピナ尊者は世尊の遠くない所で、結跏を組んで、身をまっすぐに定置し、面前に念を現前して座っていた。 |
| Addasā kho bhagavā āyasmantaṃ mahākappinaṃ avidūre nisinnaṃ pallaṅkaṃ ābhujitvā ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā. | 世尊は、結跏を組んで、身をまっすぐに定置し、面前に念を現前して座ったマハーカッピナ尊者を見られた。 |
| Disvāna bhikkhū āmantesi . | 見ると、比丘たちに呼びかけられた。 |
| ‘‘Passatha no tumhe, bhikkhave, etassa bhikkhuno kāyassa iñjitattaṃ vā phanditattaṃ vā’’ti? | 「比丘たちよ、君たちはこの比丘の身体に、動きや震えが見えますか?」と。 |
| ‘‘Yadāpi mayaṃ, bhante, taṃ āyasmantaṃ passāma saṅghamajjhe vā nisinnaṃ ekaṃ vā raho nisinnaṃ, tadāpi mayaṃ tassa āyasmato na passāma kāyassa iñjitattaṃ vā phanditattaṃ vā’’ti. | 「尊者よ、我々がその尊者を、僧伽の中で座っている、またひそかに一人で座っているのを見るときでも、我々は、その尊者の身体に、動きや震えを見ません」と。 |
| ‘‘Yassa, bhikkhave, samādhissa bhāvitattā bahulīkatattā neva kāyassa iñjitattaṃ vā hoti phanditattaṃ vā, na cittassa iñjitattaṃ vā hoti phanditattaṃ vā, tassa so, bhikkhave, bhikkhu samādhissa nikāmalābhī akicchalābhī akasiralābhī. | 「比丘たちよ、ある比丘の定が修養・多修により、身体にも動きや震えがなく、心にも動きや震えがないならば、その比丘は、その定の欲しいままの利得者、困難なき利得者、苦労なき利得者です。 |
| Katamassa ca, bhikkhave, samādhissa bhāvitattā bahulīkatattā neva kāyassa iñjitattaṃ vā hoti phanditattaṃ vā, na cittassa iñjitattaṃ vā hoti phanditattaṃ vā? | では比丘たちよ、どの定の修養・多修により、身体にも動きや震えがなく、心にも動きや震えがないのか? |
| ‘‘Ānāpānassatisamādhissa, bhikkhave, bhāvitattā bahulīkatattā neva kāyassa iñjitattaṃ vā hoti phanditattaṃ vā, na cittassa iñjitattaṃ vā hoti phanditattaṃ vā. | 比丘たちよ、入出息念の定の修養・多修により、身体にも動きや震えがなく、心にも動きや震えがないのです。 |
| Kathaṃ bhāvite ca, bhikkhave, ānāpānassatisamādhimhi kathaṃ bahulīkate neva kāyassa iñjitattaṃ vā hoti phanditattaṃ vā, na cittassa iñjitattaṃ vā hoti phanditattaṃ vā? | では比丘たちよ、入出息念の定は、いかに修養され、いかに多修されたとき、身体にも動きや震えがなく、心にも動きや震えがないのか? |
| ‘‘Idha, bhikkhave, bhikkhu araññagato vā rukkhamūlagato vā suññāgāragato vā nisīdati pallaṅkaṃ ābhujitvā ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā. | 比丘たちよ、ここに比丘は森に行くか、樹の根元に行くか、あるいは空き家に行き、結跏を組み、まっすぐに身を定置して、面前に念を現前させて座ります。 |
| So satova assasati, satova passasati…pe… | 彼はただ念じて入息し、ただ念じて出息します。 …中略… |
| ‘paṭinissaggānupassī assasissāmī’ti sikkhati, ‘paṭinissaggānupassī passasissāmī’ti sikkhati. | 『放棄を随観しつつ入息しよう』と学び、『放棄を随観しつつ出息しよう』と学びます。 |
| Evaṃ bhāvite ca kho, bhikkhave, ānāpānassatisamādhimhi evaṃ bahulīkate neva kāyassa iñjitattaṃ vā hoti phanditattaṃ vā, na cittassa iñjitattaṃ vā hoti phanditattaṃ vā’’ti. | 比丘たちよ、入出息念の定は、このように修養され、このように多修されたとき、身体にも動きや震えがなく、心にも動きや震えがないのです」と。 |
sn54.7.txt · 最終更新: by h1roemon
