文書の過去の版を表示しています。
sn56.8[SNv,418]『思経』(しきょう、 Cintasuttaṃ、チンタ・スッタ)
「比丘たちよ、悪しき不善な思考を思考してはならぬ -1)
『世界は永遠である』や、『世界は永遠でない』や、『世界は果てがある』や、『世界は果てがない』や、『命と体は同一』や、『命と体は異なる』や、『如来は死後に存在する』や、『如来は死後に存在しない』や、『如来は死後に存在し、そして存在しない』や、『如来は死後に存在するのでもなく、存在しないのでもない』と。
それはなぜか?
比丘たちよ、この思考は利益を伴わず、梵行の起点ではなく、厭離、離貪、滅、静寂、証知、等覚、涅槃に転じない(から)。
しかし比丘たちよ、君たちが思考するなら、『これは苦である』と思考せよ、『これは苦の集起である』と思考せよ、『これは苦の滅である』と思考せよ、『これは苦の滅に至る行道である』と思考せよ。
それはなぜか?
比丘たちよ、この思考は利益にかなうもの、これは梵行の起点であり、これは厭離、離貪、滅、静寂、証知、等覚、涅槃に転じる(から)。
それゆえ、ここで比丘たちよ、『これは苦である』と専念され、『これは苦の集起である』と専念され、『これは苦の滅である』と専念され、『これは苦の滅に至る行道である』と専念されるべきである」と。
‘‘Mā, bhikkhave, pāpakaṃ akusalaṃ cittaṃ cinteyyātha [cintetha (sī. syā. kaṃ.)] .
‘sassato loko’ti vā ‘asassato loko’ti vā, ‘antavā loko’ti vā ‘anantavā loko’ti vā, ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vā, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā, ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā.
Taṃ kissa hetu?
Nesā, bhikkhave, cintā atthasaṃhitā nādibrahmacariyakā na nibbidāya na virāgāya na nirodhāya na upasamāya na abhiññāya na sambodhāya na nibbānāya saṃvattati.
‘‘Cintentā ca kho tumhe, bhikkhave, ‘idaṃ dukkha’nti cinteyyātha, ‘ayaṃ dukkhasamudayo’ti cinteyyātha, ‘ayaṃ dukkhanirodho’ti cinteyyātha, ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti cinteyyātha.
Taṃ kissa hetu?
Esā, bhikkhave, cintā atthasaṃhitā, esā ādibrahmacariyakā, esā nibbidāya virāgāya nirodhāya upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati.
‘‘Tasmātiha, bhikkhave, ‘idaṃ dukkha’nti yogo karaṇīyo…pe…
‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yogo karaṇīyo’’ti.
