文書の過去の版を表示しています。
”因、原因、素因”という意味ですが、副詞的に”のゆえに”という使い方があり、その意味は”paccaya:縁りて”と、ほぼ同義です。
| ‘‘Kāye vā hānanda, sati kāyasañcetanāhetu uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. | アーナンダよ、身があるとき身思を因として内に苦楽が生じます。 |
| na ca piṇḍapātahetu anesanaṃ appatirūpaṃ āpajjati; | 鉢食を因として不適切な邪求に陥らず、 |
| aladdhā ca piṇḍapātaṃ na paritassati; | 鉢食を得なくても動揺せず、 |
| ‘‘Rūpaṃ, bhikkhave, aniccaṃ. | 「比丘たちよ、色は無常であり、 |
| Yopi hetu, yopi paccayo rūpassa uppādāya, sopi anicco. | 色の生起のための因と縁、それも無常です。 |
| Aniccasambhūtaṃ, bhikkhave, rūpaṃ kuto niccaṃ bhavissati! | 比丘たちよ、無常から生成した色がどうして常住になりますか。 |
| ‘‘Atthi, mahāli, hetu atthi paccayo sattānaṃ saṃkilesāya; | 「マハーリよ、衆生の汚染には因はあり、縁はあります。 |
| sahetū sappaccayā sattā saṃkilissanti. | 因あり、縁ありて衆生は汚染します。 |
| Yepi te, bhikkhave, ahesuṃ ukkalā vassabhaññā [okkalā vayabhiññā (ma. ni. 3.343)] ahetukavādā akiriyavādā natthikavādā, tepime tayo niruttipathe adhivacanapathe paññattipathe na garahitabbaṃ nappaṭikkositabbaṃ amaññiṃsu. | 比丘たちよ、ウッカラ諸国の、かのヴァッサとバンニャは無因論者、無作用論者、虚無論者でしたが、彼らでさえこれら三つの言語路、指示語路、概念路を咎められ批判されるべきものとは思いませんでした。 |
| ‘‘santi, bho gotama, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – | 「尊者ゴータマよ、このように説く、このような見ある一部の沙門、婆羅門たちがいます。 —— |
| ‘yaṃ kiñcāyaṃ purisapuggalo paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā sabbaṃ taṃ pubbekatahetū’ti. | 『何であれこの人間が体験する楽、苦、不苦不楽。それはすべて過去になされた因による』と。 |