ユーザ用ツール

サイト用ツール


mn31_1

mn31(1) 『牛角林小経(1)』 (ぎゅうかくりんしょうきょう、 Cūḷagosiṅgasuttaṃ、チューラゴーシンガ・スッタ)

 私はこのように聞いた。
 ある時、世尊はニャーティカの煉瓦堂に住されていた。

 さてそのころ、アヌルッダ尊者とナンディヤ尊者とキミラ尊者はゴーシンガのサーラ樹林園に住していた。
 さて世尊は、夕刻に独坐より立ち上って、ゴーシンガのサーラ樹林園に近づかれた。
 園の番人は、世尊が遠くから来られるのを見た。
 見て、世尊にこう言った。
「沙門よ、この園に入ってはいけない。
 ここで静まって、三人の良家の子息が自己の欲する姿で住している。
 彼らの安らぎをなくしてはいけない」と。
 アヌルッダ尊者は園の番人の世尊との談話を聞いた。

 聞いて園の番人にこう言った、
「友なる園の番人よ、世尊を妨げてはいけません。
 我々の師である世尊が到着されたのです」と。
 そこでアヌルッダ尊者はナンディヤ尊者とキミラ尊者のもとに近づいた。

 近づいてナンディヤ尊者とキミラ尊者にこう言った。

「尊者たちは行きましょう。尊者たちは行きましょう。我々の師、世尊が到着されました」と。
 そこでアヌルッダ尊者、ナンディヤ尊者、キミラ尊者は世尊を出迎えて、
 ひとりは世尊の鉢と外衣を受け取り、ひとりは座処を用意し、またひとりは足(を洗う)水を準備した。
 世尊は敷かれた座処に座られた。
 座ってから世尊は足を洗われた。
 彼ら尊者たちも世尊に礼拝して一隅に座った。
 一隅に座ったアヌルッダ尊者に、世尊はこう言われた。

「アヌルッダたちよ、君たちは耐えられるか、生きられるか、托鉢(食の不足)による疲弊はないか?」と。
「世尊よ、耐えられます。世尊よ、生きられます。
 尊者よ、我々は托鉢(食)により疲弊していません」と。
 それではアヌルッダたちよ、君たちは和合し相喜び論争なく、乳と水のように互いに愛眼をもって共に見る者として住しているか?」と。
 尊者よ、たしかに我々は和合し相喜び論争なく、乳と水のように互いに愛眼をもって共に見る者として住しています」と。
 それではアヌルッダたちよ、君たちはどのように和合し相喜び論争なく、乳と水のように互いに愛眼をもって共に見る者として住しているのか?」と。
「尊者よ、ここに私にはこのような(思い)があります。
『じつに私の利得だ、じつに私にはよく得られた。私がこのような同梵行者たちと住することは』と。
 尊者よ、その私には、これらの尊者について慈しみがはっきりと、またひそかに現起し、
 慈しみがはっきりと、またひそかに現起し、
 慈しみがはっきりと、またひそかに現起しています。
 尊者よ、そのとき私に、このような(思い)があります。
『私は自己投棄して、これら尊者のに従うようにしようか』と。
 尊者よ、その私は自己投棄して、これら尊者のに従っています。
 なぜなら尊者よ、我々のは異なりますが、は一つと思うからです。
 ナンディヤ尊者も …中略…
 キミラ尊者も世尊にこう言った。
「尊者よ、ここに私にはこのような(思い)があります。
『じつに私の利得だ、じつに私にはよく得られた。私がこのような同梵行者たちと住することは』と。
 尊者よ、その私には、これらの尊者について慈しみがはっきりと、またひそかに現起し、
 慈しみがはっきりと、またひそかに現起し、慈しみがはっきりと、またひそかに現起しています。
 尊者よ、そのとき私に、このような(思い)があります。
『私は自己投棄して、これら尊者のに従うようにしようか』と。
 尊者よ、その私は自己投棄して、これら尊者のに従っています。
 なぜなら尊者よ、我々のは異なりますが、は一つと思うからですと。
 尊者よ、このように我々は和合し相喜び論争なく、乳と水のように互いに愛眼をもって共に見る者として住しています」と。
善きかな善きかな、アヌルッダたちよ。
 それではアヌルッダたちよ、君たちは不放逸に熱心に自ら勤め住しているか?」と。
「尊者よ、じつに我々は不放逸に熱心に、自ら勤め住しています」と。
「それではアヌルッダたちよ、君たちはどのように不放逸に熱心に自ら勤め住しているのか?」と。
「尊者よ、ここに我々のうち、最初に托鉢のため村から戻った者、彼が座処を用意し、飲み水・洗浄水を準備し、残食鉢を準備します。

 後に托鉢のため村から戻った者は、もし残食があり、もし彼が望むなら食べます。もし願わないならば青草の少ないところへ捨てるか、生命のいない水へ沈めます。
 彼は座処を片付け、飲み水・洗浄水を片付け、残食鉢を片付け、食堂を掃きます。
 飲み水のかめ、洗浄水のかめ、あるいは大便用の水がめが空虚でからっぽになったのを見た者は、供給します。
 もし彼の出来ないことがあるなら、手の変化で相方を呼んで、手で合図して準備しますが、尊者よ、我々がそれに縁りて言葉を発することは決してありません。1)
 しかし尊者よ、我々は五日毎に法話のために一晩中、共に座ります。
 尊者よ、このように我々は不放逸に熱心に、自ら勤め住しています」と。

Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā nātike [nādike (sī. syā. pī.), ñātike (ka.)] viharati giñjakāvasathe.
Tena kho pana samayena āyasmā ca anuruddho āyasmā ca nandiyo āyasmā ca kimilo [kimbilo (sī. pī. ka.)] gosiṅgasālavanadāye viharanti.
Atha kho bhagavā sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yena gosiṅgasālavanadāyo tenupasaṅkami.
Addasā kho dāyapālo bhagavantaṃ dūratova āgacchantaṃ.
Disvāna bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘mā, samaṇa, etaṃ dāyaṃ pāvisi.
Santettha tayo kulaputtā attakāmarūpā viharanti.

Mā tesaṃ aphāsumakāsī’’ti.
Assosi kho āyasmā anuruddho dāyapālassa bhagavatā saddhiṃ mantayamānassa.
Sutvāna dāyapālaṃ etadavoca .
‘‘mā, āvuso dāyapāla, bhagavantaṃ vāresi.
Satthā no bhagavā anuppatto’’ti.
Atha kho āyasmā anuruddho yenāyasmā ca nandiyo āyasmā ca kimilo tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā āyasmantañca nandiyaṃ āyasmantañca kimilaṃ etadavoca .
‘‘abhikkamathāyasmanto, abhikkamathāyasmanto, satthā no bhagavā anuppatto’’ti.
Atha kho āyasmā ca anuruddho āyasmā ca nandiyo āyasmā ca kimilo bhagavantaṃ paccuggantvā .
eko bhagavato pattacīvaraṃ paṭiggahesi, eko āsanaṃ paññapesi, eko pādodakaṃ upaṭṭhāpesi.
Nisīdi bhagavā paññatte āsane.
Nisajja kho bhagavā pāde pakkhālesi.
Tepi kho āyasmanto bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
Ekamantaṃ nisinnaṃ kho āyasmantaṃ anuruddhaṃ bhagavā etadavoca .
‘‘Kacci vo, anuruddhā, khamanīyaṃ, kacci yāpanīyaṃ, kacci piṇḍakena na kilamathā’’ti?
‘‘Khamanīyaṃ, bhagavā, yāpanīyaṃ, bhagavā;
na ca mayaṃ, bhante, piṇḍakena kilamāmā’’ti.
‘‘Kacci pana vo, anuruddhā, samaggā sammodamānā avivadamānā khīrodakībhūtā aññamaññaṃ piyacakkhūhi sampassantā viharathā’’ti?

‘‘Taggha mayaṃ, bhante, samaggā sammodamānā avivadamānā khīrodakībhūtā aññamaññaṃ piyacakkhūhi sampassantā viharāmā’’ti.
‘‘Yathā kathaṃ pana tumhe, anuruddhā, samaggā sammodamānā avivadamānā khīrodakībhūtā aññamaññaṃ piyacakkhūhi sampassantā viharathā’’ti?
‘‘Idha mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti .
‘lābhā vata me, suladdhaṃ vata me, yohaṃ evarūpehi sabrahmacārīhi saddhiṃ viharāmī’ti.
Tassa mayhaṃ, bhante, imesu āyasmantesu mettaṃ kāyakammaṃ paccupaṭṭhitaṃ āvi ceva raho ca;
mettaṃ vacīkammaṃ paccupaṭṭhitaṃ āvi ceva raho ca;
mettaṃ manokammaṃ paccupaṭṭhitaṃ āvi ceva raho ca.
Tassa mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti .
‘yaṃnūnāhaṃ sakaṃ cittaṃ nikkhipitvā imesaṃyeva āyasmantānaṃ cittassa vasena vatteyya’nti.
So kho ahaṃ, bhante, sakaṃ cittaṃ nikkhipitvā imesaṃyeva āyasmantānaṃ cittassa vasena vattāmi.
Nānā hi kho no, bhante, kāyā ekañca pana maññe citta’’nti.

Āyasmāpi kho nandiyo…pe…
āyasmāpi kho kimilo bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘mayhampi, bhante, evaṃ hoti .
‘lābhā vata me, suladdhaṃ vata me, yohaṃ evarūpehi sabrahmacārīhi saddhiṃ viharāmī’ti.
Tassa mayhaṃ, bhante, imesu āyasmantesu mettaṃ kāyakammaṃ paccupaṭṭhitaṃ āvi ceva raho ca,
mettaṃ vacīkammaṃ paccupaṭṭhitaṃ āvi ceva raho ca, mettaṃ manokammaṃ paccupaṭṭhitaṃ āvi ceva raho ca.
Tassa mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti .
‘yaṃnūnāhaṃ sakaṃ cittaṃ nikkhipitvā imesaṃyeva āyasmantānaṃ cittassa vasena vatteyya’nti.
So kho ahaṃ, bhante, sakaṃ cittaṃ nikkhipitvā imesaṃyeva āyasmantānaṃ cittassa vasena vattāmi.
Nānā hi kho no, bhante, kāyā ekañca pana maññe cittanti.

‘‘Evaṃ kho mayaṃ, bhante, samaggā sammodamānā avivadamānā khīrodakībhūtā aññamaññaṃ piyacakkhūhi sampassantā viharāmā’’ti.
‘‘Sādhu sādhu, anuruddhā!
Kacci pana vo, anuruddhā, appamattā ātāpino pahitattā viharathā’’ti?

‘‘Taggha mayaṃ, bhante, appamattā ātāpino pahitattā viharāmā’’ti.

‘‘Yathā kathaṃ pana tumhe, anuruddhā, appamattā ātāpino pahitattā viharathā’’ti?
‘‘Idha, bhante, amhākaṃ yo paṭhamaṃ gāmato piṇḍāya paṭikkamati so āsanāni paññapeti, pānīyaṃ paribhojanīyaṃ upaṭṭhāpeti, avakkārapātiṃ upaṭṭhāpeti.
Yo pacchā gāmato piṇḍāya paṭikkamati, sace hoti bhuttāvaseso sace ākaṅkhati bhuñjati, no ce ākaṅkhati appaharite vā chaḍḍeti, appāṇake vā udake opilāpeti.
So āsanāni paṭisāmeti, pānīyaṃ paribhojanīyaṃ paṭisāmeti, avakkārapātiṃ paṭisāmeti, bhattaggaṃ sammajjati.
Yo passati pānīyaghaṭaṃ vā paribhojanīyaghaṭaṃ vā vaccaghaṭaṃ vā rittaṃ tucchaṃ so upaṭṭhāpeti.
Sacassa hoti avisayhaṃ, hatthavikārena dutiyaṃ āmantetvā hatthavilaṅghakena upaṭṭhāpema, na tveva mayaṃ, bhante, tappaccayā vācaṃ bhindāma.
Pañcāhikaṃ kho pana mayaṃ, bhante, sabbarattikaṃ dhammiyā kathāya sannisīdāma.
Evaṃ kho mayaṃ, bhante, appamattā ātāpino pahitattā viharāmā’’ti.

1)
なる沈黙です。
mn31_1.txt · 最終更新: by h1roemon