mn70(1) 『枳吒山邑経(1)』 (きたさんろきょう、Kīṭāgirisuttaṃ、キーターギリ・スッタ)

 私はこのように聞いた。
 ある時、世尊はカーシ国で、大比丘僧伽と共に遊行をされていた。

 そのとき世尊は比丘たちに呼びかけられた。
『比丘たちよ、私は夜食以外の(食)だけを食べる。

 比丘たちよ、夜以外の()だけを食べる私は患い少ないこと、病悩少ないこと、起居の軽さ、強さと安住知覚している。

 さあ比丘たちよ、君たちも夜食以外の(食)だけを食べなさい。
 比丘たちよ、また君たちも夜以外の()だけを食べるならば、患い少ないこと、病悩少ないこと、起居の軽さ、強さと安住知覚するだろう」と。
 
「そのように、尊者よ」と比丘たちは世尊に応じた。
 さて世尊は、カーシ国で順次に遊行をされてキーターギリという名のカーシ国の町を訪問された。
 そこで世尊はカーシ国の町、キーターギリに住された。
 さてその頃、アッサジとプナッバスカという名の比丘たちがキーターギリに居住していた。
 さて多くの比丘がアッサジ比丘とプナッバスカ比丘に近づいた。

 近づくと、アッサジ比丘とプナッバスカ比丘にこう言った。
「友よ、世尊は夜食以外の(食)だけを食べます。そして比丘僧伽も。
 それでも友よ、夜以外の()だけを食べる者たちは、患い少ないこと、病悩少ないこと、起居の軽さ、強さと安住知覚します。
 さあ友よ、君たちも夜食以外の(食)だけを食べなさい。
 友よ、また君たちも夜以外の()だけを食べるならば、患い少ないこと、病悩少ないこと、起居の軽さ、強さと安住知覚するでしょう」と。
 こう言われてアッサジ比丘とプナッバスカ比丘は、その比丘たちにこう言った。
「友よ、我々は夕方にも、早朝にも、そして日中の非時(午後)にも食べます。
 その、夕方にも、早朝にも、そして日中の非時(午後)にも食べる我々は、患い少ないこと、病悩少ないこと、起居の軽さ、強さと安住知覚しています。
 なぜその我々が、現に見られることを捨てて時に従うでしょうか?
 我々は夕方にも、早朝にも、そして日中の非時(午後)にも食べます」と。
 その比丘たちはアッサジ比丘とプナッバスカ比丘を説得することができなかったので、そこで世尊のもとに近づいた。
 近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。
 一隅に座ったその比丘たちは、世尊にこう言った。
「尊者よ、ここに我々はアッサジ比丘とプナッバスカ比丘に近づきました。
 近づくと、アッサジ比丘とプナッバスカ比丘にこう言いました。
『友よ、世尊は夜食以外の(食)だけを食べます。そして比丘僧伽も。
 それでも友よ、夜以外の()だけを食べる者たちは、患い少ないこと、病悩少ないこと、起居の軽さ、強さと安住知覚します。
 さあ友よ、君たちも夜食以外の(食)だけを食べなさい。
 友よ、また君たちも夜以外の()だけを食べるならば、患い少ないこと、病悩少ないこと、起居の軽さ、強さと安住知覚するでしょう』と。
 尊者よ、こう言われてアッサジ比丘とプナッバスカ比丘は、我々にこう言いました。
『友よ、我々は夕方にも、早朝にも、そして日中の非時(午後)にも食べます。
 その、夕方にも、早朝にも、そして日中の非時(午後)にも食べる我々は、患い少ないこと、病悩少ないこと、起居の軽さ、強さと安住知覚しています。
 なぜその我々が、現に見られることを捨てて時に従うでしょうか?
 我々は夕方にも、早朝にも、そして日中の非時(午後)にも食べます』と。
 尊者よ、我々はアッサジ比丘とプナッバスカ比丘を説得することができなかったので、そこで我々はこの意義を世尊にお伝えするのです」と。
 そこで世尊は、とある比丘に呼びかけられた。
「さあ比丘よ、君は私の言葉をもってアッサジ比丘とプナッバスカ比丘に呼びかけなさい。
『師が尊者たちをお呼びです。』」と。
 
「そのように、尊者よ」と、その比丘は世尊に応えて、アッサジ比丘とプナッバスカ比丘に近づいた。
 近づくと、アッサジ比丘とプナッバスカ比丘にこう言った。
『師が尊者たちをお呼びです』と。
 
「そのように、友よ」と。アッサジ比丘とプナッバスカ比丘は、その比丘に応えて世尊のもとに近づいた。
 近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。
 一隅に座ったアッサジ比丘とプナッバスカ比丘に、世尊はこう言われた。
「比丘たちよ、多くの比丘たちが君たちに近づいてこう言ったそうだが本当か?
『友よ、世尊は夜食以外の(食)だけを食べます。そして比丘僧伽も。
 それでも友よ、夜以外の()だけを食べる者たちは、患い少ないこと、病悩少ないこと、起居の軽さ、強さと安住知覚します。
 さあ友よ、君たちも夜食以外の(食)だけを食べなさい。
 友よ、また君たちも夜以外の()だけを食べるならば、患い少ないこと、病悩少ないこと、起居の軽さ、強さと安住知覚するでしょう』と。
 比丘たちよ、こう言われて君たちはその比丘たちにこう言ったという、
『しかし友よ、我々は夕方にも、早朝にも、そして日中の非時(午後)にも食べます。
 その、夕方にも、早朝にも、そして日中の非時(午後)にも食べる我々は、患い少ないこと、病悩少ないこと、起居の軽さ、強さと安住知覚しています。
 なぜその我々が、現に見られることを捨てて時に従うでしょうか?
 我々は夕方にも、早朝にも、そして日中の非時(午後)にも食べます。』」と。
 
「その通りです、尊者よ。」
 
「比丘たちよ、いったい君たちは私によってこのようなが説かれたと了知するだろうか? 『およそ何であれ、この人物が体験する不苦不楽。その不善諸法衰退し、諸法増大する。』」と。

 
「いいえ、尊者よ。」
 
「比丘たちよ、君たちは私によってこのようなが説かれたと了知するのではないか?『ここにおよそこのような楽受感受する一部の者には、不善諸法増大諸法衰退する。しかしここに、このような楽受感受する一部の者には、不善諸法衰退諸法増大する』、
『ここにこのような苦受感受する一部の者には、不善諸法増大諸法衰退する。しかしここに、このような苦受感受する一部の者には、不善諸法衰退諸法増大する』、

『ここにこのような不苦不楽受感受する一部の者には、不善諸法増大諸法衰退する。しかしここに、このような不苦不楽受感受する一部の者には、不善諸法衰退諸法増大する』」と?

 
「その通りです、尊者よ」と。
 
善きかな、比丘たちよ。
 もし比丘たちよ、私によってこれが知られず、見られず、見出されず、実証されず、智慧によって触れられなかった場合、
『ここにこのような楽受感受する一部の者には、不善諸法増大諸法衰退する』と、 私が知らないのに『このような楽受ぜよ』と語るならば、
 比丘たちよ、いったい私のその(語ること)はふさわしいことだろうか?」と。
 
「いいえ、尊者よ。」
 
「比丘たちよ、私によってこれが知られ、見られ、見出され、実証され、智慧によって触れられたゆえに -
『ここにこのような楽受感受する一部の者には、不善諸法増大諸法衰退する』と、 それゆえ私は『このような楽受ぜよ』と語る。
 もし比丘たちよ、私によってこれが知られず、見られず、見出されず、実証されず、智慧によって触れられなかった場合、
『ここにこのような楽受感受する一部の者には、不善諸法衰退諸法増大する』と、私が知らないのに『このような楽受成就して住せよ』と語るならば、
 比丘たちよ、いったい私のその(語ること)はふさわしいことだろうか?」と。
 
「いいえ、尊者よ。」
 
「比丘たちよ、私によってこれが知られ、見られ、見出され、実証され、智慧によって触れられたゆえに -
『ここにこのような楽受感受する一部の者には、不善諸法衰退諸法増大する』と、それゆえ私は『このような楽受成就して住しなさい』と語る。
 
 もし比丘たちよ、私によってこれが知られず、見られず、見出されず、実証されず、智慧によって触れられなかった場合、
『ここにこのような苦受感受する一部の者には、不善諸法増大諸法衰退する』と、 私が知らないのに『このような苦受ぜよ』と語るならば、
 比丘たちよ、いったい私のその(語ること)はふさわしいことだろうか?」と。
 
「いいえ、尊者よ。」
 
「比丘たちよ、私によってこれが知られ、見られ、見出され、実証され、智慧によって触れられたゆえに -
『ここにこのような苦受感受する一部の者には、不善諸法増大諸法衰退する』と、 それゆえ私は『このような苦受ぜよ』と語る。
 
 もし比丘たちよ、私によってこれが知られず、見られず、見出されず、実証されず、智慧によって触れられなかった場合、
『ここにこのような苦受感受する一部の者には、不善諸法衰退諸法増大する』と、 私が知らないのに『このような苦受成就して住せよ』と語るならば、
 比丘たちよ、いったい私のその(語ること)はふさわしいことだろうか?」と。
 
「いいえ、尊者よ。」
 
「比丘たちよ、私によってこれが知られ、見られ、見出され、実証され、智慧によって触れられたゆえに -
『ここにこのような苦受感受する一部の者には、不善諸法衰退諸法増大する』と、それゆえ私は『このような苦受成就して住しなさい』と語る。
 
 もし比丘たちよ、私によってこれが知られず、見られず、見出されず、実証されず、智慧によって触れられなかった場合、
『ここにこのような不苦不楽受感受する一部の者には、不善諸法増大諸法衰退する』と、 私が知らないのに『このような不苦不楽受ぜよ』と語るならば、

 比丘たちよ、いったい私のその(語ること)はふさわしいことだろうか?」と。
 
「いいえ、尊者よ。」
 
「比丘たちよ、私によってこれが知られ、見られ、見出され、実証され、智慧によって触れられたゆえに -
『ここにこのような不苦不楽受感受する一部の者には、不善諸法増大諸法衰退する』と、 それゆえ私は『このような不苦不楽受ぜよ』と語る。
 
 もし比丘たちよ、私によってこれが知られず、見られず、見出されず、実証されず、智慧によって触れられなかった場合、
『ここにこのような不苦不楽受感受する一部の者には、不善諸法衰退諸法増大する』と、 私が知らないのに『このような不苦不楽受成就して住せよ』と語るならば、

 比丘たちよ、いったい私のその(語ること)はふさわしいことだろうか?」と。
 
「いいえ、尊者よ。」
 
「比丘たちよ、私によってこれが知られ、見られ、見出され、実証され、智慧によって触れられたゆえに -
『ここにこのような不苦不楽受感受する一部の者には、不善諸法衰退諸法増大する』と、それゆえ私は『このような不苦不楽受成就して住しなさい』と語る。

Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā kāsīsu cārikaṃ carati mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ.
Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi .
‘‘ahaṃ kho, bhikkhave, aññatreva rattibhojanā [rattibhojanaṃ (ka.)] bhuñjāmi.
Aññatra kho panāhaṃ, bhikkhave, rattibhojanā bhuñjamāno appābādhatañca sañjānāmi appātaṅkatañca lahuṭṭhānañca balañca phāsuvihārañca.
Etha, tumhepi, bhikkhave, aññatreva rattibhojanā bhuñjatha.
Aññatra kho pana, bhikkhave, tumhepi rattibhojanā bhuñjamānā appābādhatañca sañjānissatha appātaṅkatañca lahuṭṭhānañca balañca phāsuvihārañcā’’ti.

‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.
Atha kho bhagavā kāsīsu anupubbena cārikaṃ caramāno yena kīṭāgiri nāma kāsīnaṃ nigamo tadavasari.
Tatra sudaṃ bhagavā kīṭāgirismiṃ viharati kāsīnaṃ nigame.
Tena kho pana samayena assajipunabbasukā nāma bhikkhū kīṭāgirismiṃ āvāsikā honti.
Atha kho sambahulā bhikkhū yena assajipunabbasukā bhikkhū tenupasaṅkamiṃsu;
upasaṅkamitvā assajipunabbasuke bhikkhū etadavocuṃ .
‘‘bhagavā kho, āvuso, aññatreva rattibhojanā bhuñjati bhikkhusaṅgho ca.
Aññatra kho panāvuso, rattibhojanā bhuñjamānā appābādhatañca sañjānanti appātaṅkatañca lahuṭṭhānañca balañca phāsuvihārañca.
Etha, tumhepi, āvuso, aññatreva rattibhojanā bhuñjatha.
Aññatra kho panāvuso, tumhepi rattibhojanā bhuñjamānā appābādhatañca sañjānissatha appātaṅkatañca lahuṭṭhānañca balañca phāsuvihārañcā’’ti.
Evaṃ vutte, assajipunabbasukā bhikkhū te bhikkhū etadavocuṃ .

‘‘mayaṃ kho, āvuso, sāyañceva bhuñjāma pāto ca divā ca vikāle.

Te mayaṃ sāyañceva bhuñjamānā pāto ca divā ca vikāle appābādhatañca sañjānāma appātaṅkatañca lahuṭṭhānañca balañca phāsuvihārañca.
Te mayaṃ kiṃ sandiṭṭhikaṃ hitvā kālikaṃ anudhāvissāma?
Sāyañceva mayaṃ bhuñjissāma pāto ca divā ca vikāle’’ti.

Yato kho te bhikkhū nāsakkhiṃsu assajipunabbasuke bhikkhū saññāpetuṃ, atha yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu;
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
Ekamantaṃ nisinnā kho te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ .
‘‘idha mayaṃ, bhante, yena assajipunabbasukā bhikkhū tenupasaṅkamimha;
upasaṅkamitvā assajipunabbasuke bhikkhū etadavocumha .
‘bhagavā kho, āvuso, aññatreva rattibhojanā bhuñjati bhikkhusaṅgho ca;

aññatra kho panāvuso, rattibhojanā bhuñjamānā appābādhatañca sañjānanti appātaṅkatañca lahuṭṭhānañca balañca phāsuvihārañca.
Etha, tumhepi, āvuso, aññatreva rattibhojanā bhuñjatha.
Aññatra kho panāvuso, tumhepi rattibhojanā bhuñjamānā appābādhatañca sañjānissatha appātaṅkatañca lahuṭṭhānañca balañca phāsuvihārañcā’ti.
Evaṃ vutte, bhante, assajipunabbasukā bhikkhū amhe etadavocuṃ .

‘mayaṃ kho, āvuso, sāyañceva bhuñjāma pāto ca divā ca vikāle.

Te mayaṃ sāyañceva bhuñjamānā pāto ca divā ca vikāle appābādhatañca sañjānāma appātaṅkatañca lahuṭṭhānañca balañca phāsuvihārañca.
Te mayaṃ kiṃ sandiṭṭhikaṃ hitvā kālikaṃ anudhāvissāma?
Sāyañceva mayaṃ bhuñjissāma pāto ca divā ca vikāle’ti.

Yato kho mayaṃ, bhante, nāsakkhimha assajipunabbasuke bhikkhū saññāpetuṃ, atha mayaṃ etamatthaṃ bhagavato ārocemā’’ti.

Atha kho bhagavā aññataraṃ bhikkhuṃ āmantesi .
‘‘ehi tvaṃ, bhikkhu, mama vacanena assajipunabbasuke bhikkhū āmantehi .
‘satthā āyasmante āmantetī’’’ti.

‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho so bhikkhu bhagavato paṭissutvā yena assajipunabbasukā bhikkhū tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā assajipunabbasuke bhikkhū etadavoca .
‘‘satthā āyasmante āmantetī’’ti.

‘‘Evamāvuso’’ti kho assajipunabbasukā bhikkhū tassa bhikkhuno paṭissutvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu;
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
Ekamantaṃ nisinne kho assajipunabbasuke bhikkhū bhagavā etadavoca .
‘‘saccaṃ kira, bhikkhave, sambahulā bhikkhū tumhe upasaṅkamitvā etadavocuṃ .
‘bhagavā kho, āvuso, aññatreva rattibhojanā bhuñjati bhikkhusaṅgho ca.

Aññatra kho panāvuso, rattibhojanā bhuñjamānā appābādhatañca sañjānanti appātaṅkatañca lahuṭṭhānañca balañca phāsuvihārañca.
Etha, tumhepi, āvuso, aññatreva rattibhojanā bhuñjatha.
Aññatra kho panāvuso, tumhepi rattibhojanā bhuñjamānā appābādhatañca sañjānissatha appātaṅkatañca lahuṭṭhānañca balañca phāsuvihārañcā’ti.
Evaṃ vutte kira [kiṃ nu (ka.)], bhikkhave, tumhe te bhikkhū evaṃ avacuttha .
‘mayaṃ kho panāvuso, sāyañceva bhuñjāma pāto ca divā ca vikāle.

Te mayaṃ sāyañceva bhuñjamānā pāto ca divā ca vikāle appābādhatañca sañjānāma appātaṅkatañca lahuṭṭhānañca balañca phāsuvihārañca.
Te mayaṃ kiṃ sandiṭṭhikaṃ hitvā kālikaṃ anudhāvissāma?
Sāyañceva mayaṃ bhuñjissāma pāto ca divā ca vikāle’’’ti.


‘‘Evaṃ, bhante’’.

‘‘Kiṃ nu me tumhe, bhikkhave, evaṃ dhammaṃ desitaṃ ājānātha yaṃ kiñcāyaṃ purisapuggalo paṭisaṃvedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tassa akusalā dhammā parihāyanti kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’’ti?

‘‘No hetaṃ, bhante’’.

‘‘Nanu me tumhe, bhikkhave, evaṃ dhammaṃ desitaṃ ājānātha idhekaccassa yaṃ evarūpaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti kusalā dhammā parihāyanti, idha panekaccassa evarūpaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhanti,
idhekaccassa evarūpaṃ dukkhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti kusalā dhammā parihāyanti, idha panekaccassa evarūpaṃ dukkhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā parihāyanti kusalā dhammā abhivaḍḍhanti,
idhekaccassa evarūpaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti kusalā dhammā parihāyanti, idha panekaccassa evarūpaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā parihāyanti kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’’ti?

‘‘Evaṃ, bhante’’.

‘‘Sādhu, bhikkhave!
Mayā cetaṃ, bhikkhave, aññātaṃ abhavissa adiṭṭhaṃ aviditaṃ asacchikataṃ aphassitaṃ paññāya .
‘idhekaccassa evarūpaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti kusalā dhammā parihāyantī’ti, evāhaṃ ajānanto ‘evarūpaṃ sukhaṃ vedanaṃ pajahathā’ti vadeyyaṃ;
api nu me etaṃ, bhikkhave, patirūpaṃ abhavissā’’ti?


‘‘No hetaṃ, bhante’’.

‘‘Yasmā ca kho etaṃ, bhikkhave, mayā ñātaṃ diṭṭhaṃ viditaṃ sacchikataṃ phassitaṃ paññāya .
‘idhekaccassa evarūpaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti kusalā dhammā parihāyantī’ti, tasmāhaṃ ‘evarūpaṃ sukhaṃ vedanaṃ pajahathā’ti vadāmi.
Mayā cetaṃ, bhikkhave, aññātaṃ abhavissa adiṭṭhaṃ aviditaṃ asacchikataṃ aphassitaṃ paññāya .
‘idhekaccassa evarūpaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā parihāyanti kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’ti, evāhaṃ ajānanto ‘evarūpaṃ sukhaṃ vedanaṃ upasampajja viharathā’ti vadeyyaṃ;
api nu me etaṃ, bhikkhave, patirūpaṃ abhavissā’’ti?


‘‘No hetaṃ, bhante’’.

‘‘Yasmā ca kho etaṃ, bhikkhave, mayā ñātaṃ diṭṭhaṃ viditaṃ sacchikataṃ phassitaṃ paññāya .
‘idhekaccassa evarūpaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’ti, tasmāhaṃ ‘evarūpaṃ sukhaṃ vedanaṃ upasampajja viharathā’ti vadāmi.

‘‘Mayā cetaṃ, bhikkhave, aññātaṃ abhavissa adiṭṭhaṃ aviditaṃ asacchikataṃ aphassitaṃ paññāya .
‘idhekaccassa evarūpaṃ dukkhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti kusalā dhammā parihāyantī’ti, evāhaṃ ajānanto ‘evarūpaṃ dukkhaṃ vedanaṃ pajahathā’ti vadeyyaṃ;
api nu me etaṃ, bhikkhave, patirūpaṃ abhavissā’’ti?


‘‘No hetaṃ, bhante’’.

‘‘Yasmā ca kho etaṃ, bhikkhave, mayā ñātaṃ diṭṭhaṃ viditaṃ sacchikataṃ phassitaṃ paññāya .
‘idhekaccassa evarūpaṃ dukkhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti kusalā dhammā parihāyantī’ti, tasmāhaṃ ‘evarūpaṃ dukkhaṃ vedanaṃ pajahathā’ti vadāmi.

Mayā cetaṃ, bhikkhave, aññātaṃ abhavissa adiṭṭhaṃ aviditaṃ asacchikataṃ aphassitaṃ paññāya .
‘idhekaccassa evarūpaṃ dukkhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā parihāyanti kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’ti, evāhaṃ ajānanto ‘evarūpaṃ dukkhaṃ vedanaṃ upasampajja viharathā’ti vadeyyaṃ;
api nu me etaṃ, bhikkhave, patirūpaṃ abhavissā’’ti?


‘‘No hetaṃ, bhante’’.

‘‘Yasmā ca kho etaṃ, bhikkhave, mayā ñātaṃ diṭṭhaṃ viditaṃ sacchikataṃ phassitaṃ paññāya .
‘idhekaccassa evarūpaṃ dukkhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā parihāyanti kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’ti, tasmāhaṃ ‘evarūpaṃ dukkhaṃ vedanaṃ upasampajja viharathā’ti vadāmi.

‘‘Mayā cetaṃ, bhikkhave, aññātaṃ abhavissa adiṭṭhaṃ aviditaṃ asacchikataṃ aphassitaṃ paññāya .
‘idhekaccassa evarūpaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti kusalā dhammā parihāyantī’ti, evāhaṃ ajānanto ‘evarūpaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ pajahathā’ti vadeyyaṃ;
api nu me etaṃ, bhikkhave, patirūpaṃ abhavissā’’ti?


‘‘No hetaṃ, bhante’’.

‘‘Yasmā ca kho etaṃ, bhikkhave, mayā ñātaṃ diṭṭhaṃ viditaṃ sacchikataṃ phassitaṃ paññāya .
‘idhekaccassa evarūpaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti kusalā dhammā parihāyantī’ti, tasmāhaṃ ‘evarūpaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ pajahathā’ti vadāmi’’.
Mayā cetaṃ, bhikkhave, aññātaṃ abhavissa adiṭṭhaṃ aviditaṃ asacchikataṃ aphassitaṃ paññāya .
‘idhekaccassa evarūpaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā parihāyanti kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’ti, evāhaṃ ajānanto ‘evarūpaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ upasampajja viharathā’ti vadeyyaṃ;
api nu me etaṃ, bhikkhave, patirūpaṃ abhavissā’’ti?


‘‘No hetaṃ, bhante’’.

‘‘Yasmā ca kho etaṃ, bhikkhave, mayā ñātaṃ diṭṭhaṃ viditaṃ sacchikataṃ phassitaṃ paññāya .
‘idhekaccassa evarūpaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayato akusalā dhammā parihāyanti kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’ti, tasmāhaṃ ‘evarūpaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ upasampajja viharathā’ti vadāmi.