sn12.25『浮彌遮経』Bhūmijasuttaṃ

Sāvatthiyaṃ viharati. (世尊は)サーヴァッティーに住されていた。
Atha kho āyasmā bhūmijo sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yenāyasmā sāriputto tenupasaṅkami; さてブーミジャ尊者は、夕刻に独坐より立ち上って、サーリプッタ尊者のもとに近づいた。
upasaṅkamitvā āyasmatā sāriputtena saddhiṃ sammodi. 近づいてサーリプッタ尊者と挨拶を交わした。
Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. 喜ばしい挨拶の話を交わしてから一隅に座った。
Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā bhūmijo āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca . 一隅に座ったブーミジャ尊者は、サーリプッタ尊者にこう言った。
‘‘Santāvuso sāriputta, eke samaṇabrāhmaṇā kammavādā sayaṃkataṃ sukhadukkhaṃ paññapenti.「友サーリプッタよ、ある沙門、婆羅門たちは業論者であり、自作なる苦楽告知します。1)
Santi panāvuso sāriputta, eke samaṇabrāhmaṇā kammavādā paraṃkataṃ sukhadukkhaṃ paññapenti. しかし友サーリプッタよ、ある沙門、婆羅門たちは業論者であり、他作なる苦楽告知します。
Santāvuso sāriputta, eke samaṇabrāhmaṇā kammavādā sayaṃkatañca paraṃkatañca sukhadukkhaṃ paññapenti. 友サーリプッタよ、ある沙門、婆羅門たちは業論者であり、自作そして他作なる苦楽告知します。
Santi panāvuso sāriputta, eke samaṇabrāhmaṇā kammavādā asayaṃkāraṃ aparaṃkāraṃ adhiccasamuppannaṃ sukhadukkhaṃ paññapenti. しかし友サーリプッタよ、ある沙門、婆羅門たちは業論者であり、自作でなく他作でなく因果なく共起する苦楽告知します。
Idha no, āvuso sāriputta, bhagavā kiṃvādī kimakkhāyī, kathaṃ byākaramānā ca mayaṃ vuttavādino ceva bhagavato assāma, ここで友サーリプッタよ、我々の世尊は何論者で、何を告げる者ですか。また我々はどのように解答すれば世尊の説かれたままを説く者であり、
na ca bhagavantaṃ abhūtena abbhācikkheyyāma, dhammassa cānudhammaṃ byākareyyāma, na ca koci sahadhammiko vādānupāto gārayhaṃ ṭhānaṃ āgaccheyyā’’ti? 事実でないことによって世尊を貶めず、法の随法解答しており、そして誰であれ法に則った随説者が咎められる立場にならないでしょうか?」と。
‘‘Paṭiccasamuppannaṃ kho, āvuso, sukhadukkhaṃ vuttaṃ bhagavatā.「友よ、世尊は縁りて共起する(縁生の)苦楽を説かれました。
Kiṃ paṭicca? 何に縁りて
Phassaṃ paṭicca. 縁りて
Iti vadaṃ vuttavādī ceva bhagavato assa, na ca bhagavantaṃ abhūtena abbhācikkheyya, dhammassa cānudhammaṃ byākareyya, na ca koci sahadhammiko vādānupāto gārayhaṃ ṭhānaṃ āgaccheyya. そのように語れば世尊の説かれたままを説く者であり、事実でないことによって世尊を貶めず、法の随法解答しており、そして誰であれ法に則った随説者が咎められる立場にならないでしょう。
‘‘Tatrāvuso, ye te samaṇabrāhmaṇā kammavādā sayaṃkataṃ sukhadukkhaṃ paññapenti, tadapi phassapaccayā. そのとき友よ、自作なる苦楽告知するかの沙門、婆羅門の業論者たち、それもまた縁るのです。
Yepi te…pe… また他作なる…
yepi te…pe… また自作そして他作なる…
yepi te samaṇabrāhmaṇā kammavādā asayaṃkāraṃ aparaṃkāraṃ adhiccasamuppannaṃ sukhadukkhaṃ paññapenti, tadapi phassapaccayā. また自作でなく他作でなく因果なく共起する苦楽告知するかの沙門、婆羅門の業論者たち、それもまた縁るのです。
‘‘Tatrāvuso, ye te samaṇabrāhmaṇā kammavādā sayaṃkataṃ sukhadukkhaṃ paññapenti, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. そのとき友よ、自作なる苦楽告知するかの沙門、婆羅門の業論者たち、彼らがなしに(苦楽を)体験するということはありえません。
Yepi te…pe.  … また他作なる……
yepi te…pe… また自作そして他作なる…
Yepi te samaṇabrāhmaṇā kammavādā asayaṃkāraṃ aparaṃkāraṃ adhiccasamuppannaṃ sukhadukkhaṃ paññapenti, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti. また友よ、自作でなく他作でなく因果なく共起する苦楽告知するかの沙門、婆羅門の業論者たち、彼らがなしに(苦楽を)体験するということはありえません」と。
Assosi kho āyasmā ānando āyasmato sāriputtassa āyasmatā bhūmijena saddhiṃ imaṃ kathāsallāpaṃ. アーナンダ尊者はサーリプッタ尊者のブーミジャ尊者との、この対談を聞いた。
Atha kho āyasmā ānando yena bhagavā tenupasaṅkami; さてアーナンダ尊者は世尊のもとに近づいた。
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. 近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。
Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando yāvatako āyasmato sāriputtassa āyasmatā bhūmijena saddhiṃ ahosi kathāsallāpo taṃ sabbaṃ bhagavato ārocesi. 一隅に座ったアーナンダ尊者は、サーリプッタ尊者のブーミジャ尊者とのあったかぎりの対談、そのすべてを世尊に伝えた。
‘‘Sādhu sādhu, ānanda, yathā taṃ sāriputto sammā byākaramāno byākareyya.善きかな善きかなアーナンダよ、そのようにサーリプッタが正しく解答者として解答したのは。
Paṭiccasamuppannaṃ kho, ānanda, sukhadukkhaṃ vuttaṃ mayā. アーナンダよ、私は縁りて共起する(縁生の)苦楽を説きました。
Kiṃ paṭicca? 何に縁りて
Phassaṃ paṭicca. 縁りて
Iti vadaṃ vuttavādī ceva me assa, na ca maṃ abhūtena abbhācikkheyya, dhammassa cānudhammaṃ byākareyya, na ca koci sahadhammiko vādānupāto gārayhaṃ ṭhānaṃ āgaccheyya. そのように語れば私の説かれたままを説く者であり、私を事実でないことによって貶めず、法の随法解答しており、そして誰であれ法に則った随説者が咎められる立場にならないでしょう。
‘‘Tatrānanda, ye te samaṇabrāhmaṇā kammavādā sayaṃkataṃ sukhadukkhaṃ paññapenti tadapi phassapaccayā. そのときアーナンダよ、自作なる苦楽告知するかの沙門、婆羅門の業論者たち、それもまた縁るのです。
Yepi te…pe… また他作なる…
yepi te…pe… また自作そして他作なる…
yepi te samaṇabrāhmaṇā kammavādā asayaṃkāraṃ aparaṃkāraṃ adhiccasamuppannaṃ sukhadukkhaṃ paññapenti tadapi phassapaccayā. また自作でなく他作でなく因果なく共起する苦楽告知するかの沙門、婆羅門の業論者たち、それもまた縁るのです。
‘‘Tatrānanda, ye te samaṇabrāhmaṇā kammavādā sayaṃkataṃ sukhadukkhaṃ paññapenti, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. そのときアーナンダよ、自作なる苦楽告知するかの沙門、婆羅門の業論者たち、彼らがなしに(苦楽を)体験するということはありえません。
Yepi te…pe… また他作なる…
yepi te…pe… また自作そして他作なる…
yepi te samaṇabrāhmaṇākammavādā asayaṃkāraṃ aparaṃkāraṃ adhiccasamuppannaṃ sukhadukkhaṃ paññapenti, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. また自作でなく他作でなく因果なく共起する苦楽告知するかの沙門、婆羅門の業論者たち、彼らがなしに(苦楽を)体験するということはありえません。
‘‘Kāye vā hānanda, sati kāyasañcetanāhetu uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. アーナンダよ、があるとき身思として内に苦楽が生じます。
Vācāya vā hānanda, sati vacīsañcetanāhetu uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. あるいはアーナンダよ、があるとき語思として内に苦楽が生じます。
Mane vā hānanda, sati manosañcetanāhetu uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ avijjāpaccayā ca. あるいはアーナンダよ、があるとき意思として、また無明縁りて内に苦楽が生じます。
‘‘Sāmaṃ vā taṃ, ānanda, kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, yaṃpaccayāssa [yaṃpaccayāya (syā. kaṃ.), yaṃpaccayā yaṃ (ka.)] taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. あるいはアーナンダよ、人は自分で、縁りて彼の内にその苦楽生じるような、その身行為作します。
Pare vā taṃ [pare vāssa taṃ (sī. pī.), pare vāyataṃ (syā. kaṃ.)], ānanda, kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharonti, yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. あるいはアーナンダよ、他の人々は、縁りて彼の内にその苦楽生じるような、その身行為作します。
Sampajāno vā taṃ, ānanda, kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. あるいはアーナンダよ、人は意識的に、縁りて彼の内にその苦楽生じるような、その身行為作します。
Asampajāno vā taṃ, ānanda, kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. あるいはアーナンダよ、人は無意識に、縁りて彼の内にその苦楽生じるような、その身行為作します。
‘‘Sāmaṃ vā taṃ, ānanda, vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. あるいはアーナンダよ、人は自分で、縁りて彼の内にその苦楽生じるような、その語行為作します。
Pare vā taṃ, ānanda, vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharonti yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. あるいはアーナンダよ、他の人々は、縁りて彼の内にその苦楽生じるような、その語行為作します。
Sampajāno vā taṃ, ānanda…pe… あるいはアーナンダよ、人は意識的に、 … 中略 …
asampajāno vā taṃ, ānanda, vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. あるいはアーナンダよ、人は無意識に、縁りて彼の内にその苦楽生じるような、その語行為作します。
‘‘Sāmaṃ vā taṃ, ānanda, manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. あるいはアーナンダよ、人は自分で、縁りて彼の内にその苦楽生じるような、その意行為作します。
Pare vā taṃ, ānanda, manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharonti yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. あるいはアーナンダよ、他の人々は、縁りて彼の内にその苦楽生じるような、その意行為作します。
Sampajāno vā taṃ, ānanda…pe… あるいはアーナンダよ、人は意識的に、 … 中略 …
asampajāno vā taṃ, ānanda, manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. あるいはアーナンダよ、人は無意識に、縁りて彼の内にその苦楽生じるような、その意行為作します。
‘‘Imesu, ānanda, dhammesu avijjā anupatitā. アーナンダよ、これらの諸法において無明が従われています。
Avijjāya tveva, ānanda, asesavirāganirodhā so kāyo na hoti yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. しかしアーナンダよ、無明の残りなき離貪ゆえに、縁りて彼の内にその苦楽生じるような、そのはなく、
Sā vācā na hoti yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. 縁りて彼の内にその苦楽生じるような、そのはなく、
So mano na hoti yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkhaṃ. 縁りて彼の内にその苦楽生じるような、そのはなく、
Khettaṃ taṃ na hoti…pe… その田畑はなく、 …中略…
vatthu taṃ na hoti…pe… その基礎はなく、 …中略…
āyatanaṃ taṃ na hoti…pe… そのはなく、 …中略…
adhikaraṇaṃ taṃ na hoti yaṃpaccayāssa taṃ uppajjati ajjhattaṃ sukhadukkha’’nti. 縁りて彼の内にその苦楽生じるような、その事案はありません」と。
1)
sn12.18参照