| Sāvatthinidānaṃ. | サーヴァッティーにちなむ話。 |
| ‘‘Pubbeva me, bhikkhave, sambodhā anabhisambuddhassa bodhisattasseva sato etadahosi . | 「比丘たちよ、私が等覚以前、まだ現等覚していなかった菩薩のとき、この(思い)がありました。 |
| ‘ko nu kho cakkhussa assādo, ko ādīnavo, kiṃ nissaraṇaṃ? | 『いったい何が眼の楽味で、何が危難で、何が出離なのか、 |
| Ko sotassa…pe… | 何が耳の …中略… |
| ko ghānassa… | 何が鼻の … |
| ko jivhāya… | 何が舌の … |
| ko kāyassa… | 何が身の … |
| ko manassa assādo, ko ādīnavo, kiṃ nissaraṇa’nti? | 何が意の楽味で、何が危難で、何が出離なのか』と。 |
| Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi . | 比丘たちよ、そのとき私に、この(思い)がありました。 |
| ‘yaṃ kho cakkhuṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, ayaṃ cakkhussa assādo. | 『眼に縁りて生じる楽と嬉。これが眼の楽味であり、 |
| Yaṃ cakkhuṃ aniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, ayaṃ cakkhussa ādīnavo. | 眼が無常、苦、変壊法であること。これが眼の危難であり、 |
| Yo cakkhusmiṃ chandarāgavinayo chandarāgappahānaṃ, idaṃ cakkhussa nissaraṇaṃ. | 眼への愛着の調伏、愛着の断。これが眼の出離である。 |
| Yaṃ sotaṃ…pe… | 耳に …中略… |
| yaṃ ghānaṃ…pe… | 鼻に …中略… |
| yaṃ jivhaṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, ayaṃ jivhāya assādo. | 舌に縁りて生じる楽と嬉。これが舌の楽味であり、 |
| Yaṃ [yā (sī. syā. kaṃ. pī.)] jivhā aniccā dukkhā vipariṇāmadhammā, ayaṃ jivhāya ādīnavo. | 舌が無常、苦、変壊法であること。これが舌の危難であり、 |
| Yo jivhāya chandarāgavinayo chandarāgappahānaṃ, idaṃ jivhāya nissaraṇaṃ. | 舌への愛着の調伏、愛着の断。これが舌の出離である。 |
| Yaṃ kāyaṃ…pe… | 身に …中略… |
| yaṃ manaṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, ayaṃ manassa assādo. | 意に縁りて生じる楽と嬉。これが意の楽味であり、 |
| Yaṃ [yo (sī. syā. kaṃ. ka.)] mano anicco dukkho vipariṇāmadhammo, ayaṃ manassa ādīnavo. | 意が無常、苦、変壊法であること。これが意の危難であり、 |
| Yo manasmiṃ chandarāgavinayo chandarāgappahānaṃ, idaṃ manassa nissaraṇa’’’nti. | 意への愛着の調伏、愛着の断。これが意の出離である』と。 |
| ‘‘Yāvakīvañcāhaṃ, bhikkhave, imesaṃ channaṃ ajjhattikānaṃ āyatanānaṃ evaṃ assādañca assādato, ādīnavañca ādīnavato, nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ nābbhaññāsiṃ, neva tāvāhaṃ, bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti [sabbatthāpi evameva itisaddena saha dissati] paccaññāsiṃ. | どれほどであれ比丘たちよ、私がこのようにこれら六内処の楽味を楽味として、危難を危難として、出離を出離として如実に証知しない間は、比丘たちよ、私は決して、神々、魔、梵天を含む世界、沙門、婆羅門、王を含む人々のうちで『無上の正等覚を現等覚した』と自認しませんでした。 |
| Yato ca khvāhaṃ, bhikkhave, imesaṃ channaṃ ajjhattikānaṃ āyatanānaṃ evaṃ assādañca assādato, ādīnavañca ādīnavato, nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, athāhaṃ, bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ. | しかし比丘たちよ、私がこのようにこれら六内処の楽味を楽味として、危難を危難として、出離を出離として如実に証知したとき、比丘たちよ、そのとき神々、魔、梵天を含む世界、沙門、婆羅門、王を含む人々のうちで『無上の正等覚を現等覚した』と自認したのです。 |
| Ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi . | そして私に智と見が生じました、 |
| ‘akuppā me vimutti [cetovimutti (sī. pī. ka.) evamuparipi], ayamantimā jāti, natthi dāni punabbhavo’’’ti. | 『私の解脱は揺るぎない。これが最後の生であり、もはや再有はない。』」と。 |