| Evaṃ me sutaṃ . | 私はこのように聞いた。 |
| ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati veḷuvane kalandakanivāpe. | ある時、世尊はラージャガハの竹林のリス養餌所に住されていた。 |
| Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi . | そのとき世尊は比丘たちに呼びかけられた。 |
| ‘‘sabbaṃ, bhikkhave, addhabhūtaṃ [andhabhūtaṃ (sī. syā. kaṃ.)]. | 「比丘たちよ、一切は圧倒されます。 |
| Kiñca, bhikkhave, sabbaṃ addhabhūtaṃ? | それでは比丘たちよ、いかなる一切が圧倒されるのか? |
| Cakkhu, bhikkhave, addhabhūtaṃ, rūpā addhabhūtā, cakkhuviññāṇaṃ addhabhūtaṃ, cakkhusamphasso addhabhūto, yampidaṃ cakkhusamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi addhabhūtaṃ. | 比丘たちよ、眼は圧倒され、諸色は圧倒され、眼識は圧倒され、眼触は圧倒され、この眼触に縁りて生じ、感受される楽や苦や不苦不楽、それも圧倒されます。 |
| Kena addhabhūtaṃ? | 何により圧倒されるのか? |
| ‘Jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi addhabhūta’nti vadāmi…pe… | 『生、老、死、悲、悲嘆、苦、憂、悩により圧倒される』と私は説きます。 …中略… |
| jivhā addhabhūtā, rasā addhabhūtā, jivhāviññāṇaṃ addhabhūtaṃ, jivhāsamphasso addhabhūto, yampidaṃ jivhāsamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi addhabhūtaṃ. | 比丘たちよ、舌は圧倒され、諸味は圧倒され、舌識は圧倒され、舌触は圧倒され、この舌触に縁りて生じ、感受される楽や苦や不苦不楽、それも圧倒されます。 |
| Kena addhabhūtaṃ? | 何により圧倒されるのか? |
| ‘Jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi addhabhūta’nti vadāmi. | 『生、老、死、悲、悲嘆、苦、憂、悩により圧倒される』と私は説きます。 |
| Kāyo addhabhūto…pe… | 身は圧倒され、 …中略… |
| mano addhabhūto, dhammā addhabhūtā, manoviññāṇaṃ addhabhūtaṃ, manosamphasso addhabhūto, yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi addhabhūtaṃ. | 比丘たちよ、意は圧倒され、諸法は圧倒され、意識は圧倒され、意触は圧倒され、この意触に縁りて生じ、感受される楽や苦や不苦不楽、それも圧倒されます。 |
| Kena addhabhūtaṃ? | 何により圧倒されるのか? |
| ‘Jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi addhabhūta’nti vadāmi. | 『生、老、死、悲、悲嘆、苦、憂、悩により圧倒される』と私は説きます。 |
| Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi nibbindati, rūpesupi nibbindati, cakkhuviññāṇepi nibbindati, cakkhusamphassepi nibbindati…pe… | 比丘たちよ、このように見る既聞の聖弟子は、眼についても厭い、諸色についても厭い、眼識についても厭い、眼触についても厭い、 …中略… |
| yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tasmimpi nibbindati. | この意触に縁りて生じ、感受される楽や苦や不苦不楽についても厭います。 |
| Nibbindaṃ virajjati, virāgā vimuccati, vimuttasmiṃ ‘vimutta’miti ñāṇaṃ hoti, ‘khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī’’ti. | 厭う者は離貪し、離貪ゆえに解脱し、解脱したとき、解脱したという智があります。『生は尽き、梵行は修められ、なすべきはなされた。二度とこの状態はない』と了知する」と。 |