| Ekaṃ samayaṃ bhagavā sakkesu viharati kapilavatthusmiṃ nigrodhārāme. | ある時、世尊は釈迦国のカピラヴァットゥのニグローダ樹園に住されていた。 |
| Atha kho nandiyo sakko yena bhagavā tenupasaṅkami; | さて釈迦族のナンディヤは世尊のもとに近づいた。 |
| upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. | 近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。 |
| Ekamantaṃ nisinno kho nandiyo sakko bhagavantaṃ etadavoca . | 一隅に座った釈迦族のナンディヤは、世尊にこう言った。 |
| ‘‘yasseva nu kho, bhante, ariyasāvakassa cattāri sotāpattiyaṅgāni sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ natthi sveva nu kho, bhante, ariyasāvako pamādavihārī’’ti. | 「尊者よ、もしある聖弟子に、四つの預流支があらゆる点ですべて、あらゆるあり方でことごとくないならば、その聖弟子はいったい放逸住者なのですか?」と。 |
| ‘‘‘Yassa kho, nandiya, cattāri sotāpattiyaṅgāni sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ natthi tamahaṃ bāhiro puthujjanapakkhe ṭhito’ti vadāmi. | 「ナンディヤよ、四つの預流支があらゆる点ですべて、あらゆるあり方でことごとくない者を、私は『外部の者であり、凡夫の側に立つ者』と言います。 |
| Api ca, nandiya, yathā ariyasāvako pamādavihārī ceva hoti, appamādavihārī ca taṃ suṇāhi, sādhukaṃ manasi karohi; | しかしナンディヤよ、どのように聖弟子が放逸住者となり、また不放逸住者となるのか、それを聞き、充分に作意しなさい。1) |
| bhāsissāmī’’ti. | 私は語りましょう」と。 |
| ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho nandiyo sakko bhagavato paccassosi. | 「尊者よ、そのように」と、釈迦族のナンディヤは世尊に応じた。 |
| Bhagavā etadavoca . | 世尊はこう言われた。 |
| ‘‘Kathañca, nandiya, ariyasāvako pamādavihārī hoti? | 「それではナンディヤよ、どのように聖弟子は放逸住者となるのか? |
| Idha nandiya, ariyasāvako buddhe aveccappasādena samannāgato hoti . | ナンディヤよ、ここに聖弟子は、仏陀に確然たる浄信を備えています。 |
| itipi so bhagavā…pe… | 『かの世尊は …中略… |
| satthā devamanussānaṃ buddho bhagavāti. | 神々と人間の師、仏陀、世尊である』と。 |
| So tena buddhe aveccappasādena santuṭṭho na uttari vāyamati divā pavivekāya, rattiṃ paṭisallānāya. | 彼は仏陀に対するその確然たる浄信に満足して、昼は遠離のために、夜は独座のためにさらなる努力をしません。 |
| Tassa evaṃ pamattassa viharato pāmojjaṃ na hoti. | そのように放逸に住する彼には悦はなく、 |
| Pāmojje asati, pīti na hoti. | 悦がないとき、喜悦はなく、 |
| Pītiyā asati, passaddhi na hoti. | 喜悦がないとき、軽安はなく、 |
| Passaddhiyā asati, dukkhaṃ viharati. | 軽安がないとき、苦しく住します。 |
| Dukkhino cittaṃ na samādhiyati. | 苦ある者の心は定まらず、 |
| Asamāhite citte dhammā na pātubhavanti. | 心が定まらないとき、諸法は顕現しません。 |
| Dhammānaṃ apātubhāvā pamādavihārī tveva saṅkhyaṃ gacchati. | 諸法の顕現なきゆえに放逸住者と数えられます。 |
| ‘‘Puna caparaṃ, nandiya, ariyasāvako dhamme…pe… | さらにまたナンディヤよ、聖弟子は、法に …中略… |
| saṅghe…pe… | 僧伽に …中略… |
| ariyakantehi sīlehi samannāgato hoti akhaṇḍehi…pe… | 聖者所愛の、欠けなき、 …中略… |
| samādhisaṃvattanikehi. | 定をもたらす戒を備えています。 |
| So tehi ariyakantehi sīlehi santuṭṭho na uttari vāyamati divā pavivekāya rattiṃ paṭisallānāya. | 彼はその聖者所愛の戒に満足して、昼は遠離のために、夜は独座のためにさらなる努力をしません。 |
| Tassa evaṃ pamattassa viharato pāmojjaṃ na hoti. | そのように放逸に住する彼には悦はなく、 |
| Pāmojje asati, pīti na hoti. | 悦がないとき、喜悦はなく、 |
| Pītiyā asati, passaddhi na hoti. | 喜悦がないとき、軽安はなく、 |
| Passaddhiyā asati, dukkhaṃ viharati. | 軽安がないとき、苦しく住します。 |
| Dukkhino cittaṃ na samādhiyati. | 苦ある者の心は定まらず、 |
| Asamāhite citte dhammā na pātubhavanti. | 心が定まらないとき、諸法は顕現しません。 |
| Dhammānaṃ apātubhāvā pamādavihārī tveva saṅkhyaṃ gacchati. | 諸法の顕現なきゆえに放逸住者と数えられます。 |
| Evaṃ kho, nandiya, ariyasāvako pamādavihārī hoti. | ナンディヤよ、このように聖弟子は放逸住者となります。 |
| ‘‘Kathañca, nandiya, ariyasāvako appamādavihārī hoti? | それではナンディヤよ、どのように聖弟子は不放逸住者となるのか? |
| Idha, nandiya, ariyasāvako buddhe aveccappasādena samannāgato hoti . | ナンディヤよ、ここに聖弟子は、仏陀に確然たる浄信を備えています。 |
| itipi so bhagavā…pe… | 『かの世尊は …中略… |
| satthā devamanussānaṃ buddho bhagavāti. | 神々と人間の師、仏陀、世尊である』と。 |
| So tena buddhe aveccappasādena asantuṭṭho uttari vāyamati divā pavivekāya rattiṃ paṭisallānāya. | 彼は仏陀に対するその確然たる浄信に満足せず、昼は遠離のために、夜は独座のためにさらなる努力をします。 |
| Tassa evaṃ appamattassa viharato pāmojjaṃ jāyati. | そのように不放逸に住する彼には悦が生まれ、 |
| Pamuditassa pīti jāyati. | 悦ぶ者には喜悦が生まれ、 |
| Pītimanassa kāyo passambhati. | 喜悦の意ある者の身は軽安になり、 |
| Passaddhakāyo sukhaṃ vediyati. | 軽安になった身は楽を感受し、 |
| Sukhino cittaṃ samādhiyati. | 楽ある者の心は定まります。 |
| Samāhite citte dhammā pātubhavanti. | 心が定まるとき、諸法は顕現します。 |
| Dhammānaṃ pātubhāvā appamādavihārī tveva saṅkhyaṃ gacchati. | 諸法の顕現ゆえに不放逸住者と数えられます。 |
| ‘‘Puna caparaṃ, nandiya, ariyasāvako dhamme…pe… | さらにまたナンディヤよ、聖弟子は、法に …中略… |
| saṅghe…pe… | 僧伽に …中略… |
| ariyakantehi sīlehi samannāgato hoti akhaṇḍehi…pe… | 聖者所愛の、欠けなき、 …中略… |
| samādhisaṃvattanikehi. | 定をもたらす戒を備えています。 |
| So tehi ariyakantehi sīlehi asantuṭṭho uttari vāyamati divā pavivekāya rattiṃ paṭisallānāya. | 彼はその聖者所愛の戒に満足せず、昼は遠離のために、夜は独座のためにさらなる努力をします。 |
| Tassa evaṃ appamattassa viharato pāmojjaṃ jāyati. | そのように不放逸に住する彼には悦が生まれ、 |
| Pamuditassa pīti jāyati. | 悦ぶ者には喜悦が生まれ、 |
| Pītimanassa kāyo passambhati. | 喜悦の意ある者の身は軽安になり、 |
| Passaddhakāyo sukhaṃ vediyati. | 軽安になった身は楽を感受し、 |
| Sukhino cittaṃ samādhiyati. | 楽ある者の心は定まります。 |
| Samāhite citte dhammā pātubhavanti. | 心が定まるとき、諸法は顕現します。 |
| Dhammānaṃ pātubhāvā appamādavihārī tveva saṅkhyaṃ gacchati. | 諸法の顕現ゆえに不放逸住者と数えられます。 |
| Evaṃ kho, nandiya, ariyasāvako appamādavihārī hotī’’ti. | ナンディヤよ、このように聖弟子は不放逸住者となります」と。 |