sn8.2『不快経』Aratisuttaṃ

Ekaṃ samayaṃ…pe… ある時、 … 中略 …
āyasmā vaṅgīso āḷaviyaṃ viharati aggāḷave cetiye āyasmatā nigrodhakappena upajjhāyena saddhiṃ. ヴァンギーサ尊者は、アーラヴィーのアッガーラヴァ霊廟で、和尚のニグローダカッパ尊者と共住していた。
Tena kho pana samayena āyasmā nigrodhakappo pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto vihāraṃ pavisati, sāyaṃ vā nikkhamati aparajju vā kāle. さてその時、ニグローダカッパ尊者は、食後に鉢食から退き、精舎に入り、夕方あるいはその翌日に出かけていた。
Tena kho pana samayena āyasmato vaṅgīsassa anabhirati uppannā hoti, rāgo cittaṃ anuddhaṃseti. しかしその時、ヴァンギーサ尊者には不満が生じ、を堕落させた。
Atha kho āyasmato vaṅgīsassa etadahosi . そのとき、ヴァンギーサ尊者にこの(思い)があった。
‘‘alābhā vata me, na vata me lābhā;「ああ私の損失だ、ああ私には利得がない
dulladdhaṃ vata me, na vata me suladdhaṃ; ああ私は悪く得た、ああ私は良く得なかった
yassa me anabhirati uppannā, rāgo cittaṃ anuddhaṃseti; 私に不満が生じ、を堕落させることは
taṃ kutettha labbhā, yaṃ me paro anabhiratiṃ vinodetvā abhiratiṃ uppādeyya. どうしてここで他人が私の不満足を除去して、満悦生じさせることができるだろう。
Yaṃnūnāhaṃ attanāva attano anabhiratiṃ vinodetvā abhiratiṃ uppādeyya’’nti. 私は、自ら自己不満を除去して、満悦生じさせてみようか」と。
Atha kho āyasmā vaṅgīso attanāva attano anabhiratiṃ vinodetvā abhiratiṃ uppādetvā tāyaṃ velāyaṃ imā gāthāyo abhāsi . そこでヴァンギーサ尊者は、自ら自己不満を除去して、満悦生じさせて、その時、これらの偈を語った。
‘‘Aratiñca ratiñca pahāya, sabbaso gehasitañca vitakkaṃ;不快、そしてあらゆる在家の捨て去って
Vanathaṃ na kareyya kuhiñci, nibbanatho arato sa hi bhikkhu [sa bhikkhu (ka.)]. 欲林をどこにも作らないなら 彼こそ欲林なき 快楽なき比丘なり
‘‘Yamidha pathaviñca vehāsaṃ, rūpagatañca jagatogadhaṃ; およそこの世で 大地と空と 姿をとって生命世界に浸かるもの ——
Kiñci parijīyati sabbamaniccaṃ, evaṃ samecca caranti mutattā. 何であれすべては無常で朽ち果てる このように合致して自己がほどかれた者たちは歩む
‘‘Upadhīsu janā gadhitāse [gathitāse (sī.)], diṭṭhasute paṭighe ca mute ca; 諸々の依著のうちに人々は繋がれている 見られ聞かれた有対所思のうちに
Ettha vinodaya chandamanejo, yo ettha na limpati taṃ munimāhu. そこで排除し 動著なき者 そこで汚されない者を牟尼と言う
‘‘Atha saṭṭhinissitā savitakkā, puthū janatāya adhammā niviṭṭhā; そして六十の有依止した種々の非法が 人々に留まっているが
Na ca vaggagatassa kuhiñci, no pana duṭṭhullabhāṇī sa bhikkhu. どこの派にも行かない者の なお粗野な話者でない者 それが比丘である
‘‘Dabbo cirarattasamāhito, akuhako nipako apihālu; ごまかしなき明晰な 羨みなき有能者は 久しく入定
Santaṃ padaṃ ajjhagamā muni paṭicca, parinibbuto kaṅkhati kāla’’ntntti. 牟尼は静かな足跡を頼って到達した 涅槃に達した者はの時を待つ」と。