sn22.101
文書の過去の版を表示しています。
sn22.101『斧柄経』Vāsijaṭasuttaṃ
| Sāvatthinidānaṃ. | サーヴァッティーにちなむ話。 |
| ‘‘Jānato ahaṃ, bhikkhave, passato āsavānaṃ khayaṃ vadāmi, no ajānato no apassato. | 「比丘たちよ、私は知らず見ない者のではなく、知り見る者の諸漏の尽滅を説きます。 |
| Kiñca, bhikkhave, jānato kiṃ passato āsavānaṃ khayo hoti? | それでは比丘たちよ、何を知り何を見る者には諸漏の尽滅があるのか。 |
| ‘Iti rūpaṃ, iti rūpassa samudayo, iti rūpassa atthaṅgamo; | 『色はかくあり、色の集起はかくあり、色の消滅はかくあり、 |
| iti vedanā… | 受はかくあり、 … |
| iti saññā… | 想はかくあり、 … |
| iti saṅkhārā… | 行はかくあり、 … |
| iti viññāṇaṃ, iti viññāṇassa samudayo, iti viññāṇassa atthaṅgamo’ti . | 識はかくあり、識の集起はかくあり、識の消滅はかくあり』と。1) |
| evaṃ kho, bhikkhave, jānato evaṃ passato āsavānaṃ khayo hoti’’. | 比丘たちよ、このように知りこのように見る者には諸漏の尽滅があります。 |
| ‘‘Bhāvanānuyogaṃ ananuyuttassa, bhikkhave, bhikkhuno viharato kiñcāpi evaṃ icchā uppajjeyya . | 比丘たちよ、修養実践を実践しない比丘が住するなら、たとえこのような望みが生じても、 |
| ‘aho vata me anupādāya āsavehi cittaṃ vimucceyyā’ti, atha khvassa neva anupādāya āsavehi cittaṃ vimuccati. | 『ああ、私の心が取着せず諸漏より解脱すればよいのに』と、しかし決して彼の心は取着せず諸漏より解脱することはありません。 |
| Taṃ kissa hetu? | それはなぜか? |
| ‘Abhāvitattā’ tissa vacanīyaṃ. | それは『修養なきことゆえに』と、言われるべきです。 |
| Kissa abhāvitattā? | 何の修養なきことゆえに? |
| Abhāvitattā catunnaṃ satipaṭṭhānānaṃ, abhāvitattā catunnaṃ sammappadhānānaṃ, abhāvitattā catunnaṃ iddhipādānaṃ, abhāvitattā pañcannaṃ indriyānaṃ, abhāvitattā pañcannaṃ balānaṃ, abhāvitattā sattannaṃ bojjhaṅgānaṃ, abhāvitattā ariyassa aṭṭhaṅgikassa maggassa. | 四念処の修養なきこと、四正勤の修養なきこと、四神足の修養なきこと、五根の修養なきこと、五力の修養なきこと、七覚支の修養なきこと、八支聖道の修養なきことゆえに。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭiyā aṇḍāni aṭṭha vā dasa vā dvādasa vā. | たとえば比丘たちよ、雌鶏の卵が八や十あるいは十二個あるとします。 |
| Tānassu kukkuṭiyā na sammā adhisayitāni, na sammā pariseditāni, na sammā paribhāvitāni. | それらが雌鶏によって正しく上にのられず、正しく温められず、正しく保養されないなら、 |
| Kiñcāpi tassā kukkuṭiyā evaṃ icchā uppajjeyya . | たとえその雌鶏のこのような望みが生じても、 |
| ‘aho, vata me kukkuṭapotakā pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjeyyu’nti, atha kho abhabbāva te kukkuṭapotakā pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjituṃ. | 『ああ、私のひよこたちが足のつま先やくちばしで卵の殻を砕いて無事に孵化すればよいのに』と、しかしそのひよこたちは決して足のつま先やくちばしの先で卵の殻を砕いて無事に孵化することはできません。 |
| Taṃ kissa hetu? | それはなぜか? |
| Tathā hi pana, bhikkhave, kukkuṭiyā aṇḍāni aṭṭha vā dasa vā dvādasa vā; | なぜなら比丘たちよ、雌鶏の卵が八や十あるいは十二個あるとしても、 |
| tāni kukkuṭiyā na sammā adhisayitāni, na sammā pariseditāni, na sammā paribhāvitāni. | それらは雌鶏によって正しく上にのられず、正しく温められず、正しく保養されないから。 |
| Evameva kho, bhikkhave, bhāvanānuyogaṃ ananuyuttassa bhikkhuno viharato kiñcāpi evaṃ icchā uppajjeyya . | まさにそのように比丘たちよ、修養実践を実践しない比丘が住するなら、たとえこのような望みが生じても、 |
| ‘aho, vata me anupādāya āsavehi cittaṃ vimucceyyā’ti, atha khvassa neva anupādāya āsavehi cittaṃ vimuccati. | 『ああ、私の心が取着せず諸漏より解脱すればよいのに』と、しかし決して彼の心は取着せず諸漏より解脱することはありません。 |
| Taṃ kissa hetu? | それはなぜか? |
| ‘Abhāvitattā’tissa vacanīyaṃ. | それは『修養なきことゆえに』と、言われるべきです。 |
| Kissa abhāvitattā? | 何の修養なきことゆえに? |
| Abhāvitattā catunnaṃ satipaṭṭhānānaṃ…pe… | 四念処の修養なきこと、 …中略… |
| aṭṭhaṅgikassa maggassa. | 八支聖道の修養なきことゆえ。 |
| ‘‘Bhāvanānuyogaṃ anuyuttassa, bhikkhave, bhikkhuno viharato kiñcāpi na evaṃ icchā uppajjeyya . | 比丘たちよ、修養実践を実践する比丘が住するなら、たとえこのような望みが生じなくても、 |
| ‘aho vata me anupādāya āsavehi cittaṃ vimucceyyā’ti, atha khvassa anupādāya āsavehi cittaṃ vimuccati. | 『ああ、私の心が取着せず諸漏より解脱すればよいのに』と、しかし彼の心は取着せず諸漏より解脱します。 |
| Taṃ kissa hetu? | それはなぜか? |
| ‘Bhāvitattā’tissa vacanīyaṃ. | それは『修養ゆえに』と、言われるべきです。 |
| Kissa bhāvitattā? | 何の修養ゆえに? |
| Bhāvitattā catunnaṃ satipaṭṭhānānaṃ, bhāvitattā catunnaṃ sammappadhānānaṃ, bhāvitattā catunnaṃ iddhipādānaṃ, bhāvitattā pañcannaṃ indriyānaṃ, bhāvitattā pañcannaṃ balānaṃ, bhāvitattā sattannaṃ bojjhaṅgānaṃ, bhāvitattā ariyassa aṭṭhaṅgikassa maggassa. | 四念処の修養、四正勤の修養、四神足の修養、五根の修養、五力の修養、七覚支の修養、八支聖道の修養ゆえに。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭiyā aṇḍāni aṭṭha vā dasa vā dvādasa vā. | たとえば比丘たちよ、雌鶏の卵が八や十あるいは十二個あるとします。 |
| Tānassu kukkuṭiyā sammā adhisayitāni, sammā pariseditāni, sammā paribhāvitāni. | それらが雌鶏によって正しく上にのられ、正しく温められ、正しく保養されるなら、 |
| Kiñcāpi tassā kukkuṭiyā na evaṃ icchā uppajjeyya . | たとえその雌鶏のこのような望みが生じなくても、 |
| ‘aho vata me kukkuṭapotakā pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjeyyu’nti, atha kho bhabbāva te kukkuṭapotakā pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjituṃ. | 『ああ、私のひよこたちが足のつま先やくちばしで卵の殻を砕いて無事に孵化すればよいのに』と、しかしそのひよこたちは足のつま先やくちばしの先で卵の殻を砕いて無事に孵化することができます。 |
| Taṃ kissa hetu? | それはなぜか? |
| Tathā hi pana, bhikkhave, kukkuṭiyā aṇḍāni aṭṭha vā dasa vā dvādasa vā; | なぜなら比丘たちよ、雌鶏の卵が八や十あるいは十二個あるとしても、 |
| tānassu kukkuṭiyā sammā adhisayitāni, sammā pariseditāni, sammā paribhāvitāni. | それらが雌鶏によって正しく上にのられ、正しく温められ、正しく保養されたから。 |
| Evameva kho, bhikkhave, bhāvanānuyogaṃ anuyuttassa bhikkhuno viharato kiñcāpi na evaṃ icchā uppajjeyya . | まさにそのように比丘たちよ、修養実践を実践する比丘が住するなら、たとえこのような望みが生じなくても、 |
| ‘aho vata me anupādāya āsavehi cittaṃ vimucceyyā’ti, atha khvassa anupādāya āsavehi cittaṃ vimuccati. | 『ああ、私の心が取着せず諸漏より解脱すればよいのに』と、しかし彼の心は取着せず諸漏より解脱します。 |
| Taṃ kissa hetu? | それはなぜか? |
| ‘Bhāvitattā’tissa vacanīyaṃ. | それは『修養ゆえに』と、言われるべきです。 |
| Kissa bhāvitattā? | 何の修養ゆえに? |
| Bhāvitattā catunnaṃ satipaṭṭhānānaṃ…pe… | 四念処の修養、 …中略… |
| bhāvitattā ariyassa aṭṭhaṅgikassa maggassa. | 八支聖道の修養ゆえに。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, palagaṇḍassa vā palagaṇḍantevāsissa vā vāsijaṭe dissanteva aṅgulipadāni dissati aṅguṭṭhapadaṃ. | たとえば比丘たちよ、石匠や石匠見習いの斧の柄には指跡、親指跡が見られます。 |
| No ca khvassa evaṃ ñāṇaṃ hoti . | しかし彼にはこのような智はありません、 |
| ‘ettakaṃ vata me ajja vāsijaṭassa khīṇaṃ, ettakaṃ hiyyo, ettakaṃ pare’ti. | 『ああ今日、私の斧の柄のこれくらいが尽きた、昨日はこれくらい、他(の日)はこれくらい』と。 |
| Atha khvassa khīṇe khīṇantveva ñāṇaṃ hoti. | しかし彼には尽きたことについて、尽きたという智だけがあります。 |
| Evameva kho, bhikkhave, bhāvanānuyogaṃ anuyuttassa bhikkhuno viharato kiñcāpi na evaṃ ñāṇaṃ hoti . | まさにそのように比丘たちよ、修養実践を実践する比丘が住するなら、たとえこのような智がなくても、 |
| ‘ettakaṃ vata me ajja āsavānaṃ khīṇaṃ, ettakaṃ hiyyo, ettakaṃ pare’ti, atha khvassa khīṇe khīṇantveva ñāṇaṃ hoti. | 『ああ今日、私の諸漏のこれくらいが尽きた、昨日はこれくらい、他(の日)はこれくらい』と。しかし彼には尽きたことについて、尽きたという智だけがあります。 |
| Seyyathāpi, bhikkhave, sāmuddikāya nāvāya vettabandhanabaddhāya vassamāsāni udake pariyādāya hemantikena thalaṃ ukkhittāya vātātapaparetāni vettabandhanāni. | たとえば比丘たちよ、藤綱で縛られた海船の、雨季の幾月も水を遍取した(吸いきった)のち、冬に陸地に引き上げられ、風と陽光にさらされた藤綱の縛り。 |
| Tāni pāvusakena meghena abhippavuṭṭhāni appakasireneva paṭippassambhanti pūtikāni bhavanti; | それらは雨季の雨雲に打たれて、じつにたやすく弛み、腐ったものとなります。 |
| evameva kho, bhikkhave, bhāvanānuyogaṃ anuyuttassa bhikkhuno viharato appakasireneva saṃyojanāni paṭippassambhanti pūtikāni bhavantī’’ti. | まさにそのように比丘たちよ、修養実践を実践する比丘が住するなら、諸結縛はじつにたやすく弛み、腐ったものとなります」と。 |
1)
➡無常想
sn22.101.1763600954.txt.gz · 最終更新: by h1roemon
