文書の過去の版を表示しています。
mn26(1) 『聖求経(1)』 (しょうぐきょう、 Pāsarāsisuttaṃ、パーサラーシ・スッタ)
私はこのように聞いた。
ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
さて世尊は、午前中に内衣を着て、鉢と外衣を持ってサーヴァッティーに托鉢に入られた。
さて多数の比丘たちがアーナンダに近づいた。
近づいてアーナンダ尊者にこう言った。
「友アーナンダよ、我々は世尊の法話を面前で聞いてから久しい。
どうか友アーナンダよ、我々が世尊のもとで法話を聞くことが得られるように」と。
「それなら尊者たちはランマカ婆羅門の草案に近づくがよい。
おそらく世尊のもとで法話を聞くことを得るであろう」と。
「そうしよう友よ」と、彼ら比丘たちは、アーナンダ尊者へ応じた。
さて世尊はサーヴァッティーで托鉢を行い、食後に鉢食から退き、アーナンダ尊者に呼びかけられた。
「行こうアーナンダよ、昼住のため東園の鹿母(ろくも)講堂に近づこう」と。
「はい、尊者よ」とアーナンダ尊者は世尊に応えた。
そして世尊はアーナンダ尊者と共に昼住のため東園の鹿母(ろくも)講堂に近づかれた。
さて世尊は夕刻に独坐より立ち上ってアーナンダ尊者に呼びかけた。
「行こうアーナンダよ、我々は身体を沐浴するためプッバコッタカに近づこう」と。
「はい、尊者よ」とアーナンダ尊者は世尊に応えた。
そして世尊はアーナンダ尊者と共に身体を沐浴するためプッバコッタカに近づかれた。
プッバコッタカで肢体を沐浴して、水から上がると衣一枚で立たれ、肢体を乾かされた。
するとアーナンダ尊者は世尊にこう言った、
「尊者よ、ここはランマカ婆羅門の草庵から遠くありません。
尊者よ、ランマカ婆羅門の草庵は心地よいです。
尊者よ、ランマカ婆羅門の草庵は和みます。
どうか尊者よ、世尊はランマカ婆羅門の草庵に憐れみをもって近づきたまえ」と。
世尊は、沈黙をもって同意された。
そして世尊はランマカ婆羅門の草案に近づかれた。
さてそのとき、多数の比丘たちがランマカ婆羅門の草案に法話のため、共に座っていた。
すると世尊は外の門ある小屋に立たれ、話の完了を待たれていた。
そして世尊は話の完了を知られると咳払いされて横木を叩かれた。
かの比丘たちは世尊のため門を開けた。
そこで世尊はランマカ婆羅門の草庵に入って用意された座処に座られた。
座ってから、世尊は比丘たちに呼びかけられた、
「いったい比丘たちよ、今ここに、何の話のため共に座り、
それで君たちの何の談話が中断されたのか?」と。
「尊者よ、ちょうど我々の世尊に関する法話が中断されたときに、世尊がたどり着かれたのです」と。
「善きかな、比丘たちよ。
比丘たちよ、およそ君たちが法話のために共に座っていること。それは信あって俗家から家なき者へと出家した良家の子息である君たちにとってふさわしい。
比丘たちよ、君たちが集合したとき、なされるべき二つがある、
法話、あるいは聖なる沈黙である。
比丘たちよ、これら二つの探求がある。
聖なる探求、そして聖ならぬ探求である。
それでは比丘たちよ、聖ならぬ探求とは何か?
ここに比丘たちよ、一部の者は自ら生まれる性質でありながらひたすら生まれる性質を探し求め、自ら老いる性質でありながらひたすら老いる性質を探し求め、自ら病む性質でありながらひたすら病む性質を探し求め、
自ら死ぬ性質でありながらひたすら死ぬ性質を探し求め、自ら悲しむ性質でありながらひたすら悲しむ性質を探し求め、自ら汚染ある性質でありながらひたすら汚染ある性質を探し求める。
しかし比丘たちよ、何を生まれる性質と言うのか?
比丘たちよ、妻子を生まれる性質、(男女の)奴隷を生まれる性質、山羊・羊を生まれる性質、鶏・豚を生まれる性質、象・牛・馬・騾馬を生まれる性質、金銀を生まれる性質(と言う)。
比丘たちよ、生まれる性質はまさにこれらの依著である。
この者はそこに繋がれ、夢中になり、罪を犯し、自ら生まれる性質でありながらひたすら生まれる性質を探し求める。
しかし比丘たちよ、何を老いる性質と言うのか?
比丘たちよ、妻子を老いる性質、(男女の)奴隷を老いる性質、山羊・羊を老いる性質、鶏・豚を老いる性質、象・牛・馬・騾馬を老いる性質、金銀を老いる性質(と言う)。
比丘たちよ、老いる性質はまさにこれらの依著である。
この者はそこに繋がれ、夢中になり、罪を犯し、自ら老いる性質でありながらひたすら老いる性質を探し求める。
しかし比丘たちよ、何を病む性質と言うのか?
比丘たちよ、妻子を病む性質、(男女の)奴隷を病む性質、山羊・羊を病む性質、鶏・豚を病む性質、象・牛・馬・騾馬を病む性質(と言う)。
比丘たちよ、病む性質はまさにこれらの依著である。
この者はそこに繋がれ、夢中になり、罪を犯し、自ら病む性質でありながらひたすら病む性質を探し求める。
しかし比丘たちよ、何を死ぬ性質と言うのか?
比丘たちよ、妻子を死ぬ性質、(男女の)奴隷を死ぬ性質、山羊・羊を死ぬ性質、鶏・豚を死ぬ性質、象・牛・馬・騾馬を死ぬ性質(と言う)。
比丘たちよ、死ぬ性質はまさにこれらの依著である。
この者はそこに繋がれ、夢中になり、罪を犯し、自ら死ぬ性質でありながらひたすら死ぬ性質を探し求める。
しかし比丘たちよ、何を悲しむ性質と言うのか?
比丘たちよ、妻子を悲しむ性質、(男女の)奴隷を悲しむ性質、山羊・羊を悲しむ性質、鶏・豚を悲しむ性質、象・牛・馬・騾馬を悲しむ性質(と言う)。
比丘たちよ、悲しむ性質はまさにこれらの依著である。
この者はそこに繋がれ、夢中になり、罪を犯し、自ら悲しむ性質でありながらひたすら悲しむ性質を探し求める。
しかし比丘たちよ、何を汚染ある性質と言うのか?
比丘たちよ、妻子を汚染ある性質、(男女の)奴隷を汚染ある性質、山羊・羊を汚染ある性質、鶏・豚を汚染ある性質、象・牛・馬・騾馬を汚染ある性質、金銀を汚染ある性質(と言う)。
比丘たちよ、汚染ある性質はまさにこれらの依著である。
この者はそこに繋がれ、夢中になり、罪を犯し、自ら汚染ある性質でありながらひたすら汚染ある性質を探し求める。
比丘たちよ、これが聖ならぬ探求である。
それでは比丘たちよ、聖なる探求とは何か?
ここに比丘たちよ、一部の者は自ら生まれる性質でありながら、生まれる性質における危難を知って、生なき無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求め、
自ら老いる性質でありながら、老いる性質における危難を知って、老なき無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求め、自ら病む性質でありながら、病む性質における危難を知って、病なき無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求め、
自ら死ぬ性質でありながら、死ぬ性質における危難を知って、不死・無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求め、自ら悲しむ性質でありながら、悲しむ性質における危難を知って、悲しみなき無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求め、
自ら汚染ある性質でありながら、汚染ある性質における危難を知って、汚染なき無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求める。
比丘たちよ、これが聖なる探求である。
比丘たちよ、たしかに私も等覚以前、まだ現等覚していない菩薩であったとき、自ら生まれる性質でありながらひたすら生まれる性質を探し求め、自ら老いる性質でありながらひたすら老いる性質を探し求め、
自ら病む性質でありながらひたすら病む性質を探し求め、自ら死ぬ性質でありながらひたすら死ぬ性質を探し求め、自ら悲しむ性質でありながらひたすら悲しむ性質を探し求め、自ら汚染ある性質でありながらひたすら汚染ある性質を探し求めていた。
比丘たちよ、そのとき私に、この思いがあった、
いったいなぜ私は自ら生まれる性質でありながらひたすら生まれる性質を探し求め、自ら老いる性質でありながら … 中略 …
自ら病む性質でありながら …
自ら死ぬ性質でありながら …
自ら悲しむ性質でありながら …
自ら汚染ある性質でありながらひたすら汚染ある性質を探し求めるのか?
私は自ら生まれる性質でありながら、生まれる性質における危難を知って、生なき無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求めてはどうか。
自ら老いる性質でありながら、老いる性質における危難を知って、老なき無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求めてはどうか。自ら病む性質でありながら、病む性質における危難を知って、病なき無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求めてはどうか。
自ら死ぬ性質でありながら、死ぬ性質における危難を知って、不死・無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求めてはどうか。自ら悲しむ性質でありながら、悲しむ性質における危難を知って、悲しみなき無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求めてはどうか。
自ら汚染ある性質でありながら、汚染ある性質における危難を知って、汚染なき無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求めてはどうか』と。
Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya sāvatthiṃ piṇḍāya pāvisi.
Atha kho sambahulā bhikkhū yenāyasmā ānando tenupasaṅkamiṃsu;
upasaṅkamitvā āyasmantaṃ ānandaṃ etadavocuṃ .
‘‘cirassutā no, āvuso ānanda, bhagavato sammukhā dhammī kathā.
Sādhu mayaṃ, āvuso ānanda, labheyyāma bhagavato sammukhā dhammiṃ kathaṃ savanāyā’’ti.
‘‘Tena hāyasmanto yena rammakassa brāhmaṇassa assamo tenupasaṅkamatha;
appeva nāma labheyyātha bhagavato sammukhā dhammiṃ kathaṃ savanāyā’’ti.
‘‘Evamāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato ānandassa paccassosuṃ.
Atha kho bhagavā sāvatthiyaṃ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi .
‘‘āyāmānanda, yena pubbārāmo migāramātupāsādo tenupasaṅkamissāma divāvihārāyā’’ti.
‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho āyasmā ānando bhagavato paccassosi.
Atha kho bhagavā āyasmatā ānandena saddhiṃ yena pubbārāmo migāramātupāsādo tenupasaṅkami divāvihārāya.
Atha kho bhagavā sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi .
‘‘āyāmānanda, yena pubbakoṭṭhako tenupasaṅkamissāma gattāni parisiñcitu’’nti.
‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho āyasmā ānando bhagavato paccassosi.
Atha kho bhagavā āyasmatā ānandena saddhiṃ yena pubbakoṭṭhako tenupasaṅkami gattāni parisiñcituṃ.
Pubbakoṭṭhake gattāni parisiñcitvā paccuttaritvā ekacīvaro aṭṭhāsi gattāni pubbāpayamāno.
Atha kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘ayaṃ, bhante, rammakassa brāhmaṇassa assamo avidūre.
Ramaṇīyo, bhante, rammakassa brāhmaṇassa assamo;
pāsādiko, bhante, rammakassa brāhmaṇassa assamo.
Sādhu, bhante, bhagavā yena rammakassa brāhmaṇassa assamo tenupasaṅkamatu anukampaṃ upādāyā’’ti.
Adhivāsesi bhagavā tuṇhībhāvena.
Atha kho bhagavā yena rammakassa brāhmaṇassa assamo tenupasaṅkami.
Tena kho pana samayena sambahulā bhikkhū rammakassa brāhmaṇassa assame dhammiyā kathāya sannisinnā honti.
Atha kho bhagavā bahidvārakoṭṭhake aṭṭhāsi kathāpariyosānaṃ āgamayamāno.
Atha kho bhagavā kathāpariyosānaṃ viditvā ukkāsitvā aggaḷaṃ ākoṭesi.
Vivariṃsu kho te bhikkhū bhagavato dvāraṃ.
Atha kho bhagavā rammakassa brāhmaṇassa assamaṃ pavisitvā paññatte āsane nisīdi.
Nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi .
‘‘kāyanuttha, bhikkhave, etarahi kathāya sannisinnā?
Kā ca pana vo antarākathā vippakatā’’ti?
‘‘Bhagavantameva kho no, bhante, ārabbha dhammī kathā vippakatā, atha bhagavā anuppatto’’ti.
‘‘Sādhu, bhikkhave!
Etaṃ kho, bhikkhave, tumhākaṃ patirūpaṃ kulaputtānaṃ saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajitānaṃ yaṃ tumhe dhammiyā kathāya sannisīdeyyātha.
Sannipatitānaṃ vo, bhikkhave, dvayaṃ karaṇīyaṃ .
dhammī vā kathā, ariyo vā tuṇhībhāvo’’.
‘‘Dvemā, bhikkhave, pariyesanā .
ariyā ca pariyesanā, anariyā ca pariyesanā.
‘‘Katamā ca, bhikkhave, anariyā pariyesanā?
Idha, bhikkhave, ekacco attanā jātidhammo samāno jātidhammaṃyeva pariyesati, attanā jarādhammo samāno jarādhammaṃyeva pariyesati, attanā byādhidhammo samāno byādhidhammaṃyeva pariyesati,
attanā maraṇadhammo samāno maraṇadhammaṃyeva pariyesati, attanā sokadhammo samāno sokadhammaṃyeva pariyesati, attanā saṃkilesadhammo samāno saṃkilesadhammaṃyeva pariyesati.
‘‘Kiñca, bhikkhave, jātidhammaṃ vadetha?
Puttabhariyaṃ, bhikkhave, jātidhammaṃ, dāsidāsaṃ jātidhammaṃ, ajeḷakaṃ jātidhammaṃ, kukkuṭasūkaraṃ jātidhammaṃ, hatthigavāssavaḷavaṃ jātidhammaṃ, jātarūparajataṃ jātidhammaṃ.
Jātidhammā hete, bhikkhave, upadhayo.
Etthāyaṃ gathito [gadhīto (syā. ka.)] mucchito ajjhāpanno attanā jātidhammo samāno jātidhammaṃyeva pariyesati.
‘‘Kiñca, bhikkhave, jarādhammaṃ vadetha?
Puttabhariyaṃ, bhikkhave, jarādhammaṃ, dāsidāsaṃ jarādhammaṃ, ajeḷakaṃ jarādhammaṃ, kukkuṭasūkaraṃ jarādhammaṃ, hatthigavāssavaḷavaṃ jarādhammaṃ, jātarūparajataṃ jarādhammaṃ.
Jarādhammā hete, bhikkhave, upadhayo.
Etthāyaṃ gathito mucchito ajjhāpanno attanā jarādhammo samāno jarādhammaṃyeva pariyesati.
‘‘Kiñca, bhikkhave, byādhidhammaṃ vadetha?
Puttabhariyaṃ, bhikkhave, byādhidhammaṃ, dāsidāsaṃ byādhidhammaṃ, ajeḷakaṃ byādhidhammaṃ, kukkuṭasūkaraṃ byādhidhammaṃ, hatthigavāssavaḷavaṃ byādhidhammaṃ.
Byādhidhammā hete, bhikkhave, upadhayo.
Etthāyaṃ gathito mucchito ajjhāpanno attanā byādhidhammo samāno byādhidhammaṃyeva pariyesati.
‘‘Kiñca, bhikkhave, maraṇadhammaṃ vadetha?
Puttabhariyaṃ, bhikkhave, maraṇadhammaṃ, dāsidāsaṃ maraṇadhammaṃ, ajeḷakaṃ maraṇadhammaṃ, kukkuṭasūkaraṃ maraṇadhammaṃ, hatthigavāssavaḷavaṃ maraṇadhammaṃ.
Maraṇadhammā hete, bhikkhave, upadhayo.
Etthāyaṃ gathito mucchito ajjhāpanno attanā maraṇadhammo samāno maraṇadhammaṃyeva pariyesati.
‘‘Kiñca, bhikkhave, sokadhammaṃ vadetha?
Puttabhariyaṃ, bhikkhave, sokadhammaṃ, dāsidāsaṃ sokadhammaṃ, ajeḷakaṃ sokadhammaṃ, kukkuṭasūkaraṃ sokadhammaṃ, hatthigavāssavaḷavaṃ sokadhammaṃ.
Sokadhammā hete, bhikkhave, upadhayo.
Etthāyaṃ gathito mucchito ajjhāpanno attanā sokadhammo samāno sokadhammaṃyeva pariyesati.
‘‘Kiñca, bhikkhave, saṃkilesadhammaṃ vadetha?
Puttabhariyaṃ, bhikkhave, saṃkilesadhammaṃ, dāsidāsaṃ saṃkilesadhammaṃ, ajeḷakaṃ saṃkilesadhammaṃ, kukkuṭasūkaraṃ saṃkilesadhammaṃ, hatthigavāssavaḷavaṃ saṃkilesadhammaṃ, jātarūparajataṃ saṃkilesadhammaṃ.
Saṃkilesadhammā hete, bhikkhave, upadhayo.
Etthāyaṃ gathito mucchito ajjhāpanno attanā saṃkilesadhammo samāno saṃkilesadhammaṃyeva pariyesati.
Ayaṃ, bhikkhave, anariyā pariyesanā.
‘‘Katamā ca, bhikkhave, ariyā pariyesanā?
Idha, bhikkhave, ekacco attanā jātidhammo samāno jātidhamme ādīnavaṃ viditvā ajātaṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ pariyesati,
attanā jarādhammo samāno jarādhamme ādīnavaṃ viditvā ajaraṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ pariyesati, attanā byādhidhammo samāno byādhidhamme ādīnavaṃ viditvā abyādhiṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ pariyesati,
attanā maraṇadhammo samāno maraṇadhamme ādīnavaṃ viditvā amataṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ pariyesati, attanā sokadhammo samāno sokadhamme ādīnavaṃ viditvā asokaṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ pariyesati,
attanā saṃkilesadhammo samāno saṃkilesadhamme ādīnavaṃ viditvā asaṃkiliṭṭhaṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ pariyesati.
Ayaṃ, bhikkhave, ariyā pariyesanā.
‘‘Ahampi sudaṃ, bhikkhave, pubbeva sambodhā anabhisambuddho bodhisattova samāno attanā jātidhammo samāno jātidhammaṃyeva pariyesāmi, attanā jarādhammo samāno jarādhammaṃyeva pariyesāmi,
attanā byādhidhammo samāno byādhidhammaṃyeva pariyesāmi, attanā maraṇadhammo samāno maraṇadhammaṃyeva pariyesāmi, attanā sokadhammo samāno sokadhammaṃyeva pariyesāmi, attanā saṃkilesadhammo samāno saṃkilesadhammaṃyeva pariyesāmi.
Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi .
‘kiṃ nu kho ahaṃ attanā jātidhammo samāno jātidhammaṃyeva pariyesāmi, attanā jarādhammo samāno…pe…
byādhidhammo samāno…
maraṇadhammo samāno…
sokadhammo samāno…
attanā saṃkilesadhammo samāno saṃkilesadhammaṃyeva pariyesāmi?
Yaṃnūnāhaṃ attanā jātidhammo samāno jātidhamme ādīnavaṃ viditvā ajātaṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ pariyeseyyaṃ,
attanā jarādhammo samāno jarādhamme ādīnavaṃ viditvā ajaraṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ pariyeseyyaṃ, attanā byādhidhammo samāno byādhidhamme ādīnavaṃ viditvā abyādhiṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ pariyeseyyaṃ,
attanā maraṇadhammo samāno maraṇadhamme ādīnavaṃ viditvā amataṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ pariyeseyyaṃ, attanā sokadhammo samāno sokadhamme ādīnavaṃ viditvā asokaṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ pariyeseyyaṃ,
attanā saṃkilesadhammo samāno saṃkilesadhamme ādīnavaṃ viditvā asaṃkiliṭṭhaṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ pariyeseyya’nti.
