mn14(2) 『小苦蘊経(2)』 (しょうくうんきょう、 Cūḷadukkhakkhandhasuttaṃ、チューラドゥッカッカンダ・スッタ)
さてその時、イシギリ山腹の黒岩にニガンタ派で、座を拒否した常立行者が多数いて、突然襲う激しく凄まじく容赦ない苦受を感受していた。
そのときマハーナーマよ、私は夕刻に独坐より立ち上るとイシギリ山腹の黒岩のかのニガンタ派たちに近づいた。
近づくと、かのニガンタ派たちにこう言った。
『友よ、いったいなぜ君たちニガンタ派の座を拒否した常立行者は、突然襲う激しく凄まじく容赦ない苦受を感受しているのか?』と。
マハーナーマよ、こう言われた時、かのニガンタ派たちは、私にこう言った。
『友よ、ニガンタ・ナータプッタは一切知者、一切見者であり、余すところなき智見を自認しています。
”歩むとき、立つとき、眠るとき、目覚めたとき、常にいつでも智見が現起している”と。
彼はこのように説きます。
”ニガンタ派たちよ、君たちには過去になされた悪業がある。
それをこの容赦ない難行により破滅させるのだ。また、ここでいま身により防護され、言葉により防護され、意により防護されるゆえ、それは未来に悪業の不作となる。
かくして苦行による以前の業の終焉ゆえ、新しい業の不作ゆえに未来に無流漏となる。
未来に無流漏ゆえに業の尽滅があり、業の尽滅ゆえに苦の尽滅があり、苦の尽滅ゆえに受の尽滅があり、受の尽滅ゆえに一切苦の破滅があるだろう。”と。
しかし我々にはそれが喜ばしく、また容認される。それにより我々は意に適う』と。
マハーナーマよ、こう言われた時、私はかのニガンタ派たちにこう言った。
『友なるニガンタ派たちよ、それなら君たちは
過去に我々はあり、なかったことはないと知っているだろうか?』と。
『いいえ、友よ。』
『友なるニガンタ派たちよ、それなら君たちは
過去に我々は悪業をなし、なさなかったことはないと知っているだろうか?』と。
『いいえ、友よ。』
『友なるニガンタ派たちよ、それなら君たちは
このような、あるいはあのような悪業をなしたと知っているだろうか?』と。
『いいえ、友よ。』
『友なるニガンタ派たちよ、それなら君たちは
これほどの苦が破滅した、これほどの苦が破滅されるべき、これほどの苦の破滅したら一切苦の破滅があるだろうと知っているだろうか?』と。
『いいえ、友よ。』
『友なるニガンタ派たちよ、それなら君たちは
まさに現法における不善諸法の断、諸善法の成就を知っているだろうか?』と。
『いいえ、友よ。』
『ということは、友なるニガンタ派たちよ、つまり君たちは
過去に我々はあり、なかったことはないと知らず、
過去に我々は悪業をなし、なさなかったことはないと知らず、
このような、あるいはあのような悪業をなしたと知らず、
これほどの苦が破滅した、これほどの苦が破滅されるべき、これほどの苦の破滅したら一切苦の破滅があるだろうと知らず、
まさに現法における不善諸法の断、諸善法の成就を知らない。
友なるニガンタ派たちよ、そうならば、およそ世間における残虐な、手が血にまみれ、残忍な業をなす、人間に再生した者たち。彼らがニガンタ派へ出家するのか?』と。1)
『尊者ゴータマよ、楽は楽により到達されるべきでなく、楽は苦により到達されるべきである。
尊者ゴータマよ、もし楽が楽により到達されるべきならば、マガダ国セーニヤ・ビンビサーラ王は楽に到達しているはずである。マガダ国セーニヤ・ビンビサーラ王は尊者ゴータマより楽に住する者(楽住者)だから』と。
『ニガンタ派の尊者たちにより、まさに軽率に考慮なく言葉が語られた
”尊者ゴータマよ、楽は楽により到達されるべきでなく、楽は苦により到達されるべきである。
尊者ゴータマよ、もし楽が楽により到達されるべきならば、マガダ国セーニヤ・ビンビサーラ王は楽に到達しているはずである。マガダ国セーニヤ・ビンビサーラ王は尊者ゴータマより楽に住する者だから。”と。
しかしそこでは、私が問い返されるべきであった。
”いったい尊者たちのどちらがより楽に住するのか、マガダ国セーニヤ・ビンビサーラ王と、尊者ゴータマでは?”』と。
『尊者ゴータマよ、たしかに我々により、軽率に考慮なく言葉が語られた。”尊者ゴータマよ、楽は楽により到達されるべきでなく、楽は苦により到達されるべきである。
尊者ゴータマよ、もし楽が楽により到達されるべきならば、マガダ国セーニヤ・ビンビサーラ王は楽に到達しているはずである。マガダ国セーニヤ・ビンビサーラ王は尊者ゴータマより楽に住する者だから。”と。
それでもこれにこだわるなら、我々は今また尊者ゴータマに質問しよう、
”いったい尊者たちのどちらがより楽に住するのか、マガダ国セーニヤ・ビンビサーラ王と、尊者ゴータマでは?”』と。
『それなら友なるニガンタ派たちよ、そこで私は君たちに問い返そう。君たちのよしとするように、それに解答するがよい。
友なるニガンタ派たちよ、これをどう思うだろう。マガダ国セーニヤ・ビンビサーラ王は身を動かさず、言葉を語らず、七昼夜にわたり一方的な楽の体験者として住することができるだろうか?』と。
『いいえ、友よ。』
『友なるニガンタ派たちよ、これをどう思うだろう。マガダ国セーニヤ・ビンビサーラ王は身を動かさず、言葉を語らず、六昼夜にわたり一方的な楽の体験者として住することができるだろうか? … 中略 …
五昼夜にわたり …
四昼夜にわたり …
三昼夜にわたり …
二昼夜にわたり …
一昼夜にわたり一方的な楽の体験者として住することができるだろうか?』と。
『いいえ、友よ。』
『友なるニガンタ派たちよ、私は身を動かさず、言葉を語らず、一昼夜にわたり一方的な楽の体験者として住することができる。
友なるニガンタ派たちよ、私は身を動かさず、言葉を語らず、二昼夜にわたり …
三昼夜にわたり …
四昼夜にわたり …
五昼夜にわたり …
六昼夜にわたり …
七昼夜にわたり一方的な楽の体験者として住することができる。
友なるニガンタ派たちよ、これをどう思うだろう。このようであるとき、どちらがより楽に住するのか、マガダ国セーニヤ・ビンビサーラ王と私では?』と。
『そのようであるならば、尊者ゴータマは、マガダ国セーニヤ・ビンビサーラ王より楽に住する者(楽住者)である。』」と。
世尊はこう言われた。
意に適った釈迦族のマハーナーマは、世尊の所説に歓喜したという。
Tena kho pana samayena sambahulā nigaṇṭhā [niganthā (syā. ka.)] isigilipasse kāḷasilāyaṃ ubbhaṭṭhakā honti āsanapaṭikkhittā, opakkamikā dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedayanti.
Atha khvāhaṃ, mahānāma, sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yena isigilipasse kāḷasilā yena te nigaṇṭhā tenupasaṅkamiṃ;
upasaṅkamitvā te nigaṇṭhe etadavocaṃ .
‘kinnu tumhe, āvuso, nigaṇṭhā ubbhaṭṭhakā āsanapaṭikkhittā, opakkamikā dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedayathā’ti?
Evaṃ vutte, mahānāma, te nigaṇṭhā maṃ etadavocuṃ .
‘nigaṇṭho, āvuso, nāṭaputto [nāthaputto (sī. pī.)] sabbaññū sabbadassāvī aparisesaṃ ñāṇadassanaṃ paṭijānāti .
‘‘carato ca me tiṭṭhato ca suttassa ca jāgarassa ca satataṃ samitaṃ ñāṇadassanaṃ paccupaṭṭhita’’nti.
So evamāha .
‘‘atthi kho vo [atthi kho bho (syā. ka.)], nigaṇṭhā, pubbe pāpakammaṃ kataṃ,
taṃ imāya kaṭukāya dukkarakārikāya nijjīretha [nijjaretha (sī. syā. pī.)]; yaṃ panettha [mayaṃ panettha (ka.)] etarahi kāyena saṃvutā vācāya saṃvutā manasā saṃvutā taṃ āyatiṃ pāpassa kammassa akaraṇaṃ;
iti purāṇānaṃ kammānaṃ tapasā byantibhāvā, navānaṃ kammānaṃ akaraṇā, āyatiṃ anavassavo;
āyatiṃ anavassavā kammakkhayo, kammakkhayā dukkhakkhayo, dukkhakkhayā vedanākkhayo, vedanākkhayā sabbaṃ dukkhaṃ nijjiṇṇaṃ bhavissatī’’ti.
Tañca panamhākaṃ ruccati ceva khamati ca, tena camha attamanā’ti.
‘‘Evaṃ vutte, ahaṃ, mahānāma, te nigaṇṭhe etadavocaṃ .
‘kiṃ pana tumhe, āvuso nigaṇṭhā, jānātha .
ahuvamheva mayaṃ pubbe na nāhuvamhā’ti?
‘No hidaṃ, āvuso’.
‘Kiṃ pana tumhe, āvuso nigaṇṭhā, jānātha .
akaramheva mayaṃ pubbe pāpakammaṃ na nākaramhā’ti?
‘No hidaṃ, āvuso’.
‘Kiṃ pana tumhe, āvuso nigaṇṭhā, jānātha .
evarūpaṃ vā evarūpaṃ vā pāpakammaṃ akaramhā’ti?
‘No hidaṃ, āvuso’.
‘Kiṃ pana tumhe, āvuso nigaṇṭhā, jānātha .
ettakaṃ vā dukkhaṃ nijjiṇṇaṃ, ettakaṃ vā dukkhaṃ nijjīretabbaṃ, ettakamhi vā dukkhe nijjiṇṇe sabbaṃ dukkhaṃ nijjiṇṇaṃ bhavissatī’ti?
‘No hidaṃ, āvuso’.
‘Kiṃ pana tumhe, āvuso nigaṇṭhā, jānātha .
diṭṭheva dhamme akusalānaṃ dhammānaṃ pahānaṃ, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampada’nti?
‘No hidaṃ, āvuso’.
‘‘‘Iti kira tumhe, āvuso nigaṇṭhā, na jānātha .
ahuvamheva mayaṃ pubbe na nāhuvamhāti,
na jānātha – akaramheva mayaṃ pubbe pāpakammaṃ na nākaramhāti,
na jānātha – evarūpaṃ vā evarūpaṃ vā pāpakammaṃ akaramhāti,
na jānātha – ettakaṃ vā dukkhaṃ nijjiṇṇaṃ, ettakaṃ vā dukkhaṃ nijjīretabbaṃ, ettakamhi vā dukkhe nijjiṇṇe sabbaṃ dukkhaṃ nijjiṇṇaṃ bhavissatīti.
Na jānātha – diṭṭheva dhamme akusalānaṃ dhammānaṃ pahānaṃ, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadaṃ.
Evaṃ sante, āvuso nigaṇṭhā, ye loke luddā lohitapāṇino kurūrakammantā manussesu paccājātā te nigaṇṭhesu pabbajantī’ti?
‘Na kho, āvuso gotama, sukhena sukhaṃ adhigantabbaṃ, dukkhena kho sukhaṃ adhigantabbaṃ
sukhena cāvuso gotama, sukhaṃ adhigantabbaṃ abhavissa, rājā māgadho seniyo bimbisāro sukhaṃ adhigaccheyya, rājā māgadho seniyo bimbisāro sukhavihāritaro āyasmatā gotamenā’ti.
‘‘‘Addhāyasmantehi nigaṇṭhehi sahasā appaṭisaṅkhā vācā bhāsitā .
na kho, āvuso gotama, sukhena sukhaṃ adhigantabbaṃ, dukkhena kho sukhaṃ adhigantabbaṃ;
sukhena cāvuso gotama, sukhaṃ adhigantabbaṃ abhavissa, rājā māgadho seniyo bimbisāro sukhaṃ adhigaccheyya, rājā māgadho seniyo bimbisāro sukhavihāritaro āyasmatā gotamenā’’ti.
Api ca ahameva tattha paṭipucchitabbo .
ko nu kho āyasmantānaṃ sukhavihāritaro rājā vā māgadho seniyo bimbisāro āyasmā vā gotamo’ti?
Addhāvuso gotama, amhehi sahasā appaṭisaṅkhā vācā bhāsitā, na kho, āvuso gotama, sukhena sukhaṃ adhigantabbaṃ, dukkhena kho sukhaṃ adhigantabbaṃ;
sukhena cāvuso gotama, sukhaṃ adhigantabbaṃ abhavissa, rājā māgadho seniyo bimbisāro sukhaṃ adhigaccheyya, rājā māgadho seniyo bimbisāro sukhavihāritaro āyasmatā gotamenāti.
Api ca tiṭṭhatetaṃ, idānipi mayaṃ āyasmantaṃ gotamaṃ pucchāma .
ko nu kho āyasmantānaṃ sukhavihāritaro rājā vā māgadho seniyo bimbisāro āyasmā vā gotamo’ti?
‘‘‘Tena hāvuso nigaṇṭhā, tumheva tattha paṭipucchissāmi, yathā vo khameyya tathā naṃ byākareyyātha.
Taṃ kiṃ maññathāvuso nigaṇṭhā, pahoti rājā māgadho seniyo bimbisāro, aniñjamāno kāyena, abhāsamāno vācaṃ, satta rattindivāni ekantasukhaṃ paṭisaṃvedī viharitu’nti?
‘No hidaṃ, āvuso’.
‘‘‘Taṃ kiṃ maññathāvuso nigaṇṭhā, pahoti rājā māgadho seniyo bimbisāro, aniñjamāno kāyena, abhāsamāno vācaṃ, cha rattindivāni…pe…
pañca rattindivāni…
cattāri rattindivāni…
tīṇi rattindivāni…
dve rattindivāni…
ekaṃ rattindivaṃ ekantasukhaṃ paṭisaṃvedī viharitu’nti?
‘No hidaṃ, āvuso’.
‘‘‘Ahaṃ kho, āvuso nigaṇṭhā, pahomi aniñjamāno kāyena, abhāsamāno vācaṃ, ekaṃ rattindivaṃ ekantasukhaṃ paṭisaṃvedī viharituṃ.
Ahaṃ kho, āvuso nigaṇṭhā, pahomi aniñjamāno kāyena, abhāsamāno vācaṃ, dve rattindivāni…
tīṇi rattindivāni…
cattāri rattindivāni…
pañca rattindivāni…
cha rattindivāni…
satta rattindivāni ekantasukhaṃ paṭisaṃvedī viharituṃ.
Taṃ kiṃ maññathāvuso nigaṇṭhā, evaṃ sante ko sukhavihāritaro rājā vā māgadho seniyo bimbisāro ahaṃ vā’ti?
‘Evaṃ sante āyasmāva gotamo sukhavihāritaro raññā māgadhena seniyena bimbisārenā’’’ti.
Idamavoca bhagavā.
Attamano mahānāmo sakko bhagavato bhāsitaṃ abhinandīti.
