mn27(1) 『象跡喩小経(1)』 (ぞうせきゆしょうきょう、 Cūḷahatthipadopamasuttaṃ、チューラハッティパドーパマ・スッタ)
私はこのように聞いた。
ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
さてその頃、ジャーヌッソーニ婆羅門は真っ白な騾馬車でサーヴァッティーから早朝に出発した。
ジャーヌッソーニ婆羅門はまだ遠くから、やってくるピローティカ(ぼろ布という意味)遍歴行者を見た。
見て、ピローティカ遍歴行者にこう言った。
「おや、いったいヴァッチャーヤナ尊者(ピローティカの姓)は早朝にどこから来たのですか?」と。
「友よ、私は沙門ゴータマの近く、そこから来ました」と。
「ヴァッチャーヤナ尊者よ、沙門ゴータマの智慧と聡明さ、それをどう思いますか?
賢者と思われますか」と。
「友よ、私が何でしょう。そしてなぜ私が沙門ゴータマの智慧と聡明を知るでしょう。
沙門ゴータマの智慧と聡明さを知れるのは、きっと彼のような人だけでしょう」と。
「ヴァッチャーヤナ尊者はじつに大いなる称賛によって沙門ゴータマを称賛されますね」と。
「友よ、私が何でしょう。そしてなぜ私が沙門ゴータマを称賛できましょう。
かの尊者ゴータマは称賛される者により称賛される、神々と人々の最上者です」と。
「それではヴァッチャーヤナ尊者は、何の道理を見て沙門ゴータマに、このように深く浄信するのですか?」と。
「たとえば友よ、巧みな象の猟師が、象の森へ入るとします。
象の森で彼は長く伸ばされ横に広げられた、巨象の足跡を見つけます。
彼は結論に至ります。
『おお、巨象だ』と。
まさにそのように友よ、私は沙門ゴータマについて四つの足跡を見て、そのとき私は結論に至りました。
『世尊は正等覚者であり、世尊により法はよく説かれ、世尊の弟子の僧伽はよく行道する』と。
どの四つでしょうか?
友よ、ここに私は、馬の毛を射るような精緻な異説をなす、ある士族の賢者たちを見ます。彼らはまるで達した智慧により見解を壊しながら歩むようです。
彼らは聞きます。
『尊者よ、たしかに沙門ゴータマは、こういう名の村や町を訪問するであろう』と。
彼らは質問を為作します。
『我々はこの質問を沙門ゴータマに近づいてから問おう。
もしこのように我々に問われてこのように解答するならば、我々は彼の説をこのように論破しよう。
また、もしこのように我々に問われて、このように解答するならば、我々は彼の説をこのように論破しよう』と。
彼らは聞きます。
『尊者よ、たしかに沙門ゴータマは、こういう名の村や町を訪問した』と。
彼らは沙門ゴータマに近づきます。
沙門ゴータマは法話により、彼らを教示し受持させ鼓舞し欣喜させます。
沙門ゴータマの法話により教示され受持され励まされ喜ばされた彼らは沙門ゴータマに質問を問いさえしないので、どうして彼の説を論破するでしょうか?
彼らは必ず沙門ゴータマの弟子になるのです。
友よ、私は沙門ゴータマについてこの第一の足跡を見たとき、私は結論に至ったのです。
『世尊は正等覚者であり、世尊により法はよく説かれ、世尊の弟子の僧伽はよく行道する』と。
そして友よ、さらに次に私は一部の、 … 中略 … 婆羅門の賢者たちを見ます。
… 居士の賢者たちを見ます。 … 中略 …
馬の毛を射るような精緻な異説をなす、ある沙門の賢者たちを見ます。彼らはまるで達した智慧により見解を壊しながら歩むようです。
彼らは聞きます。
『尊者よ、たしかに沙門ゴータマは、こういう名の村や町を訪問するであろう』と。
彼らは質問を為作します。『我々はこの質問を沙門ゴータマに近づいてから問おう。
もしこのように我々に問われてこのように解答するならば、我々は彼の説をこのように論破しよう。
また、もしこのように我々に問われて、このように解答するならば、我々は彼の説をこのように論破しよう』と。
彼らは聞きます。『尊者よ、たしかに沙門ゴータマは、こういう名の村や町を訪問した』と。
彼らは沙門ゴータマに近づきます。
沙門ゴータマは法話により、彼らを教示し受持させ鼓舞し欣喜させます。
沙門ゴータマの法話により教示され受持され励まされ喜ばされた彼らは沙門ゴータマに問いを質問すらしないので、どうして彼の言葉を論破するでしょうか?
彼らは必ず沙門ゴータマに俗家から家なき者へと出家のため、許可を乞います。
沙門ゴータマは彼らを出家させます。
彼らはそこで出家者となり、引き離れて、不放逸に熱心に自ら勤め住すると、やがてついに
良家の子息が俗家から家無き者へと正しく出家する目的である、その無上の
梵行の完了を現法で自ら証知して、実証して、具足して住します。
彼らはこう言います。
『ああ、我々は滅びるところだった。ああ、我々は見失うところだった。
なぜなら我々はこれまで沙門でないのに沙門であると自称し、婆羅門でないのに婆羅門であると自称し、阿羅漢でないのに阿羅漢であると自称した。
いまや我々は沙門であり、いまや我々は婆羅門であり、いまや阿羅漢である』と。
友よ、私は沙門ゴータマについてこの第四の足跡を見たとき、私は結論に至ったのです。
『世尊は正等覚者であり、世尊により法はよく説かれ、世尊の弟子の僧伽はよく行道する』と。
友よ、私は沙門ゴータマについてこれら四つの足跡を見たので、私は結論に至ったのです。
『世尊は正等覚者であり、世尊により法はよく説かれ、世尊の弟子の僧伽はよく行道する』と。
Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Tena kho pana samayena jāṇussoṇi brāhmaṇo sabbasetena vaḷavābhirathena [vaḷabhīrathena (sī. pī.)] sāvatthiyā niyyāti divādivassa.
Addasā kho jāṇussoṇi brāhmaṇo pilotikaṃ paribbājakaṃ dūratova āgacchantaṃ.
Disvāna pilotikaṃ paribbājakaṃ etadavoca .
‘‘Handa, kuto nu bhavaṃ vacchāyano āgacchati divādivassā’’ti?
‘‘Ito hi kho ahaṃ, bho, āgacchāmi samaṇassa gotamassa santikā’’ti.
‘‘Taṃ kiṃ maññati, bhavaṃ vacchāyano, samaṇassa gotamassa paññāveyyattiyaṃ?
‘‘Paṇḍito maññe’’ti.
‘‘Ko cāhaṃ, bho, ko ca samaṇassa gotamassa paññāveyyattiyaṃ jānissāmi!
Sopi nūnassa tādisova yo samaṇassa gotamassa paññāveyyattiyaṃ jāneyyā’’ti.
‘‘Uḷārāya khalu bhavaṃ vacchāyano samaṇaṃ gotamaṃ pasaṃsāya pasaṃsatī’’ti.
‘‘Ko cāhaṃ, bho, ko ca samaṇaṃ gotamaṃ pasaṃsissāmi?
‘‘Pasatthapasatthova so bhavaṃ gotamo seṭṭho devamanussāna’’nti.
‘‘Kaṃ pana bhavaṃ vacchāyano atthavasaṃ sampassamāno samaṇe gotame evaṃ abhippasanno’’ti [abhippasanno hotīti (syā.)]?
‘‘Seyyathāpi, bho, kusalo nāgavaniko nāgavanaṃ paviseyya.
So passeyya nāgavane mahantaṃ hatthipadaṃ, dīghato ca āyataṃ, tiriyañca vitthataṃ.
So niṭṭhaṃ gaccheyya .
‘mahā vata, bho, nāgo’ti.
Evameva kho ahaṃ, bho, yato addasaṃ samaṇe gotame cattāri padāni athāhaṃ niṭṭhamagamaṃ .
‘sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho’ti.
‘‘Katamāni cattāri?
Idhāhaṃ, bho, passāmi ekacce khattiyapaṇḍite nipuṇe kataparappavāde vālavedhirūpe, te bhindantā [vobhindantā (sī. pī.) vi + ava + bhindantā] maññe caranti paññāgatena diṭṭhigatāni.
Te suṇanti .
‘samaṇo khalu, bho, gotamo amukaṃ nāma gāmaṃ vā nigamaṃ vā osarissatī’ti.
Te pañhaṃ abhisaṅkharonti .
‘imaṃ mayaṃ pañhaṃ samaṇaṃ gotamaṃ upasaṅkamitvā pucchissāma.
Evaṃ ce no puṭṭho evaṃ byākarissati, evamassa mayaṃ vādaṃ āropessāma.
Evaṃ cepi no puṭṭho evaṃ byākarissati, evampissa mayaṃ vādaṃ āropessāmā’ti.
Te suṇanti .
‘samaṇo khalu, bho, gotamo amukaṃ nāma gāmaṃ vā nigamaṃ vā osaṭo’ti.
Te yena samaṇo gotamo tenupasaṅkamanti.
Te samaṇo gotamo dhammiyā kathāya sandasseti samādapeti samuttejeti sampahaṃseti.
Te samaṇena gotamena dhammiyā kathāya sandassitā samādapitā samuttejitā sampahaṃsitā na ceva samaṇaṃ gotamaṃ pañhaṃ pucchanti, kutossa [kutassa (sī. syā. pī.)] vādaṃ āropessanti?
Aññadatthu samaṇasseva gotamassa sāvakā sampajjanti.
Yadāhaṃ, bho, samaṇe gotame imaṃ paṭhamaṃ padaṃ addasaṃ athāhaṃ niṭṭhamagamaṃ .
‘sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho’ti.
‘‘Puna caparāhaṃ, bho, passāmi idhekacce brāhmaṇapaṇḍite…pe…
gahapatipaṇḍite…pe…
samaṇapaṇḍite nipuṇe kataparappavāde vālavedhirūpe te bhindantā maññe caranti paññāgatena diṭṭhigatāni.
Te suṇanti .
‘samaṇo khalu bho gotamo amukaṃ nāma gāmaṃ vā nigamaṃ vā osarissatī’ti.
Te pañhaṃ abhisaṅkharonti ‘imaṃ mayaṃ pañhaṃ samaṇaṃ gotamaṃ upasaṅkamitvā pucchissāma.
Evaṃ ce no puṭṭho evaṃ byākarissati, evamassa mayaṃ vādaṃ āropessāma.
Evaṃ cepi no puṭṭho evaṃ byākarissati, evaṃpissa mayaṃ vādaṃ āropessāmā’ti.
Te suṇanti ‘samaṇo khalu bho gotamo amukaṃ nāma gāmaṃ vā nigamaṃ vā osaṭo’ti.
Te yena samaṇo gotamo tenupasaṅkamanti.
Te samaṇo gotamo dhammiyā kathāya sandasseti samādapeti samuttejeti sampahaṃseti.
Te samaṇena gotamena dhammiyā kathāya sandassitā samādapitā samuttejitā sampahaṃsitā na ceva samaṇaṃ gotamaṃ pañhaṃ pucchanti, kutossa vādaṃ āropessanti?
Aññadatthu samaṇaṃyeva gotamaṃ okāsaṃ yācanti agārasmā anagāriyaṃ pabbajjāya.
Te samaṇo gotamo pabbājeti [pabbājeti upasampādeti (sī.)].
Te tattha pabbajitā samānā vūpakaṭṭhā appamattā ātāpino pahitattā viharantā nacirasseva .
yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti tadanuttaraṃ .
brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharanti.
Te evamāhaṃsu .
‘manaṃ vata, bho, anassāma, manaṃ vata, bho, panassāma;
mayañhi pubbe assamaṇāva samānā samaṇamhāti paṭijānimha, abrāhmaṇāva samānā brāhmaṇamhāti paṭijānimha, anarahantova samānā arahantamhāti paṭijānimha.
Idāni khomha samaṇā, idāni khomha brāhmaṇā, idāni khomha arahanto’ti.
Yadāhaṃ, bho, samaṇe gotame imaṃ catutthaṃ padaṃ addasaṃ athāhaṃ niṭṭhamagamaṃ .
‘sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho’’’ti.
‘‘Yato kho ahaṃ, bho, samaṇe gotame imāni cattāri padāni addasaṃ athāhaṃ niṭṭhamagamaṃ .
‘sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho’’’ti.
