mn51(2) 『腱達勒葛経(2)』 かんだろかきょう、 Kandarakasutta、カンダラカ・スッタ)
「比丘たちよ、象乗りの息子ペッサは賢者である。
比丘たちよ、象乗りの息子ペッサは大智慧者である。
比丘たちよ、もし象乗りの息子ペッサが、私は彼のためにこれら四者を詳細に分別するまで、しばらく座っていたならば、大意義と結ばれた者となっただろう。
しかし比丘たちよ、これだけでも(既に)象乗りの息子ペッサは大意義に結ばれている」と。
「世尊よ、その適時です。善逝よ、その適時です。さあ世尊はこれら四者について詳細に分別して下さい。
世尊の(所説を)聞いて、比丘たちは保持するでしょう」と。
「それでは比丘たちよ、君たちは聞いて、充分に作意しなさい。私は語ろう」と。
「はい、尊者よ」と比丘たちは世尊に応じた。
世尊はこう言われた。
「それでは比丘たちよ、いかなる者が自己への苦行者となり、自己を苦しめる実践に従事するのか?
ここに比丘たちよ、一部の者は裸行者となり、脱糞行者となり、(食後)手を舐めとる者となり、さあ(と招待される)尊師でなく、お残り下さい(と招待される)尊師でなく、
持ち運ばれた(施食を)受けず、(招待の)指定はなされず、招待を受けない。
壺口から受け取らず、鍋口から受け取らず、敷地内で(受け取らず)、棒内で(受け取らず)、すり鉢内で(受け取らず)、二人が食べているとき(受け取らず)、
妊婦から(受け取らず)、授乳者から(受け取らず)、男のもとに行った(女から受け取らず)、飢饉時に集められたものを(受け取らず)、犬が現れたところで(受け取らず)、ハエが群れをなすところで(受け取らず)、魚を(受け取らず)、肉を(受け取らず)、穀物酒、果実酒、酸粥を飲まない。
彼は一つの家で一口の食を得る者となり、あるいは二つの家で二口の食を得る者となり、 …
あるいは七つの家で七口の食を(受けるだけ)となる。
一つの施しでも生き延び、また二つの施しでも生き延び、 …
また七つの施しでも生き延びる。
一日に一食を食べ、また二日に一食を食べ …
また七日に一食を食べる。
かくしてこのように半月間、食の巡回による食物修行を実践して住する。
彼は(あるときは)野菜食者となり、ひえ食者となり、玄米食者となり、ダッドゥラ米食者となり、こけ食者となり、ぬか食者となり、飯汁食者となり、胡麻粉食者となり、草食者となり、牛糞食者となり、
あるいは森の木の根元の果実食者として転がった果実食で生き延びる。
彼は麻衣を着、粗布を着、屍衣を着、糞拭衣を着、ティリータ樹皮を着、羊皮を着、ヒョウの毛皮を着、
茅草衣を着、樹皮衣を着、木片衣を着、髪毛織を着、馬毛織を着、またフクロウの羽衣を着る。
また(あるときは)、髪やひげを(根元から)引き抜く者となり、引き抜く修行を実践する。また常立行者となり、座を拒否する。またしゃがむ(行者)となり、しゃがむ勤めを実践する。
また、とげに臥す(行者)となり、とげのベッドの上に横になり、また、朝昼晩と水に下りる修行を実践して住する。
かくして彼はこのような各種の身の荒行、苦しめる修行を実践して住する。
比丘たちよ、この者が自己への苦行者となり、自己を苦しめる実践に従事すると言われる。
それでは比丘たちよ、いかなる者が他者への苦行者となり、他者を苦しめる実践に従事するのか?
比丘たちよ、ここに一部の者は羊の屠殺人、豚の屠殺人、鳥捕り、鹿猟師、猟師、魚の殺害者、盗賊、盗賊の死刑執行人、牛の屠殺人、獄卒、あるいはそれ以外の何らかの残忍な仕事をする者となる。
比丘たちよ、この者が他者への苦行者となり、他者を苦しめる実践に従事すると言われる。
それでは比丘たちよ、いかなる者が自己への苦行者となり、自己を苦しめる実践に従事し、そして他者への苦行者となり、他者を苦しめる実践に従事するのか?
比丘たちよ、ここに一部の者は灌頂を受けた士族の王、あるいは大豪邸の婆羅門である。
彼は、城塞都市の東方に新しい会場を作らせ、頭髪、ひげを剃り、粗い皮衣を着て、ギー油を身に塗油し、鹿の角により背中を掻きながら、王妃と婆羅門の司祭官と一緒に新会場に入る。
そこで彼は直接、青草で穢された地面に横になる。
同形の仔牛ある一頭の牝牛の一つの乳房にある乳、それで王は暮らし、二つ目の乳房にある乳、それで王妃、大仙人は暮らす。
三つ目の乳房にある乳、それで婆羅門の司祭官は暮らし。四つ目の乳房にある乳、それで火神に献供する。残りは仔牛が暮らす。
彼はこのように説く、
『供犠のために、これくらいの雄牛たちは殺されよ、供犠のために、これくらいの雄の仔牛たちは殺されよ、供犠のために、これくらいの雌の仔牛たちは殺されよ、供犠のために、これくらいの山羊たちは殺されよ、供犠のために、これくらいの羊たちは殺されよ、
生贄の柱のために、これくらいの樹木は切られよ、供犠祭の草(座)のために、これくらいの吉祥草が刈られよ』と。
また、そのために奴隷、召使い、人夫といった者たちもおり、彼らもまた鞭で脅され、恐怖で脅され、泣き顔で泣きながら準備をなす。1)
比丘たちよ、この者が自己への苦行者となり、自己を苦しめる実践に従事し、そして他者への苦行者となり、他者を苦しめる実践に従事すると言われる。
‘‘paṇḍito, bhikkhave, pesso hatthārohaputto;
mahāpañño, bhikkhave, pesso hatthārohaputto.
Sace, bhikkhave, pesso hatthārohaputto muhuttaṃ nisīdeyya yāvassāhaṃ ime cattāro puggale vitthārena vibhajissāmi [vibhajāmi (sī. pī.)], mahatā atthena saṃyutto abhavissa.
Api ca, bhikkhave, ettāvatāpi pesso hatthārohaputto mahatā atthena saṃyutto’’ti.
‘‘Etassa, bhagavā, kālo, etassa, sugata, kālo, yaṃ bhagavā ime cattāro puggale vitthārena vibhajeyya.
Bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti.
‘‘Tena hi, bhikkhave, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti.
‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.
Bhagavā etadavoca .
‘‘Katamo ca, bhikkhave, puggalo attantapo attaparitāpanānuyogamanuyutto?
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo acelako hoti muttācāro hatthāpalekhano [hatthāvalekhano (syā. kaṃ.)] naehibhaddantiko natiṭṭhabhaddantiko [naehibhadantiko, natiṭṭhabhadantiko (sī. syā. kaṃ. pī.)];
nābhihaṭaṃ na uddissakataṃ na nimantanaṃ sādiyati;
so na kumbhimukhā paṭiggaṇhāti na kaḷopimukhā [khaḷopimukho (sī.)] paṭiggaṇhāti na eḷakamantaraṃ na daṇḍamantaraṃ na musalamantaraṃ na dvinnaṃ
bhuñjamānānaṃ na gabbhiniyā na pāyamānāya na purisantaragatāya na saṅkittīsu na yattha sā upaṭṭhito hoti na yattha makkhikā saṇḍasaṇḍacārinī;
na macchaṃ na maṃsaṃ na suraṃ na merayaṃ na thusodakaṃ pivati.
So ekāgāriko vā hoti ekālopiko, dvāgāriko vā hoti dvālopiko…pe…
sattāgāriko vā hoti sattālopiko;
ekissāpi dattiyā yāpeti, dvīhipi dattīhi yāpeti…pe…
sattahipi dattīhi yāpeti;
ekāhikampi āhāraṃ āhāreti, dvīhikampi āhāraṃ āhāreti…pe…
sattāhikampi āhāraṃ āhāreti .
iti evarūpaṃ aḍḍhamāsikaṃ pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharati.
So sākabhakkho vā hoti, sāmākabhakkho vā hoti, nīvārabhakkho vā hoti, daddulabhakkho vā hoti, haṭabhakkho vā hoti, kaṇabhakkho vā hoti, ācāmabhakkho vā hoti, piññākabhakkho vā hoti, tiṇabhakkho vā hoti, gomayabhakkho vā hoti;
vanamūlaphalāhāro yāpeti pavattaphalabhojī.
So sāṇānipi dhāreti, masāṇānipi dhāreti, chavadussānipi dhāreti, paṃsukūlānipi dhāreti, tirīṭānipi dhāreti, ajinampi dhāreti, ajinakkhipampi dhāreti,
kusacīrampi dhāreti, vākacīrampi dhāreti, phalakacīrampi dhāreti, kesakambalampi dhāreti, vāḷakambalampi dhāreti, ulūkapakkhampi dhāreti;
kesamassulocakopi hoti, kesamassulocanānuyogamanuyutto, ubbhaṭṭhakopi hoti āsanapaṭikkhitto, ukkuṭikopi hoti ukkuṭikappadhānamanuyutto,
kaṇṭakāpassayikopi hoti kaṇṭakāpassaye seyyaṃ kappeti [passa ma. ni. 1.155 mahāsīhanādasutte]; sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharati .
iti evarūpaṃ anekavihitaṃ kāyassa ātāpanaparitāpanānuyogamanuyutto viharati.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puggalo attantapo attaparitāpanānuyogamanuyutto.
‘‘Katamo ca, bhikkhave, puggalo parantapo paraparitāpanānuyogamanuyutto?
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo orabbhiko hoti sūkariko sākuṇiko māgaviko luddo macchaghātako coro coraghātako goghātako bandhanāgāriko ye vā panaññepi keci kurūrakammantā.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puggalo parantapo paraparitāpanānuyogamanuyutto.
‘‘Katamo ca, bhikkhave, puggalo attantapo ca attaparitāpanānuyogamanuyutto parantapo ca paraparitāpanānuyogamanuyutto?
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo rājā vā hoti khattiyo muddhāvasitto brāhmaṇo vā mahāsālo.
So puratthimena nagarassa navaṃ santhāgāraṃ [sandhāgāraṃ (ṭīkā)] kārāpetvā kesamassuṃ ohāretvā kharājinaṃ nivāsetvā sappitelena kāyaṃ abbhañjitvā magavisāṇena piṭṭhiṃ kaṇḍuvamāno navaṃ santhāgāraṃ pavisati saddhiṃ mahesiyā brāhmaṇena ca purohitena.
So tattha anantarahitāya bhūmiyā haritupalittāya seyyaṃ kappeti.
Ekissāya gāviyā sarūpavacchāya yaṃ ekasmiṃ thane khīraṃ hoti tena rājā yāpeti, yaṃ dutiyasmiṃ thane khīraṃ hoti tena mahesī yāpeti,
yaṃ tatiyasmiṃ thane khīraṃ hoti tena brāhmaṇo purohito yāpeti, yaṃ catutthasmiṃ thane khīraṃ hoti tena aggiṃ juhati, avasesena vacchako yāpeti.
So evamāha .
‘ettakā usabhā haññantu yaññatthāya, ettakā vacchatarā haññantu yaññatthāya, ettakā vacchatariyo haññantu yaññatthāya, ettakā ajā haññantu yaññatthāya, ettakā urabbhā haññantu yaññatthāya,
(ettakā assā haññantu yaññatthāya) [( ) natthi sī. pī. potthakesu], ettakā rukkhā chijjantu yūpatthāya, ettakā dabbhā lūyantu barihisatthāyā’ti [parihiṃ satthāya (ka.)].
Yepissa te honti dāsāti vā pessāti vā kammakarāti vā tepi daṇḍatajjitā bhayatajjitā assumukhā rudamānā parikammāni karonti.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puggalo attantapo ca attaparitāpanānuyogamanuyutto parantapo ca paraparitāpanānuyogamanuyutto.
