文書の過去の版を表示しています。
sn55.40[SNv,397]『難提釈子経』(なんだいしゃくしきょう、 Nandiyasakkasuttaṃ、ナンディヤサッカ・スッタ)
ある時、世尊は釈迦族がいるカピラヴァットゥのニグローダ樹園に住されていた。
さて釈迦族のナンディヤは世尊のもとに近づいた。
近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。
一隅に座った釈迦族のナンディヤは世尊にこう言った。
「尊者よ、その者の四つの預流支があらゆる一切、ことごとくすべてないような聖弟子がいたなら、尊者よ、いったいその聖弟子こそ放逸住者ではありませんか?」と。1)
「ナンディヤよ、その者の四つの預流支があらゆる一切、ことごとくすべてないなら、私はその者を『外部の者、凡夫側にとどまった者』と説く。
それでもナンディヤよ、聖弟子が放逸住者、そして不放逸住者になるようなそのことを、君は聞いて充分に作意しなさい。
私は語ろう」と。
「はい、尊者よ」と釈迦族のナンディヤは世尊に応えた。
世尊はこう言われた。
ではナンディヤよ、聖弟子はどのように放逸住者となるのか?
ナンディヤよ、ここに聖弟子は、仏陀に確然たる浄信を具えている。
『かの世尊は阿羅漢、正等覚者、明行足、善逝、世間解、無上の調御丈夫、神々と人間の師、仏陀、世尊である』と。
彼は仏陀におけるその確然たる浄信に満足して、さらなる日中の独居、一晩の独坐に精進しない。
彼が放逸に住するとき悦はない。
悦がないとき、喜悦はない。
喜悦がないとき、軽安はない。
軽安がないとき、苦しく住する。
苦ある者の心は定まらない。
心が定まらないとき、諸法は顕現しない。
諸法の顕現なきゆえに放逸住者と数えられる。
さらにナンディヤよ、聖弟子は、法に … 中略 …
僧伽に確然たる浄信を … 中略 …
聖者所愛の欠けなき亀裂なき斑点なき、 … 中略 …
定に導く戒を具えている。
彼は聖者所愛のその諸戒に満足して、さらなる日中の独居、夜間の独坐に精進しない。
彼が放逸に住するとき悦はない。
悦がないとき、喜悦はない。
喜悦がないとき、軽安はない。
軽安がないとき、苦しく住する。
苦ある者の心は定まらない。
心が定まらないとき、諸法は顕現しない。
諸法の顕現なきゆえに放逸住者と数えられる。
ナンディヤよ、このように聖弟子は放逸住者となる。
ではナンディヤよ、聖弟子はどのように不放逸住者となるのか?
ナンディヤよ、ここに聖弟子は、仏陀に確然たる浄信を具えている。
『かの世尊は阿羅漢、正等覚者、明行足、善逝、世間解、無上の調御丈夫、神々と人間の師、仏陀、世尊である』と。
彼は仏陀におけるその確然たる浄信に満足せず、さらなる日中の独居、一晩の独坐に精進する。
彼が不放逸に住するとき悦が生まれる。
悦ぶ者には喜悦が生まれる。
喜悦の意ある者の身は軽安になる。
軽安になった身は楽を感受する。
楽ある者の心は定まる。
心が定まるとき、諸法は顕現する。
諸法の顕現ゆえに不放逸住者と数えられる。
さらにナンディヤよ、聖弟子は、法に … 中略 …
僧伽に確然たる浄信を … 中略 …
聖者所愛の欠けなき亀裂なき斑点なき、 … 中略 …
定に導く戒を具えている。
彼は聖者所愛のその諸戒に満足せず、さらなる日中の独居、夜間の独坐に精進する。
彼が不放逸に住するとき悦が生まれる。
悦ぶ者には喜悦が生まれる。
喜悦の意ある者の身は軽安になる。
軽安になった身は楽を感受する。
楽ある者の心は定まる。
心が定まるとき、諸法は顕現する。
諸法の顕現ゆえに不放逸住者と数えられる。
ナンディヤよ、このように聖弟子は不放逸住者となる」と。
Ekaṃ samayaṃ bhagavā sakkesu viharati kapilavatthusmiṃ nigrodhārāme.
Atha kho nandiyo sakko yena bhagavā tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi.
Ekamantaṃ nisinno kho nandiyo sakko bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘yasseva nu kho, bhante, ariyasāvakassa cattāri sotāpattiyaṅgāni sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ natthi sveva nu kho, bhante, ariyasāvako pamādavihārī’’ti.
‘‘‘Yassa kho, nandiya, cattāri sotāpattiyaṅgāni sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ natthi tamahaṃ bāhiro puthujjanapakkhe ṭhito’ti vadāmi.
Api ca, nandiya, yathā ariyasāvako pamādavihārī ceva hoti, appamādavihārī ca taṃ suṇāhi, sādhukaṃ manasi karohi;
bhāsissāmī’’ti.
‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho nandiyo sakko bhagavato paccassosi.
Bhagavā etadavoca .
‘‘Kathañca, nandiya, ariyasāvako pamādavihārī hoti?
Idha nandiya, ariyasāvako buddhe aveccappasādena samannāgato hoti .
itipi so bhagavā…pe…
satthā devamanussānaṃ buddho bhagavāti.
So tena buddhe aveccappasādena santuṭṭho na uttari vāyamati divā pavivekāya, rattiṃ paṭisallānāya.
Tassa evaṃ pamattassa viharato pāmojjaṃ na hoti.
Pāmojje asati, pīti na hoti.
Pītiyā asati, passaddhi na hoti.
Passaddhiyā asati, dukkhaṃ viharati.
Dukkhino cittaṃ na samādhiyati.
Asamāhite citte dhammā na pātubhavanti.
Dhammānaṃ apātubhāvā pamādavihārī tveva saṅkhyaṃ gacchati.
‘‘Puna caparaṃ, nandiya, ariyasāvako dhamme…pe…
saṅghe…pe…
ariyakantehi sīlehi samannāgato hoti akhaṇḍehi…pe…
samādhisaṃvattanikehi.
So tehi ariyakantehi sīlehi santuṭṭho na uttari vāyamati divā pavivekāya rattiṃ paṭisallānāya.
Tassa evaṃ pamattassa viharato pāmojjaṃ na hoti.
Pāmojje asati, pīti na hoti.
Pītiyā asati, passaddhi na hoti.
Passaddhiyā asati, dukkhaṃ viharati.
Dukkhino cittaṃ na samādhiyati.
Asamāhite citte dhammā na pātubhavanti.
Dhammānaṃ apātubhāvā pamādavihārī tveva saṅkhyaṃ gacchati.
Evaṃ kho, nandiya, ariyasāvako pamādavihārī hoti.
‘‘Kathañca, nandiya, ariyasāvako appamādavihārī hoti?
Idha, nandiya, ariyasāvako buddhe aveccappasādena samannāgato hoti .
itipi so bhagavā…pe…
satthā devamanussānaṃ buddho bhagavāti.
So tena buddhe aveccappasādena asantuṭṭho uttari vāyamati divā pavivekāya rattiṃ paṭisallānāya.
Tassa evaṃ appamattassa viharato pāmojjaṃ jāyati.
Pamuditassa pīti jāyati.
Pītimanassa kāyo passambhati.
Passaddhakāyo sukhaṃ vediyati.
Sukhino cittaṃ samādhiyati.
Samāhite citte dhammā pātubhavanti.
Dhammānaṃ pātubhāvā appamādavihārī tveva saṅkhyaṃ gacchati.
‘‘Puna caparaṃ, nandiya, ariyasāvako dhamme…pe…
saṅghe…pe…
ariyakantehi sīlehi samannāgato hoti akhaṇḍehi…pe…
samādhisaṃvattanikehi.
So tehi ariyakantehi sīlehi asantuṭṭho uttari vāyamati divā pavivekāya rattiṃ paṭisallānāya.
Tassa evaṃ appamattassa viharato pāmojjaṃ jāyati.
Pamuditassa pīti jāyati.
Pītimanassa kāyo passambhati.
Passaddhakāyo sukhaṃ vediyati.
Sukhino cittaṃ samādhiyati.
Samāhite citte dhammā pātubhavanti.
Dhammānaṃ pātubhāvā appamādavihārī tveva saṅkhyaṃ gacchati.
Evaṃ kho, nandiya, ariyasāvako appamādavihārī hotī’’ti.
