sn35.91『第二動著経』Dutiyaejāsuttaṃ

‘‘Ejā, bhikkhave, rogo, ejā gaṇḍo, ejā sallaṃ.「比丘たちよ、動著動著腫瘍動著です。
Tasmātiha, bhikkhave, tathāgato anejo viharati vītasallo. それゆえ比丘たちよ、ここに如来動著なく、を離れて住します。
Tasmātiha, bhikkhave, bhikkhu cepi ākaṅkheyya ‘anejo vihareyyaṃ vītasallo’ti, cakkhuṃ na maññeyya, cakkhusmiṃ na maññeyya, cakkhuto na maññeyya, cakkhu meti na maññeyya; それゆえ比丘たちよ、ここにもし比丘が『動著なを離れて住したい』と望むならば、彼は思うべきでなく、について思うべきでなく、から思うべきでなく、私の思うべきでなく、
rūpe na maññeyya… 諸色思うべきでなく、 …
cakkhuviññāṇaṃ… を …
cakkhusamphassaṃ… を …
yampidaṃ cakkhusamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi na maññeyya, tasmimpi na maññeyya, tatopi na maññeyya, taṃ meti na maññeyya. この縁りて生じ、感受される不苦不楽、それも思うべきでなく、それについても思うべきでなく、それからも思うべきでなく、私のそれと思うべきでありません。
Yañhi, bhikkhave, maññati, yasmiṃ maññati, yato maññati, yaṃ meti maññati, tato taṃ hoti aññathā. なぜなら比丘たちよ、およそ思い、それについて思い、それから思い、私のそれと思うそれは、それから異なった状態になるからです。
Aññathābhāvī bhavasatto loko bhavameva abhinandati…pe…. (しかし)変異する世間は、執してただ歓喜します。 …中略…
‘‘Jivhaṃ na maññeyya, jivhāya na maññeyya, jivhāto na maññeyya, jivhā meti na maññeyya; 思うべきでなく、について思うべきでなく、から思うべきでなく、私の思うべきでなく、
rase na maññeyya… 諸味思うべきでなく、 …
jivhāviññāṇaṃ… を …
jivhāsamphassaṃ… を …
yampidaṃ jivhāsamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi na maññeyya, tasmimpi na maññeyya, tatopi na maññeyya, taṃ meti na maññeyya. この縁りて生じ、感受される不苦不楽、それも思うべきでなく、それについても思うべきでなく、それからも思うべきでなく、私のそれと思うべきでありません。
Yañhi, bhikkhave, maññati, yasmiṃ maññati, yato maññati, yaṃ meti maññati, tato taṃ hoti aññathā. なぜなら比丘たちよ、およそ思い、それについて思い、それから思い、私のそれと思うそれは、それから異なった状態になるからです。
Aññathābhāvī bhavasatto loko bhavameva abhinandati…pe…. (しかし)変異する世間は、執してただ歓喜します。 …中略…
‘‘Manaṃ na maññeyya, manasmiṃ na maññeyya, manato na maññeyya, mano meti na maññeyya… 思うべきでなく、について思うべきでなく、から思うべきでなく、私の思うべきでなく、 …
manoviññāṇaṃ… を …
manosamphassaṃ… を …
yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi na maññeyya, tasmimpi na maññeyya, tatopi na maññeyya, taṃ meti na maññeyya. この縁りて生じ、感受される不苦不楽、それも思うべきでなく、それについても思うべきでなく、それからも思うべきでなく、私のそれと思うべきでありません。
Yañhi, bhikkhave, maññati, yasmiṃ maññati, yato maññati, yaṃ meti maññati, tato taṃ hoti aññathā. なぜなら比丘たちよ、およそ思い、それについて思い、それから思い、私のそれと思うそれは、それから異なった状態になるからです。
Aññathābhāvī bhavasatto loko bhavameva abhinandati. (しかし)変異する世間は、執してただ歓喜します。
‘‘Yāvatā, bhikkhave, khandhadhātuāyatanā tampi na maññeyya, tasmimpi na maññeyya, tatopi na maññeyya, taṃ meti na maññeyya. 比丘たちよ、彼はの限りにおいて、それを思うべきでなく、それについても思うべきでなく、それからも思うべきでなく、私のそれと思うべきでありません。
So evaṃ amaññamāno na kiñci loke upādiyati. このように思わない彼は、世間で何であれ取着せず、
Anupādiyaṃ na paritassati. 取着なきゆえに動揺せず、
Aparitassaṃ paccattaññeva parinibbāyati. 動揺しない者はまさに各々で般涅槃し、
‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī’’ti.尽き梵行は修められ、なすべきはなされた。二度とこの状態はない』と了知します」と。