ユーザ用ツール

サイト用ツール


mn58_2

mn58(2) 『無畏王子経(2)』 (むいおうじきょう、 Abhayarājakumārasuttaṃ、アバヤラージャクマーラ・スッタ)

 さてそのとき、(まだ動きの)鈍い幼い仰向けに横たわる童子が、無畏王子の胸に座っていた。
 すると世尊は、無畏王子にこう言われた。
「王子よ、これをどう思うだろうか。もしこの童子があなたの放逸に従って(=不注意によって)、あるいは乳母の放逸に従って、木切れや陶器の破片を口に運ぶなら、あなたはそれに何となすだろうか?」と。
「尊者よ、まさに私は(それを)取り出すでしょう。
 尊者よ、もしすぐに取り出すことができないなら、左手で頭を抱き、右手で指を鉤状にして、血を伴っても取り出すでしょう。

 それはなぜでしょう?
 尊者よ、私には童子への憐れみがあるからです」と。
 
「まさにそのように王子よ、およそ如来がその言葉事実でないことの、真正でない、意義を伴わないと知り、そしてそれが他の人々にとって愛しくない嫌なものであるなら、如来はその言葉らない。
 また、およそ如来がその言葉を事実の、真正な、意義を伴うと知り、そしてそれが他の人々にとって愛しくない嫌なものであるなら、如来はその言葉らない。
 しかし、およそ如来がその言葉を事実の、真正な、意義を伴うと知り、そしてそれが他の人々にとって愛しくない嫌なものであっても、そのとき如来は、その言葉授記のための適時を知る者となる。
 およそ如来がその言葉事実でないことの、真正でない、意義を伴わないと知り、そしてそれが他の人々にとって愛し好ましいものであっても、如来はその言葉らない。
 また、およそ如来がその言葉を事実の、真正な、(しかし)意義を伴わないと知り、そしてそれが他の人々にとって愛し好ましいものであっても、如来はその言葉らない。
 しかし、およそ如来がその言葉を事実の、真正な、意義を伴うと知り、そしてそれが他の人々にとって愛し好ましいものであるなら、そのとき如来は、その言葉授記のための適時を知る者となる。
 それはなぜか?
 王子よ、私には衆生への憐れみがあるから」と。

「尊者よ、およそ士族の賢者たち、婆羅門の賢者たち、居士賢者たち、沙門の賢者たち、これらの者たちは質問を為作して如来に近づいて問います。
 尊者よ、いったい世尊のには『およそ彼らが私に近づきこのようにたずねるであろうこと、それらについて、こう問われた私はこう解答しよう』と、これが前もって考察されているのですか、それともまさにその場でそれが如来にひらめくのですか?」と。
 
「それなら王子よ、それについて私は君に問い返そう。君のよしとするように、それに解答しなさい。
 王子よ、これをどう思うだろうか。あなたは二輪車の部分・部位には巧者だろうか?」と。
 
「尊者よ、その通りです。私は二輪車の部分・部位には巧者です」と。
 
「王子よ、これをどう思うだろうか。およそあなたに近づくとこのようにたずねる者たちがいる、
『二輪車のこの部分・部位は何という名前ですか?』と。
 いったいあなたのには『およそ彼らが私に近づきこのようにたずねるであろうこと、それらについて、こう問われた私はこう解答しよう』と、これが前もって考察されているのか、それともまさにその場でそれがひらめく1)のだろうか?」と。
 
「尊者よ、じつに私は車の乗り手と呼ばれる、二輪車の部分・部位の巧者です。二輪車のあらゆる部分・部位は、私によってよく知られています。
 それはまさにその場で、私にひらめくでしょう」と。
 
「まさにそのように王子よ、士族の賢者たち、婆羅門の賢者たち、居士賢者たち、沙門の賢者たち。彼らは質問を為作して如来に近づいて問うが、まさにその場でそれが如来にひらめく。
 それはなぜか?
 なぜなら王子よ、如来にはそのがよく見抜かれており、そののよく見抜かれたことより、まさにその場でそれが如来にひらめく」と。
 このように説かれた無畏王子は、世尊にこう言った。
「尊者よ、素晴らしい。尊者よ、素晴らしい。…中略…
 今日から生きている限り、帰依した優婆塞としてご記憶下さい」と。

Tena kho pana samayena daharo kumāro mando uttānaseyyako abhayassa rājakumārassa aṅke nisinno hoti.
Atha kho bhagavā abhayaṃ rājakumāraṃ etadavoca .
‘‘taṃ kiṃ maññasi, rājakumāra, sacāyaṃ kumāro tuyhaṃ vā pamādamanvāya dhātiyā vā pamādamanvāya kaṭṭhaṃ vā kaṭhalaṃ [kathalaṃ (ka.)] vā mukhe āhareyya, kinti naṃ kareyyāsī’’ti?

‘‘Āhareyyassāhaṃ, bhante.
Sace, bhante, na sakkuṇeyyaṃ ādikeneva āhattuṃ [āharituṃ (syā. kaṃ.)], vāmena hatthena sīsaṃ pariggahetvā [paggahetvā (sī.)] dakkhiṇena hatthena vaṅkaṅguliṃ karitvā salohitampi āhareyyaṃ.
Taṃ kissa hetu?
Atthi me, bhante, kumāre anukampā’’ti.

‘‘Evameva kho, rājakumāra, yaṃ tathāgato vācaṃ jānāti abhūtaṃ atacchaṃ anatthasaṃhitaṃ sā ca paresaṃ appiyā amanāpā, na taṃ tathāgato vācaṃ bhāsati.
Yampi tathāgato vācaṃ jānāti bhūtaṃ tacchaṃ anatthasaṃhitaṃ sā ca paresaṃ appiyā amanāpā, tampi tathāgato vācaṃ na bhāsati.

Yañca kho tathāgato vācaṃ jānāti bhūtaṃ tacchaṃ atthasaṃhitaṃ sā ca paresaṃ appiyā amanāpā, tatra kālaññū tathāgato hoti tassā vācāya veyyākaraṇāya.
Yaṃ tathāgato vācaṃ jānāti abhūtaṃ atacchaṃ anatthasaṃhitaṃ sā ca paresaṃ piyā manāpā, na taṃ tathāgato vācaṃ bhāsati.

Yampi tathāgato vācaṃ jānāti bhūtaṃ tacchaṃ anatthasaṃhitaṃ sā ca paresaṃ piyā manāpā tampi tathāgato vācaṃ na bhāsati.

Yañca tathāgato vācaṃ jānāti bhūtaṃ tacchaṃ atthasaṃhitaṃ sā ca paresaṃ piyā manāpā, tatra kālaññū tathāgato hoti tassā vācāya veyyākaraṇāya.
Taṃ kissa hetu?
Atthi, rājakumāra, tathāgatassa sattesu anukampā’’ti.

‘‘Yeme, bhante, khattiyapaṇḍitāpi brāhmaṇapaṇḍitāpi gahapatipaṇḍitāpi samaṇapaṇḍitāpi pañhaṃ abhisaṅkharitvā tathāgataṃ upasaṅkamitvā pucchanti,
pubbeva nu kho, etaṃ, bhante, bhagavato cetaso parivitakkitaṃ hoti ‘ye maṃ upasaṅkamitvā evaṃ pucchissanti tesāhaṃ evaṃ puṭṭho evaṃ byākarissāmī’ti, udāhu ṭhānasovetaṃ tathāgataṃ paṭibhātī’’ti?


‘‘Tena hi, rājakumāra, taññevettha paṭipucchissāmi, yathā te khameyya tathā naṃ byākareyyāsi.
Taṃ kiṃ maññasi, rājakumāra, kusalo tvaṃ rathassa aṅgapaccaṅgāna’’nti?

‘‘Evaṃ, bhante, kusalo ahaṃ rathassa aṅgapaccaṅgāna’’nti.


‘‘Taṃ kiṃ maññasi, rājakumāra, ye taṃ upasaṅkamitvā evaṃ puccheyyuṃ .
‘kiṃ nāmidaṃ rathassa aṅgapaccaṅga’nti?
Pubbeva nu kho te etaṃ cetaso parivitakkitaṃ assa ‘ye maṃ upasaṅkamitvā evaṃ pucchissanti tesāhaṃ evaṃ puṭṭho evaṃ byākarissāmī’ti, udāhu ṭhānasovetaṃ paṭibhāseyyā’’ti?


‘‘Ahañhi, bhante, rathiko saññāto kusalo rathassa aṅgapaccaṅgānaṃ.
Sabbāni me rathassa aṅgapaccaṅgāni suviditāni.

Ṭhānasovetaṃ maṃ paṭibhāseyyā’’ti.

‘‘Evameva kho, rājakumāra, ye te khattiyapaṇḍitāpi brāhmaṇapaṇḍitāpi gahapatipaṇḍitāpi samaṇapaṇḍitāpi pañhaṃ abhisaṅkharitvā tathāgataṃ upasaṅkamitvā pucchanti, ṭhānasovetaṃ tathāgataṃ paṭibhāti.
Taṃ kissa hetu?
Sā hi, rājakumāra, tathāgatassa dhammadhātu suppaṭividdhā yassā dhammadhātuyā suppaṭividdhattā ṭhānasovetaṃ tathāgataṃ paṭibhātī’’ti.
Evaṃ vutte, abhayo rājakumāro bhagavantaṃ etadavoca .

‘‘abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante…pe…
ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.

1)
paṭibhāsatiをpaṭibhātiの誤記と見ています。
mn58_2.txt · 最終更新: by h1roemon