sn35.73
sn35.73『第三六触処経』Tatiyachaphassāyatanasuttaṃ
| ‘‘Yo hi koci, bhikkhave, bhikkhu channaṃ phassāyatanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ nappajānāti. | 「比丘たちよ、誰であれ六触処の集起、消滅、楽味、危難、出離を如実に了知しない比丘、 |
| Avusitaṃ tena brahmacariyaṃ, ārakā so imasmā dhammavinayā’’ti. | 梵行は彼により完成されておらず、彼はこの法と律から遠く離れています」と。 |
| Evaṃ vutte, aññataro bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca . | このように説かれたとき、とある比丘が世尊にこう言った。 |
| ‘‘etthāhaṃ, bhante, anassasaṃ panassasaṃ. | 「尊者よ、そこで私は亡び、見失いました。 |
| Ahañhi, bhante, channaṃ phassāyatanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ nappajānāmī’’ti. | なぜなら尊者よ、私は六触処の集起、消滅、楽味、危難、出離を如実に了知していないからです」と。 |
| ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, bhikkhu, cakkhu niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? | 「比丘よ、これをどう思いますか。眼は常住ですか、無常ですか?」と。 |
| ‘‘Aniccaṃ, bhante’’. | 「無常です、尊者よ。」 |
| ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti? | 「では無常なもの、それは苦ですか、楽ですか?」と。 |
| ‘‘Dukkhaṃ, bhante’’. | 「苦です、尊者よ。」 |
| ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ . | 「では無常なる苦なる変壊法、いったいそれを見なすことは適切ですか、 |
| ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti? | 『これは私のもの、これが私である、これは私の我』?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Sotaṃ… | 「耳は … |
| ghānaṃ… | 鼻は … |
| jivhā… | 舌は … |
| kāyo… | 身は … |
| mano nicco vā anicco vā’’ti? | 意は常住ですか、無常ですか?」と。 |
| ‘‘Anicco, bhante’’. | 「無常です、尊者よ。」 …中略… |
| ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti? | 「では無常なもの、それは苦ですか、楽ですか?」と。 |
| ‘‘Dukkhaṃ, bhante’’. | 「苦です、尊者よ。」 |
| ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ . | 「では無常なる苦なる変壊法、いったいそれを見なすことは適切ですか、 |
| ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti? | 『これは私のもの、これが私である、これは私の我』?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Evaṃ passaṃ, bhikkhu, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi nibbindati, sotasmimpi nibbindati, ghānasmimpi nibbindati, jivhāyapi nibbindati, kāyasmimpi nibbindati, manasmimpi nibbindati. | 「比丘よ、このように見る既聞の聖弟子は、眼についても厭い、耳についても厭い、鼻についても厭い、舌についても厭い、身についても厭い、意についても厭い、 |
| Nibbindaṃ virajjati; | 厭うので離貪し、 |
| virāgā vimuccati; | 離貪ゆえに解脱し、 |
| vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. | 解脱したとき、解脱したという智があります。 |
| ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī’’ti. | 『生は尽き、梵行は修められ、なすべきはなされた。二度とこの状態はない』と了知します」と。 |
sn35.73.txt · 最終更新: by h1roemon
