| Atha kho aññataro bhikkhu yena bhagavā tenupasaṅkami; | さて、ある比丘が世尊のもとに近づいた。 |
| upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. | 近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。 |
| Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – | 一隅に座ったその比丘は、世尊にこう言った。 |
| ‘‘idha mayhaṃ, bhante, rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – | 「さて尊者よ、静処に行き独座していた私に、このような心の考察が生じました。 |
| ‘tisso vedanā vuttā bhagavatā. | 『三種の受を世尊は説かれた。 |
| Sukhā vedanā, dukkhā vedanā, adukkhamasukhā vedanā – | 楽受、苦受、不苦不楽受 —— |
| imā tisso vedanā vuttā bhagavatā. | これらが世尊が説かれた三種の受である。 |
| Vuttaṃ kho panetaṃ bhagavatā – | また、これも世尊は説かれた、 |
| ‘yaṃ kiñci vedayitaṃ taṃ dukkhasmi’nti. | 『何であれ感受されたもの、それは苦のうちにある』と。 |
| Kiṃ nu kho etaṃ bhagavatā sandhāya bhāsitaṃ – | いったい何を対象に、世尊はこれを語られたのか —— |
| ‘yaṃ kiñci vedayitaṃ taṃ dukkhasmi’’’nti? | 『何であれ感受されたもの、それは苦のうちにある』」と? |
| ‘‘Sādhu sādhu, bhikkhu! | 「善きかな、善きかな。比丘よ。 |
| Tisso imā, bhikkhu, vedanā vuttā mayā. | 比丘よ、これら三種の受を私は説きました。 |
| Sukhā vedanā, dukkhā vedanā, adukkhamasukhā vedanā – | 楽受、苦受、不苦不楽受です。 |
| imā tisso vedanā vuttā mayā. | これらが私が説いた三種の受です。 |
| Vuttaṃ kho panetaṃ, bhikkhu, mayā – | また比丘よ、これも私は説きました、 |
| ‘yaṃ kiñci vedayitaṃ, taṃ dukkhasmi’nti. | 『何であれ感受されたもの、それは苦のうちにある』と。 |
| Taṃ kho panetaṃ, bhikkhu, mayā saṅkhārānaṃyeva aniccataṃ sandhāya bhāsitaṃ – | さてそれはつまり、比丘よ、諸行の無常性を対象に、私は語ったのです。 |
| ‘yaṃ kiñci vedayitaṃ taṃ dukkhasmi’nti. | 『何であれ感受されたもの、それは苦のうちにある』と。 |
| Taṃ kho panetaṃ, bhikkhu, mayā saṅkhārānaṃyeva khayadhammataṃ…pe… | さてそれはつまり、比丘よ、諸行の尽滅法性を対象に、私は語ったのです。 …中略… |
| vayadhammataṃ…pe… | 衰滅法性 …中略… |
| virāgadhammataṃ …pe… | 退色法性 …中略… |
| nirodhadhammataṃ…pe… | 滅法性 …中略… |
| vipariṇāmadhammataṃ sandhāya bhāsitaṃ – | 諸行の変壊法性を対象に、私は語ったのです。 |
| ‘yaṃ kiñci vedayitaṃ taṃ dukkhasmi’nti. | 『何であれ感受されたもの、それは苦のうちにある』と。 |
| Atha kho pana, bhikkhu, mayā anupubbasaṅkhārānaṃ nirodho akkhāto. | さてそこで、比丘よ、私は順次の諸行の滅を告げます。 |
| Paṭhamaṃ jhānaṃ samāpannassa vācā niruddhā hoti. | 初禅に到達した者の語は滅しています。 |
| Dutiyaṃ jhānaṃ samāpannassa vitakkavicārā niruddhā honti. | 第二禅に到達した者の尋と伺は滅しています。 |
| Tatiyaṃ jhānaṃ samāpannassa pīti niruddhā hoti. | 第三禅に到達した者の喜悦は滅しています。 |
| Catutthaṃ jhānaṃ samāpannassa assāsapassāsā niruddhā honti. | 第四禅に到達した者の入息、出息は滅しています。 |
| Ākāsānañcāyatanaṃ samāpannassa rūpasaññā niruddhā hoti. | 虚空無辺処に到達した者の色想は滅しています。 |
| Viññāṇañcāyatanaṃ samāpannassa ākāsānañcāyatanasaññā niruddhā hoti. | 識無辺処に到達した者の虚空無辺処想は滅しています。 |
| Ākiñcaññāyatanaṃ samāpannassa viññāṇañcāyatanasaññā niruddhā hoti. | 無所有処に到達した者の識無辺処想は滅しています。 |
| Nevasaññānāsaññāyatanaṃ samāpannassa ākiñcaññāyatanasaññā niruddhā hoti. | 非想非非想処に到達した者の無所有処想は滅しています。 |
| Saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa saññā ca vedanā ca niruddhā honti. | 想受滅に到達した者の想と受は滅しています。 |
| Khīṇāsavassa bhikkhuno rāgo niruddho hoti, doso niruddho hoti, moho niruddho hoti. | 漏尽の比丘の貪は滅しており、瞋は滅しており、痴は滅しています。 |
| Atha kho, bhikkhu, mayā anupubbasaṅkhārānaṃ vūpasamo akkhāto. | そこで、比丘よ、私は順次の諸行の寂静を告げます。 |
| Paṭhamaṃ jhānaṃ samāpannassa vācā vūpasantā hoti. | 初禅に到達した者の語は寂静になっています。 |
| Dutiyaṃ jhānaṃ samāpannassa vitakkavicārā vūpasantā honti…pe… | 第二禅に到達した者の尋と伺は寂静になっています。 …中略… |
| saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa saññā ca vedanā ca vūpasantā honti. | 想受滅に到達した者の想と受は寂静になっています。 |
| Khīṇāsavassa bhikkhuno rāgo vūpasanto hoti, doso vūpasanto hoti, moho vūpasanto hoti. | 漏尽の比丘の貪は寂静になっており、瞋は寂静になっており、痴は寂静になっています。 |
| Chayimā, bhikkhu, passaddhiyo. | 比丘よ、これらの六つの軽安があります。 |
| Paṭhamaṃ jhānaṃ samāpannassa vācā paṭippassaddhā hoti. | 初禅に到達した者の語は鎮静しています。 |
| Dutiyaṃ jhānaṃ samāpannassa vitakkavicārā paṭippassaddhā honti. | 第二禅に到達した者の尋と伺は鎮静しています。 |
| Tatiyaṃ jhānaṃ samāpannassa pīti paṭippassaddhā hoti. | 第三禅に到達した者の喜悦は鎮静しています。 |
| Catutthaṃ jhānaṃ samāpannassa assāsapassāsā paṭippassaddhā honti. | 第四禅に到達した者の入息、出息は鎮静しています。 |
| Saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa saññā ca vedanā ca paṭippassaddhā honti. | 想受滅に到達した者の想と受は鎮静しています。 |
| Khīṇāsavassa bhikkhuno rāgo paṭippassaddho hoti, doso paṭippassaddho hoti, moho paṭippassaddho hotī’’ti. | 漏尽の比丘の貪は鎮静しており、瞋は鎮静しており、痴は鎮静しています」と。 |