ユーザ用ツール

サイト用ツール


mn26_4

mn26(4) 『聖求経(4)』 (しょうぐきょう、 Pāsarāsisuttaṃ、パーサラーシ・スッタ)

 比丘たちよ、そのとき私に、この思いがあった、
『いったい私は誰に最初にを説くべきだろうか。
 誰がこのをすみやかに了知するだろうか?』と。
 比丘たちよ、そのとき私に、この思いがあった、
 かのアーラーラ・カーラーマは賢者で聡明で知性あり、長きにわたって塵垢わずかな類の人である。
 私は最初にアーラーラ・カーラーマにを説いてはどうか。
 彼こそ、このをすみやかに了知するであろう』と。
 すると比丘たちよ、神霊が私に近づきこう言った。
『尊者よ、アーラーラ・カーラーマは七日前に最期を迎えました』と。
 そして私にが生じた、
『アーラーラ・カーラーマは七日前に最期を迎えた』と。
 比丘たちよ、そのとき私に、この思いがあった、
『アーラーラ・カーラーマは大きな損失だ。
 もし彼がこのを聞いたなら、すみやかに了知できるであろう』と。
 
 比丘たちよ、その私にこの思いが生じた。
『いったい私は誰に最初にを説くべきだろうか。
 誰がこのをすみやかに了知するだろうか?』と。
 比丘たちよ、そのとき私に、この思いがあった、
 あのウダカ・ラーマプッタは賢者で聡明で知性あり、長きにわたって塵垢わずかな類である。
 私は最初にウダカ・ラーマプッタにを説いてはどうか。
 彼こそ、このをすみやかに了知するであろう』と。
 すると比丘たちよ、神霊が私に近づきこう言った。
『尊者よ、ウダカ・ラーマプッタは昨晩、最期を迎えました』と。
 そして私にが生じた、
『尊者よ、ウダカ・ラーマプッタは昨晩、最期を迎えた』と。
 比丘たちよ、そのとき私に、この思いがあった、
『ウダカ・ラーマプッタは大きな損失だ。
 もし彼がこのを聞いたなら、すみやかに了知できるであろう』と。
 
 比丘たちよ、その私にこの思いが生じた。
『いったい私は誰に最初にを説くべきだろうか。
 誰がこのをすみやかに了知するだろうか?』と。
 比丘たちよ、そのとき私に、この思いがあった、
勤めに自ら勤める私に仕えて、私に多くをなしてくれた五比丘衆がいる。
 私は最初に五比丘衆にを説いてはどうか。

 比丘たちよ、そのとき私に、この思いがあった、
『いったい今どこに五比丘衆は住しているのか?』と。
 比丘たちよ、私は人間を超え清浄天眼により、五比丘衆がバーラーナシーのイシパタナの鹿園に住するのを見た。

 そこで比丘たちよ、私はウルヴェーラーで心ゆくまで満悦し住してから、バーラーナシーへ遊行に出発した。
 さて比丘たちよ、ガヤーと菩提樹の間で、邪命外道のウパカが旅路を行道する私を見た。
 私を見て、こう言った、
『尊者よ、あなたの諸根1)澄み切り、肌の色はあまねく清められ清白です。
 尊者よ、あなたは誰を(師と)指定して出家したのですか、誰があなたの師ですか、あなたは誰のを好むのですか?』と。
 比丘たちよ、こう言われて私は邪命外道のウパカに偈をもって語りかけた、
『私は全ての勝利者、全知者、一切のにおいて穢れなき者である
 一切を捨てた者、渇愛尽滅における解脱者である。自ら証知して、誰を(師と)指定すべきか。
 
 私には師匠はいない 私に等しい者は存在しない
 神々を含む世界のうちに 私に匹敵する者はいない
 
 私はたしかに世界における阿羅漢であり、私は無上の師である
 私はひとり正等覚者者であり 鎮火された冷たい存在である
 
 私は法輪を転ずるためにカーシ国の町へ行く
 盲目となった世界で 私は不死の太鼓を打つであろう』と。

 
『尊者よ、あなたは無限の勝者にふさわしいとそう自称する(のですか)』と。
 
諸漏尽滅に至った 私のような勝者たちはたしかにいる
 悪しき諸法は私に征服された ウパカよ、それゆえ私は勝者なのだ』と。
 
 比丘たちよ、このように説かれたとき、邪命外道のウパカは『尊者よ、(それも)あるかもしれません』と言って頭を振り、を誤ってつかみ、立ち去った。

‘‘Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi .
‘kassa nu kho ahaṃ paṭhamaṃ dhammaṃ deseyyaṃ;
ko imaṃ dhammaṃ khippameva ājānissatī’ti?
Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi .
‘ayaṃ kho āḷāro kālāmo paṇḍito viyatto medhāvī dīgharattaṃ apparajakkhajātiko.
Yaṃnūnāhaṃ āḷārassa kālāmassa paṭhamaṃ dhammaṃ deseyyaṃ.
So imaṃ dhammaṃ khippameva ājānissatī’ti.
Atha kho maṃ, bhikkhave, devatā upasaṅkamitvā etadavoca .
‘sattāhakālaṅkato, bhante, āḷāro kālāmo’ti.

Ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi .
‘sattāhakālaṅkato āḷāro kālāmo’ti.
Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi .
‘mahājāniyo kho āḷāro kālāmo.
Sace hi so imaṃ dhammaṃ suṇeyya, khippameva ājāneyyā’ti.


‘‘Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi .
‘kassa nu kho ahaṃ paṭhamaṃ dhammaṃ deseyyaṃ;
ko imaṃ dhammaṃ khippameva ājānissatī’ti?
Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi .
‘ayaṃ kho udako rāmaputto paṇḍito viyatto medhāvī dīgharattaṃ apparajakkhajātiko.
Yaṃnūnāhaṃ udakassa rāmaputtassa paṭhamaṃ dhammaṃ deseyyaṃ.
So imaṃ dhammaṃ khippameva ājānissatī’ti.
Atha kho maṃ, bhikkhave, devatā upasaṅkamitvā etadavoca .
‘abhidosakālaṅkato, bhante, udako rāmaputto’ti.
Ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi .
‘abhidosakālaṅkato udako rāmaputto’ti.
Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi .
‘mahājāniyo kho udako rāmaputto.
Sace hi so imaṃ dhammaṃ suṇeyya, khippameva ājāneyyā’ti.


‘‘Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi .
‘kassa nu kho ahaṃ paṭhamaṃ dhammaṃ deseyyaṃ;
ko imaṃ dhammaṃ khippameva ājānissatī’ti?
Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi .
‘bahukārā kho me pañcavaggiyā bhikkhū, ye maṃ padhānapahitattaṃ upaṭṭhahiṃsu.
Yaṃnūnāhaṃ pañcavaggiyānaṃ bhikkhūnaṃ paṭhamaṃ dhammaṃ deseyya’nti.
Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi .
‘kahaṃ nu kho etarahi pañcavaggiyā bhikkhū viharantī’ti?
Addasaṃ kho ahaṃ, bhikkhave, dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena pañcavaggiye bhikkhū bārāṇasiyaṃ viharante isipatane migadāye.
Atha khvāhaṃ, bhikkhave, uruvelāyaṃ yathābhirantaṃ viharitvā yena bārāṇasī tena cārikaṃ pakkamiṃ [pakkāmiṃ (syā. pī. ka.)].
‘‘Addasā kho maṃ, bhikkhave, upako ājīvako antarā [ājīviko (sī. pī. ka.)] ca gayaṃ antarā ca bodhiṃ addhānamaggappaṭipannaṃ.
Disvāna maṃ etadavoca .
‘vippasannāni kho te, āvuso, indriyāni, parisuddho chavivaṇṇo pariyodāto!
Kaṃsi tvaṃ, āvuso, uddissa pabbajito, ko vā te satthā, kassa vā tvaṃ dhammaṃ rocesī’ti?
Evaṃ vutte, ahaṃ, bhikkhave, upakaṃ ājīvakaṃ gāthāhi ajjhabhāsiṃ .

‘Sabbābhibhū sabbavidūhamasmi, sabbesu dhammesu anūpalitto;
Sabbañjaho taṇhākkhaye vimutto, sayaṃ abhiññāya kamuddiseyyaṃ.


‘Na me ācariyo atthi, sadiso me na vijjati;
Sadevakasmiṃ lokasmiṃ, natthi me paṭipuggalo.

‘Ahañhi arahā loke, ahaṃ satthā anuttaro;
Ekomhi sammāsambuddho, sītibhūtosmi nibbuto.

‘Dhammacakkaṃ pavattetuṃ, gacchāmi kāsinaṃ puraṃ;
Andhībhūtasmiṃ [andhabhūtasmiṃ (sī. syā. pī.)] lokasmiṃ, āhañchaṃ amatadundubhi’nti.

‘Yathā kho tvaṃ, āvuso, paṭijānāsi, arahasi anantajino’ti!


‘Mādisā ve jinā honti, ye pattā āsavakkhayaṃ;
Jitā me pāpakā dhammā, tasmāhamupaka jino’ti.


‘‘Evaṃ vutte, bhikkhave, upako ājīvako ‘hupeyyapāvuso’ti [huveyyapāvuso (sī. pī.), huveyyāvuso (syā.)] vatvā sīsaṃ okampetvā ummaggaṃ gahetvā pakkāmi.

1)
この表現からindriya(諸根)という言葉は当時、日常語だったとわかります。
mn26_4.txt · 最終更新: by h1roemon