sn1.34『非在経』Nasantisuttaṃ

Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
Atha kho sambahulā satullapakāyikā devatāyo abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ jetavanaṃ obhāsetvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; さて夜も更けたころ、容姿うるわしい多くのサトゥッラパ衆の神霊がジェータ林を全面に照らして、世尊のもとに近づいた。
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. 近づくと世尊に礼拝して一隅に立った。
Ekamantaṃ ṭhitā kho ekā devatā bhagavato santike imaṃ gāthaṃ abhāsi . 一隅に立ったある神霊は、世尊のもとでこの偈を語った。
‘‘Na santi kāmā manujesu niccā,「人々のうちにある諸欲常住でない
Santīdha kamanīyāni yesu [kāmesu (ka.)] baddho; この世に諸々の好ましいものがあるが それらにられた者
Yesu pamatto apunāgamanaṃ, それらに放逸な者は二度と帰って来ない
Anāgantā puriso maccudheyyā’’ti. の領域より帰って来ない者である」と。
  
‘‘Chandajaṃ aghaṃ chandajaṃ dukkhaṃ;より生じるのは悲痛 より生じるのはなり
Chandavinayā aghavinayo; 調伏より 悲痛調伏あり
Aghavinayā dukkhavinayo’’ti. 悲痛調伏より 調伏がある」と。
  
‘‘Na te kāmā yāni citrāni loke,世間における多彩なもの それらは諸欲ではない
Saṅkapparāgo purisassa kāmo; 思惟によるが人のである
Tiṭṭhanti citrāni tatheva loke, 世間には多彩なものがただそのようにあるのみ
Athettha dhīrā vinayanti chandaṃ. そのとき賢人たちは そこでの調伏する
  
‘‘Kodhaṃ jahe vippajaheyya mānaṃ, 怒りを捨て 捨断すべし
Saṃyojanaṃ sabbamatikkameyya; すべての結縛超えるなら
Taṃ nāmarūpasmimasajjamānaṃ, 名色のうちに執することなき
Akiñcanaṃ nānupatanti dukkhā. 無所有の彼に 諸苦は従わない
‘‘Pahāsi saṅkhaṃ na vimānamajjhagā [na ca mānamajjhagā (ka. sī.), na vimānamāgā (syā. kaṃ.)], 彼は考量捨て去って 勝慢にいたることなく
Acchecchi taṇhaṃ idha nāmarūpe; この世で名色における渇愛を切断した
Taṃ chinnaganthaṃ anighaṃ nirāsaṃ, Pariyesamānā nājjhagamuṃ; 繋ぎが切られた苦悩なく希望なき者を探し求めても到達しなかった
Devā manussā idha vā huraṃ vā, Saggesu vā sabbanivesanesū’’ti. 神々・人々は この世や他の世や諸天すべての住処でも」と。
 (モーガラージャー尊者は言った) 
‘‘Taṃ ce hi nāddakkhuṃ tathāvimuttaṃ (iccāyasmā mogharājā), Devā manussā idha vā huraṃ vā;「もし神々や人々が この世あるいは他の世でも そのようにその解脱者を見なかったなら
Naruttamaṃ atthacaraṃ narānaṃ, Ye taṃ namassanti pasaṃsiyā te’’ti. 人々の利益のため歩むその最上の人、彼に敬礼するような者たち 彼らは称賛されるべきでしょうか」と。
 (モーガラージャーよ、と世尊は言われた) 
‘‘Pasaṃsiyā tepi bhavanti bhikkhū (mogharājāti bhagavā), Ye taṃ namassanti tathāvimuttaṃ;「比丘よ そのように解脱した彼に敬礼する者たち 彼らもまた称賛されるべきです。
Aññāya dhammaṃ vicikicchaṃ pahāya, 理解して迷い捨て去って
Saṅgātigā tepi bhavanti bhikkhū’’ti. 比丘よ 彼らも執着を超えた者となるでしょう」と。