ユーザ用ツール

サイト用ツール


dukkhavedana

文書の過去の版を表示しています。


dukkhavedanā
苦受

dukkha: + vedanā:

三種ののひとつです。mn44_2に定義的な説明があります。
Yaṃ kho, āvuso visākha, kāyikaṃ vā cetasikaṃ vā dukkhaṃ asātaṃ vedayitaṃ . ayaṃ dukkhā vedanā.
「友ヴィサーカよ、身体的であれ心的であれ、不快な、苦の感受。これが苦受です。」

また、以下の用例を見ると、苦受=苦根憂根と理解できそうです。

Tatra, bhikkhave, yañca dukkhindriyaṃ yañca domanassindriyaṃ, dukkhā sā vedanā daṭṭhabbā. 比丘たちよ、そのうちの苦根憂根。それは苦受と見られるべきです。
出典: sn48.37

類語 sukhavedanā:楽受、adukkhamasukhavedanā:不苦不楽受


Evameva kho, bhikkhave, assutavā puthujjano dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno socati kilamati paridevati urattāḷiṃ kandati sammohaṃ āpajjati. まさにそのように比丘たちよ、無聞凡夫苦受に触れているとき、しみ、疲労し、悲嘆し、胸を叩いてき、迷妄陥ります。
So dve vedanā vedayati . 彼は二種の感受します。
kāyikañca, cetasikañca. 身体的な(受)と、心的な(受)です。
Tassāyeva kho pana dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno paṭighavā hoti. 苦受に触れているとき、まさにそれへ反感ある者となります。
Tamenaṃ dukkhāya vedanāya paṭighavantaṃ, yo dukkhāya vedanāya paṭighānusayo, so anuseti. すると苦受反感あるその者に、苦受への反感随眠、それが随眠します。
So dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno kāmasukhaṃ abhinandati. 彼は苦受に触れているとき、欲楽歓喜する(ようになります)。
出典: sn36.6
Imāsaṃ kho, bhikkhave, tissannaṃ vedanānaṃ pariññāya ariyo aṭṭhaṅgiko maggo bhāvetabbo. 比丘たちよ、これら三種の遍知のために八支聖道修養されるべきです。
出典: sn45.29
Ye ca kho keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā imāsaṃ tissannaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavaṃ ca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānanti. 比丘たちよ、沙門、婆羅門の誰であれ、これら三種の集起消滅楽味危難出離如実了知する者たちは、
Te kho me, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā samaṇesu ceva samaṇasammatā brāhmaṇesu ca brāhmaṇasammatā. 比丘たちよ、彼らは私にとって沙門や婆羅門であり、沙門たちの中でも沙門と認められ、婆羅門たちの中でも婆羅門と認められます。
Te ca panāyasmanto sāmaññatthañca brahmaññatthañca, diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharantī’’ti. そしてかの尊者たちも沙門たる目的婆羅門たる目的を、まさに現法で自ら証知して、実証して、具足して住します」と。
出典: sn36.27
dukkhavedana.1765022644.txt.gz · 最終更新: by h1roemon