dukkhavedana
文書の過去の版を表示しています。
| dukkhavedanā |
|---|
| 苦受 |
dukkha:苦 + vedanā:受
三種の受のひとつです。mn44_2に定義的な説明があります。
Yaṃ kho, āvuso visākha, kāyikaṃ vā cetasikaṃ vā dukkhaṃ asātaṃ vedayitaṃ .
ayaṃ dukkhā vedanā.
「友ヴィサーカよ、身体的であれ心的であれ、不快な、苦の感受。これが苦受です。」
また、以下の用例を見ると、苦受=苦根+憂根と理解できそうです。
出典: sn48.37
類語 sukhavedanā:楽受、adukkhamasukhavedanā:不苦不楽受
| Evameva kho, bhikkhave, assutavā puthujjano dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno socati kilamati paridevati urattāḷiṃ kandati sammohaṃ āpajjati. | まさにそのように比丘たちよ、無聞の凡夫は苦受に触れているとき、悲しみ、疲労し、悲嘆し、胸を叩いて嘆き、迷妄に陥ります。 |
| So dve vedanā vedayati . | 彼は二種の受を感受します。 |
| kāyikañca, cetasikañca. | 身体的な(受)と、心的な(受)です。 |
| Tassāyeva kho pana dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno paṭighavā hoti. | 苦受に触れているとき、まさにそれへ反感ある者となります。 |
| Tamenaṃ dukkhāya vedanāya paṭighavantaṃ, yo dukkhāya vedanāya paṭighānusayo, so anuseti. | すると苦受へ反感あるその者に、苦受への反感の随眠、それが随眠します。 |
| So dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno kāmasukhaṃ abhinandati. | 彼は苦受に触れているとき、欲楽を歓喜する(ようになります)。 |
出典: sn36.6
出典: sn45.29
| Ye ca kho keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā imāsaṃ tissannaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavaṃ ca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānanti. | 比丘たちよ、沙門、婆羅門の誰であれ、これら三種の受の集起、消滅、楽味、危難、出離を如実に了知する者たちは、 |
| Te kho me, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā samaṇesu ceva samaṇasammatā brāhmaṇesu ca brāhmaṇasammatā. | 比丘たちよ、彼らは私にとって沙門や婆羅門であり、沙門たちの中でも沙門と認められ、婆羅門たちの中でも婆羅門と認められます。 |
| Te ca panāyasmanto sāmaññatthañca brahmaññatthañca, diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharantī’’ti. | そしてかの尊者たちも沙門たる目的、婆羅門たる目的を、まさに現法で自ら証知して、実証して、具足して住します」と。 |
出典: sn36.27
dukkhavedana.1765022644.txt.gz · 最終更新: by h1roemon
