文書の過去の版を表示しています。
mn38(3) 『愛尽大経(3)』 (あいじんだいきょう、 Mahātaṇhāsaṅkhayasuttaṃ、マハータンハーサンカヤ・スッタ)
「比丘たちよ、存在する生類の存続のため、生成を求める者たちの支援のため、これら四つの食がある。
いかなる四つか?
粗雑または微細な段食、第二に触(触食)、第三に意思(意思食)、第四に識(識食)。
比丘たちよ、これら四つの食は、何が起因で、何が起源で、何が出処で、何が発生源なのか?
これら四つの食は、渇愛が起因で、渇愛が起源で、渇愛が出処で、渇愛が発生源である。
それでは比丘たちよ、この渇愛は、何が起因で、何が起源で、何が出処で、何が発生源なのか?
渇愛は、受が起因で、受が起源で、受が出処で、受が発生源である。
それでは比丘たちよ、この受は、何が起因で、何が起源で、何が出処で、何が発生源なのか?
受は、触が起因で、触が起源で、触が出処で、触が発生源である。
それでは比丘たちよ、この触は、何が起因で、何が起源で、何が出処で、何が発生源なのか?
触は、六処が起因で、六処が起源で、六処が出処で、六処が発生源である。
それでは比丘たちよ、この六処は、何が起因で、何が起源で、何が出処で、何が発生源なのか?
六処は、名色が起因で、名色が起源で、名色が出処で、名色が発生源である。
それでは比丘たちよ、この名色は、何が起因で、何が起源で、何が出処で、何が発生源なのか?
名色は、識が起因で、識が起源で、識が出処で、識が発生源である。
それでは比丘たちよ、この識は、何が起因で、何が起源で、何が出処で、何が発生源なのか?
識は、諸行が起因で、諸行が起源で、諸行が出処で、諸行が発生源である。
それでは比丘たちよ、この諸行は、何が起因で、何が起源で、何が出処で、何が発生源なのか?
諸行は、無明が起因で、無明が起源で、無明が出処で、無明が発生源である。
このように比丘たちよ、無明に縁りて諸行があり、諸行に縁りて識があり、識に縁りて名色があり、名色に縁りて六処があり、六処に縁りて触があり、触に縁りて受があり、
受に縁りて渇愛があり、渇愛に縁りて取があり、取に縁りて有があり、有に縁りて生があり、 生に縁りて老死、悲、悲嘆、苦、憂、悩が生成する。
このように、この苦蘊全体の集起があります。
『生に縁りて老死がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい生に縁りて老死があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『生に縁りて老死がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
生に縁りて老死があります」と。
「『有に縁りて生がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい有に縁りて生があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『有に縁りて生がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
有に縁りて生があります」と。
「『取に縁りて有がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい取に縁りて有があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『取に縁りて 有がある』
これについて我々の(論は)このようです。
取に縁りて有があります」と。
「『渇愛に縁りて取がある』と、これがそのように言われたが、比丘たちよ、いったい渇愛に縁りて取があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『渇愛に縁りて 取がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
渇愛に縁りて 取があります」と。
「『受に縁りて渇愛がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい受に縁りて渇愛があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『受に縁りて渇愛がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
受に縁りて渇愛があります」と。
「『触に縁りて受がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい触に縁りて受があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『触に縁りて受がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
触に縁りて受があります」と。
「『六処に縁りて触がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい六処に縁りて触があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『六処に縁りて触がある』
これについて我々の(論は)このようです。
六処に縁りて触があります」と。
「『名色に縁りて六処がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい名色に縁りて六処があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『名色に縁りて六処がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
名色に縁りて六処があります」と。
「『識に縁りて名色がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい識に縁りて名色があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『識に縁りて名色がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
識に縁りて名色があります」と。
「『諸行に縁りて識がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい諸行に縁りて識があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『諸行に縁りて 識がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
諸行に縁りて識があります」と。
「『無明に縁りて諸行がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい無明に縁りて諸行があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『無明に縁りて諸行がある。』、
これについて我々の(論は)このようです。
無明に縁りて諸行があります」と。
「善きかな、比丘たちよ。
比丘たちよ、かくして君たちもこのように語り、私もこのように言う。
これがあればそれがあり これの生起よりそれは生じる。すなわち、
無明に縁りて諸行があり、諸行に縁りて識があり、識に縁りて名色があり、名色に縁りて六処があり、六処に縁りて触があり、触に縁りて受があり、
受に縁りて渇愛があり、渇愛に縁りて取があり、取に縁りて有があり、有に縁りて生があり、生に縁りて老死、悲、悲嘆、苦、憂、悩が生成する。
このようにこの苦蘊全体の生起がある。
‘‘Cattārome, bhikkhave, āhārā bhūtānaṃ vā sattānaṃ ṭhitiyā, sambhavesīnaṃ vā anuggahāya.
Katame cattāro?
Kabaḷīkāro āhāro oḷāriko vā sukhumo vā, phasso dutiyo, manosañcetanā tatiyā, viññāṇaṃ catutthaṃ.
‘‘Ime ca, bhikkhave, cattāro āhārā kiṃnidānā kiṃsamudayā kiṃjātikā kiṃpabhavā?
‘‘Ime cattāro āhārā taṇhānidānā taṇhāsamudayā taṇhājātikā taṇhāpabhavā.
‘‘Taṇhā cāyaṃ, bhikkhave, kiṃnidānā kiṃsamudayā kiṃjātikā kiṃpabhavā?
‘‘Taṇhā vedanānidānā vedanāsamudayā vedanājātikā vedanāpabhavā.
‘‘Vedanā cāyaṃ, bhikkhave, kiṃnidānā kiṃsamudayā kiṃjātikā kiṃpabhavā?
‘‘Vedanā phassanidānā phassasamudayā phassajātikā phassapabhavā.
‘‘Phasso cāyaṃ, bhikkhave, kiṃnidāno kiṃsamudayo kiṃjātiko kiṃpabhavo?
‘‘Phasso saḷāyatananidāno saḷāyatanasamudayo saḷāyatanajātiko saḷāyatanapabhavo.
‘‘Saḷāyatanaṃ cidaṃ, bhikkhave, kiṃnidānaṃ kiṃsamudayaṃ kiṃjātikaṃ kiṃpabhavaṃ?
‘‘Saḷāyatanaṃ nāmarūpanidānaṃ nāmarūpasamudayaṃ nāmarūpajātikaṃ nāmarūpapabhavaṃ.
‘‘Nāmarūpaṃ cidaṃ, bhikkhave, kiṃnidānaṃ kiṃsamudayaṃ kiṃjātikaṃ kiṃpabhavaṃ?
‘‘Nāmarūpaṃ viññāṇanidānaṃ viññāṇasamudayaṃ viññāṇajātikaṃ viññāṇapabhavaṃ.
‘‘Viññāṇaṃ cidaṃ, bhikkhave, kiṃnidānaṃ kiṃsamudayaṃ kiṃjātikaṃ kiṃpabhavaṃ?
‘‘Viññāṇaṃ saṅkhāranidānaṃ saṅkhārasamudayaṃ saṅkhārajātikaṃ saṅkhārapabhavaṃ.
‘‘Saṅkhārā cime, bhikkhave, kiṃnidānā kiṃsamudayā kiṃjātikā kiṃpabhavā?
‘‘Saṅkhārā avijjānidānā avijjāsamudayā avijjājātikā avijjāpabhavā.
‘‘Iti kho, bhikkhave, avijjāpaccayā saṅkhārā, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ, saḷāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā,
vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti.
Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.’’’
‘‘Jātipaccayā jarāmaraṇanti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
jātipaccayā nu kho, bhikkhave, jarāmaraṇaṃ, no vā, kathaṃ vā ettha [kathaṃ vā vo ettha (?)] hotī’’ti?
‘‘Jātipaccayā, bhante, jarāmaraṇaṃ;
evaṃ no ettha hoti [evaṃ no ettha hotīti (ka.)] .
jātipaccayā jarāmaraṇa’’nti.
‘‘Bhavapaccayā jātīti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
bhavapaccayā nu kho, bhikkhave, jāti, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Bhavapaccayā, bhante, jāti;
evaṃ no ettha hoti .
bhavapaccayā jātī’’ti.
‘‘Upādānapaccayā bhavoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
upādānapaccayā nu kho, bhikkhave, bhavo, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Upādānapaccayā, bhante, bhavo;
evaṃ no ettha hoti .
upādānapaccayā bhavo’’ti.
‘‘Taṇhāpaccayā upādānanti iti kho panetaṃ vuttaṃ, taṇhāpaccayā nu kho, bhikkhave, upādānaṃ, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Taṇhāpaccayā, bhante, upādānaṃ;
evaṃ no ettha hoti .
taṇhāpaccayā upādāna’’nti.
‘‘Vedanāpaccayā taṇhāti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
vedanāpaccayā nu kho, bhikkhave, taṇhā, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Vedanāpaccayā, bhante, taṇhā;
evaṃ no ettha hoti .
vedanāpaccayā taṇhā’’ti.
‘‘Phassapaccayā vedanāti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
phassapaccayā nu kho, bhikkhave, vedanā, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Phassapaccayā, bhante, vedanā;
evaṃ no ettha hoti .
phassapaccayā vedanā’’ti.
‘‘Saḷāyatanapaccayā phassoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
saḷāyatanapaccayā nu kho, bhikkhave, phasso, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Saḷāyatanapaccayā, bhante, phasso;
evaṃ no ettha hoti .
saḷāyatanapaccayā phasso’’ti.
‘‘Nāmarūpapaccayā saḷāyatananti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
nāmarūpapaccayā nu kho, bhikkhave, saḷāyatanaṃ, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Nāmarūpapaccayā, bhante, saḷāyatanaṃ;
evaṃ no ettha hoti .
nāmarūpapaccayā saḷāyatana’’nti.
‘‘Viññāṇapaccayā nāmarūpanti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
viññāṇapaccayā nu kho, bhikkhave, nāmarūpaṃ, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Viññāṇapaccayā, bhante, nāmarūpaṃ;
evaṃ no ettha hoti .
viññāṇapaccayā nāmarūpa’’nti.
‘‘Saṅkhārapaccayā viññāṇanti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
saṅkhārapaccayā nu kho, bhikkhave, viññāṇaṃ, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Saṅkhārapaccayā, bhante, viññāṇaṃ;
evaṃ no ettha hoti .
saṅkhārapaccayā viññāṇa’’nti.
‘‘Avijjāpaccayā saṅkhārāti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
avijjāpaccayā nu kho, bhikkhave, saṅkhārā, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Avijjāpaccayā, bhante, saṅkhārā;
evaṃ no ettha hoti .
avijjāpaccayā saṅkhārā’’ti.
‘‘Sādhu, bhikkhave.
Iti kho, bhikkhave, tumhepi evaṃ vadetha, ahampi evaṃ vadāmi .
imasmiṃ sati idaṃ hoti, imassuppādā idaṃ uppajjati, yadidaṃ .
avijjāpaccayā saṅkhārā, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ, saḷāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā,
vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti.
Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.
[<10>]
