mn46(1) 『法受持大経(1)』 ほうじゅじだいきょう、 Mahādhammasamādānasuttaṃ、マハーダンマサマーダーナ・スッタ)
私はこのように聞いた。
ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
そのとき世尊は比丘たちに呼びかけられた。
「比丘たちよ」と。
「尊者よ」と、その比丘たちは世尊へ応じた。
世尊はこう言われた。
「比丘たちよ、ほとんどの衆生はこのように欲し、このように望み、このように志望する、
『ああ、望ましくない不快で嫌な諸法は衰退し、望ましい所愛の好みの諸法が増大しますように』と。
比丘たちよ、このように欲し、このように望み、このように志望するその衆生には、望ましくない不快で嫌な諸法が増大し、望ましい所愛の好みの諸法は衰退する。
比丘たちよ、君たちはそれについて、何の因に縁りてと思うだろうか?」と。
「尊者よ、我々にとって法は世尊を根とし、世尊を導き手とし、世尊を救済とします。
尊者よ、どうか世尊はこの所説の意味を明らかにされますように。
世尊の(所説を)聞いて、比丘たちは保持するでしょう」と。
「それでは比丘たちよ、君たちは聞いて、充分に作意しなさい。私は語ろう」と。
「はい、尊者よ」と比丘たちは世尊に応じた。
世尊はこう言われた。
「比丘たちよ、ここに聖者たちを見ず、聖法を熟知せず、聖法にて教導されず、善人たちを見ず、善人法を熟知せず、善人法にて教導されてない無聞の凡夫は、
親しむべき諸法を知らず、親しむべきでない諸法を知らず、従うべき諸法を知らず、従うべきでない諸法を知らない。
彼は親しむべき諸法を知らず、親しむべきでない諸法を知らず、従うべき諸法を知らず、従うべきでない諸法を知らないので、親しむべきでない諸法に親しみ、親しむべき諸法に親しまず、従うべきでない諸法に従い行き、従うべき諸法に従い行かない。
親しむべきでない諸法に親しみ、親しむべき諸法に親しまず、従うべきでない諸法に従い行き、従うべき諸法に従い行かない者には、望ましくない不快で嫌な諸法が増大し、望ましい所愛の好みの諸法は衰退する。
それはなぜか?
なぜなら比丘たちよ、非智者のそれは、そのようになるものだから。
比丘たちよ、ここに聖者たちを見る、聖法を熟知する、聖法にてよく教導された、善人たちを見る、善人法を熟知する、善人法にてよく教導された既聞の聖弟子は、
親しむべき諸法を知り、親しむべきでない諸法を知り、従うべき諸法を知り、従うべきでない諸法を知る。
彼は親しむべき諸法を知り、親しむべきでない諸法を知り、従うべき諸法を知り、従うべきでない諸法を知るので、親しむべきでない諸法に親しまず、親しむべき諸法に親しみ、従うべきでない諸法に従い行かず、従うべき諸法に従い行く。
親しむべきでない諸法に親しまず、親しむべき諸法に親しみ、従うべきでない諸法に従い行かず、従うべき諸法に従い行く者には、望ましくない不快で嫌な諸法が衰退し、望ましい所愛の好みの諸法は増大する。
それはなぜか?
なぜなら比丘たちよ、智者のそれは、そのようになるものだから。
比丘たちよ、これらの四つの法の受持がある。
四とは何か?
比丘たちよ、現在にも苦あり、未来にも苦の果報ある法の受持がある。
比丘たちよ、現在に楽あり、未来に苦の果報ある法の受持がある。
比丘たちよ、現在に苦あり、未来に楽の果報ある法の受持がある。
比丘たちよ、現在にも楽あり、未来にも楽の果報ある法の受持がある。
比丘たちよ、そのうち、この現在にも苦あり未来にも苦の果報ある法の受持。無明に至った無知者は、それを如実に了知しない、
『これは現在に苦あり、未来に苦の果報ある法の受持である』とは。
それを如実に了知しない無明に至った無知者は、それに親しみ、それを回避しない。
それに親しみ、それを回避しない彼には、望ましくない不快で嫌な諸法が増大し、望ましい所愛の好みの諸法は衰退する。
それはなぜか?
なぜなら比丘たちよ、非智者のそれは、そのようになるものだから。
比丘たちよ、そのうち、この現在に楽あり、未来に苦の果報ある法の受持。無明に至った無知者は、それを如実に了知しない、
『これは現在に楽あり、未来に苦の果報ある法の受持である』とは。
それを如実に了知しない無明に至った無知者は、それに親しみ、それを回避しない。
それに親しみ、それを回避しない彼には、望ましくない不快で嫌な諸法が増大し、望ましい所愛の好みの諸法は衰退する。
それはなぜか?
なぜなら比丘たちよ、非智者のそれは、そのようになるものだから。
比丘たちよ、そのうち、この現在に苦あり、未来に楽の果報ある法の受持。無明に至った無知者は、それを如実に了知しない、
『これは現在に苦あり、未来に楽の果報ある法の受持である』とは。
それを如実に了知しない無明に至った無知者は、それに親しまず、それを回避する。
それに親しまず、それを回避する彼には、望ましくない不快で嫌な諸法が増大し、望ましい所愛の好みの諸法は衰退する。
それはなぜか?
なぜなら比丘たちよ、非智者のそれは、そのようになるものだから。
比丘たちよ、そのうち、この現在にも楽あり未来にも楽の果報ある法の受持。無明に至った無知者は、それを如実に了知しない、
『これは現在にも楽あり、未来にも楽の果報ある法の受持である』とは。
それを如実に了知しない無明に至った無知者は、それに親しまず、それを回避する。
それに親しまず、それを回避する彼には、望ましくない不快で嫌な諸法が増大し、望ましい所愛の好みの諸法は衰退する。
それはなぜか?
なぜなら比丘たちよ、非智者のそれは、そのようになるものだから。
比丘たちよ、そのうち、この現在にも苦あり、未来にも苦の果報ある法の受持。明に至った知者は、それを如実に了知する、
『これは現在に苦あり、未来に苦の果報ある法の受持である』と。
それを如実に了知する明に至った知者は、それに親しまず、それを回避する。
それに親しまず、それを回避する彼には、望ましくない不快で嫌な諸法が衰退し、望ましい所愛の好みの諸法は増大する。
それはなぜか?
なぜなら比丘たちよ、智者のそれは、そのようになるものだから。
比丘たちよ、そのうち、この現在に楽あり、未来に苦の果報ある法の受持。明に至った知者は、それを如実に了知する、
『これは現在に楽あり、未来に苦の果報ある法の受持である』と。
それを如実に了知する明に至った知者は、それに親しまず、それを回避する。
それに親しまず、それを回避する彼には、望ましくない不快で嫌な諸法が衰退し、望ましい所愛の好みの諸法は増大する。
それはなぜか?
なぜなら比丘たちよ、智者のそれは、そのようになるものだから。
比丘たちよ、そのうち、この現在に苦あり、未来に楽の果報ある法の受持。明に至った知者は、それを如実に了知する、
『これは現在に苦あり、未来に楽の果報ある法の受持である』と。
それを如実に了知する明に至った知者は、それに親しみ、それを回避しない。
それに親しみ、それを回避しない彼には、望ましくない不快で嫌な諸法が衰退し、望ましい所愛の好みの諸法は増大する。
それはなぜか?
なぜなら比丘たちよ、智者のそれは、そのようになるものだから。
比丘たちよ、そのうち、この現在にも楽あり未来にも楽の果報ある法の受持。明に至った知者は、それを如実に了知する、
『これは現在にも楽あり、未来にも楽の果報ある法の受持である』と。
それを如実に了知する明に至った知者は、それに親しみ、それを回避しない。
それに親しみ、それを回避しない彼には、望ましくない不快で嫌な諸法が衰退し、望ましい所愛の好みの諸法は増大する。
それはなぜか?
なぜなら比丘たちよ、智者のそれは、そのようになるものだから。
Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi .
‘‘bhikkhavo’’ti.
‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.
Bhagavā etadavoca .
‘‘yebhuyyena, bhikkhave, sattā evaṃkāmā evaṃchandā evaṃadhippāyā .
‘aho vata aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā parihāyeyyuṃ, iṭṭhā kantā manāpā dhammā abhivaḍḍheyyu’nti.
Tesaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃkāmānaṃ evaṃchandānaṃ evaṃadhippāyānaṃ aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā abhivaḍḍhanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā parihāyanti.
Tatra tumhe, bhikkhave, kaṃ hetuṃ paccethā’’ti?
‘‘Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā, bhagavaṃnettikā, bhagavaṃpaṭisaraṇā.
Sādhu vata, bhante, bhagavantaññeva paṭibhātu etassa bhāsitassa attho;
bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti.
‘‘Tena hi, bhikkhave, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti.
‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.
Bhagavā etadavoca .
‘‘Idha, bhikkhave, assutavā puthujjano, ariyānaṃ adassāvī ariyadhammassa akovido ariyadhamme avinīto, sappurisānaṃ adassāvī sappurisadhammassa akovido sappurisadhamme avinīto,
sevitabbe dhamme na jānāti asevitabbe dhamme na jānāti, bhajitabbe dhamme na jānāti abhajitabbe dhamme na jānāti.
So sevitabbe dhamme ajānanto asevitabbe dhamme ajānanto, bhajitabbe dhamme ajānanto abhajitabbe dhamme ajānanto, asevitabbe dhamme sevati sevitabbe dhamme na sevati, abhajitabbe dhamme bhajati bhajitabbe dhamme na bhajati.
Tassa asevitabbe dhamme sevato sevitabbe dhamme asevato, abhajitabbe dhamme bhajato bhajitabbe dhamme abhajato aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā abhivaḍḍhanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā parihāyanti.
Taṃ kissa hetu?
Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ aviddasuno.
‘‘Sutavā ca kho, bhikkhave, ariyasāvako, ariyānaṃ dassāvī ariyadhammassa kovido ariyadhamme suvinīto, sappurisānaṃ dassāvī sappurisadhammassa kovido sappurisadhamme suvinīto,
sevitabbe dhamme jānāti asevitabbe dhamme jānāti, bhajitabbe dhamme jānāti abhajitabbe dhamme jānāti.
So sevitabbe dhamme jānanto asevitabbe dhamme jānanto, bhajitabbe dhamme jānanto abhajitabbe dhamme jānanto, asevitabbe dhamme na sevati sevitabbe dhamme sevati, abhajitabbe dhamme na bhajati bhajitabbe dhamme bhajati.
Tassa asevitabbe dhamme asevato sevitabbe dhamme sevato, abhajitabbe dhamme abhajato bhajitabbe dhamme bhajato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā parihāyanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā abhivaḍḍhanti.
Taṃ kissa hetu?
Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ viddasuno.
‘‘Cattārimāni, bhikkhave, dhammasamādānāni.
Katamāni cattāri?
Atthi, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipākaṃ;
atthi, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipākaṃ;
atthi, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipākaṃ;
atthi, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipākaṃ.
‘‘Tatra, bhikkhave, yamidaṃ [yadidaṃ (sī.)] dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipākaṃ, taṃ avidvā avijjāgato yathābhūtaṃ nappajānāti .
‘idaṃ kho dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipāka’nti.
Taṃ avidvā avijjāgato yathābhūtaṃ appajānanto taṃ sevati, taṃ na parivajjeti.
Tassa taṃ sevato, taṃ aparivajjayato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā abhivaḍḍhanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā parihāyanti.
Taṃ kissa hetu?
Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ aviddasuno.
‘‘Tatra, bhikkhave, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipākaṃ taṃ avidvā avijjāgato yathābhūtaṃ nappajānāti .
‘idaṃ kho dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipāka’nti.
Taṃ avidvā avijjāgato yathābhūtaṃ appajānanto taṃ sevati, taṃ na parivajjeti.
Tassa taṃ sevato, taṃ aparivajjayato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā abhivaḍḍhanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā parihāyanti.
Taṃ kissa hetu?
Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ aviddasuno.
‘‘Tatra, bhikkhave, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipākaṃ, taṃ avidvā avijjāgato yathābhūtaṃ nappajānāti .
‘idaṃ kho dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipāka’nti.
Taṃ avidvā avijjāgato yathābhūtaṃ appajānanto taṃ na sevati, taṃ parivajjeti.
Tassa taṃ asevato, taṃ parivajjayato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā abhivaḍḍhanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā parihāyanti.
Taṃ kissa hetu?
Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ aviddasuno.
‘‘Tatra, bhikkhave, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipākaṃ, taṃ avidvā avijjāgato yathābhūtaṃ nappajānāti .
‘idaṃ kho dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipāka’nti.
Taṃ avidvā avijjāgato yathābhūtaṃ appajānanto taṃ na sevati, taṃ parivajjeti.
Tassa taṃ asevato, taṃ parivajjayato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā abhivaḍḍhanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā parihāyanti.
Taṃ kissa hetu?
Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ aviddasuno.
‘‘Tatra, bhikkhave, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipākaṃ taṃ vidvā vijjāgato yathābhūtaṃ pajānāti .
‘idaṃ kho dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipāka’nti.
Taṃ vidvā vijjāgato yathābhūtaṃ pajānanto taṃ na sevati, taṃ parivajjeti.
Tassa taṃ asevato, taṃ parivajjayato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā parihāyanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā abhivaḍḍhanti.
Taṃ kissa hetu?
Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ viddasuno.
‘‘Tatra, bhikkhave, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipākaṃ taṃ vidvā vijjāgato yathābhūtaṃ pajānāti .
‘idaṃ kho dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipāka’nti.
Taṃ vidvā vijjāgato yathābhūtaṃ pajānanto taṃ na sevati, taṃ parivajjeti.
Tassa taṃ asevato, taṃ parivajjayato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā parihāyanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā abhivaḍḍhanti.
Taṃ kissa hetu?
Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ viddasuno.
‘‘Tatra, bhikkhave, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipākaṃ taṃ vidvā vijjāgato yathābhūtaṃ pajānāti .
‘idaṃ kho dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipāka’nti.
Taṃ vidvā vijjāgato yathābhūtaṃ pajānanto taṃ sevati, taṃ na parivajjeti.
Tassa taṃ sevato, taṃ aparivajjayato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā parihāyanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā abhivaḍḍhanti.
Taṃ kissa hetu?
Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ viddasuno.
‘‘Tatra, bhikkhave, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipākaṃ taṃ vidvā vijjāgato yathābhūtaṃ pajānāti .
‘idaṃ kho dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipāka’nti.
Taṃ vidvā vijjāgato yathābhūtaṃ pajānanto taṃ sevati, taṃ na parivajjeti.
Tassa taṃ sevato, taṃ aparivajjayato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā parihāyanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā abhivaḍḍhanti.
Taṃ kissa hetu?
Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ viddasuno.
