sn36.3『断経』Pahānasuttaṃ

‘‘Tisso imā, bhikkhave, vedanā.「比丘たちよ、これら三種のがあります。
Katamā tisso? いかなる三種か?
Sukhā vedanā, dukkhā vedanā, adukkhamasukhā vedanā. 楽受苦受不苦不楽受です。
Sukhāya, bhikkhave, vedanāya rāgānusayo pahātabbo, dukkhāya vedanāya paṭighānusayo pahātabbo, adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo pahātabbo. 比丘たちよ、楽受における随眠捨て去るべきもの、苦受における反感随眠捨て去るべきもの、不苦不楽受における無明随眠捨て去るべきものです。
Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno sukhāya vedanāya rāgānusayo pahīno hoti, dukkhāya vedanāya paṭighānusayo pahīno hoti, adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo pahīno hoti, ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu niranusayo sammaddaso acchecchi [acchejji (bahūsu)] taṇhaṃ, vivattayi [vāvattayi (sī.)] saṃyojanaṃ, sammā mānābhisamayā antamakāsi dukkhassā’’’ti. 比丘たちよ、比丘の、楽受における随眠捨て去られ、苦受における反感随眠捨て去られ、不苦不楽受における無明随眠捨て去られているならば、比丘たちよ、これは『随眠なく正しく見る比丘は、渇愛を切断し、結縛をほどき、正しき現観によりの終わりをなした』と言われます」と。
‘‘Sukhaṃ vedayamānassa [vediyamānassa (sī. pī.)], vedanaṃ appajānato;感受しながら 了知しないならば
So rāgānusayo hoti, anissaraṇadassino. 彼は随眠ある者 出離を見ない者となる
‘‘Dukkhaṃ vedayamānassa, vedanaṃ appajānato; 感受しながら 了知しないならば
Paṭighānusayo hoti, anissaraṇadassino. 反感随眠ある者 出離を見ない者となる
‘‘Adukkhamasukhaṃ santaṃ, bhūripaññena desitaṃ; 静まった不苦不楽が 智慧に富む者によって説かれたが 
Tañcāpi abhinandati, neva dukkhā pamuccati. もしそれに歓喜するならば 決してから解放されない
‘‘Yato ca bhikkhu ātāpī, sampajaññaṃ na riñcati; そして熱意ある比丘が正知空虚にしないならば
Tato so vedanā sabbā, parijānāti paṇḍito. その賢者一切遍知する
‘‘So vedanā pariññāya, diṭṭhe dhamme anāsavo; 彼は遍知して 現法において無漏となり
Kāyassa bhedā dhammaṭṭho, saṅkhyaṃ nopeti vedagū’’ti. 身の崩壊後 法住者たるヴェーダの達人数えられない(考量に及ばない)」と。