ユーザ用ツール

サイト用ツール


mn45_1

mn45(1) 『法受持小経(1)』 ほうじゅじしょうきょう、 Cūḷadhammasamādānasuttaṃ、チューラダンマサマーダーナ・スッタ)

 私はこのように聞いた。
 ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
 そのとき世尊は比丘たちに呼びかけられた。
「比丘たちよ」と。
「尊者よ」と、その比丘たちは世尊へ応じた。
 世尊はこう言われた。
 比丘たちよ、これらの四つの受持がある。
 四とは何か?
(1)比丘たちよ、現在にあり、未来にの果報ある受持がある。

(2)比丘たちよ、現在にもあり、未来にもの果報ある受持がある。
(3)比丘たちよ、現在にあり、未来にの果報ある受持がある。

(4)比丘たちよ、現在にもあり、未来にもの果報ある受持がある。

(1)では比丘たちよ、現在にあり、未来にの果報ある受持とは何か?
 比丘たちよ、このような論ある、このようなある一部の沙門・婆羅門たちがいる。
愛欲過失はない』と。
 彼らは愛欲に堕落する。
 彼らは髪をった女遍歴行者たちに仕えさせる。

 彼らはこう言う、
『いったい、かの沙門・婆羅門たちは、たしかに愛欲に未来の恐怖を見ながら、愛欲を言い、愛欲遍知告知するのだろうか?
 この女遍歴行者の若く柔らかい、うぶ毛のある腕とのである』と、彼らは愛欲に堕落する。

 彼らは愛欲に堕落して、身の崩壊より死後に、苦界悪趣堕処地獄再生する。
 彼らはそこでしく激しい凄まじく容赦なき感受する。
 彼らはこう言う。
『かの沙門・婆羅門たちは、たしかに愛欲にこの未来の恐怖を見ながら、愛欲を言い、愛欲遍知告知しているのだ。なぜなら我々は、愛欲ゆえに愛欲起因としてしく激しい凄まじく容赦なきこれらの感受しているのだから』と。
 たとえば比丘たちよ、夏の最終月に、マールヴァー(大木をも枯らすつる植物)の皮が裂けたとする。
 すると比丘たちよ、そのマールヴァーの種が、とあるサーラ樹の根元に落ちる。
 そのとき比丘たちよ、そのサーラ樹に宿る神霊、それは恐れ畏怖怖気陥る
 すると比丘たちよ、そのサーラ樹に宿る神霊の友や仲間、親族、血縁者たち、園林の神霊、森の神霊、樹木の神霊、薬草、草、高木に宿る神霊たちが集まり出会い、このように安心させる、
『君よ、恐れるな。君よ、恐れるな。
 きっとこのマールヴァーの種は、孔雀が飲み込むか、鹿が噛むか、山火事で燃やされるか、木こりが取り去るか、蟻が持ち上げるか、あるいは種なしだろう』と。


 しかし比丘たちよ、そのマールヴァーの種は、孔雀は飲み込まず、鹿も噛まず、山火事でも燃やされず、木こりも取り去らず、蟻も持ち上げない。そして雨雲により大雨が降られたその種は、ひたすら正しく成長する。
 その若く柔らかい、うぶ毛のある、垂れかかる、つる性植物のマールヴァーは、そのサーラ樹に近づいて行く。
 すると比丘たちよ、そのサーラ樹に宿る神霊はこう思う。
『いったい、かの友や仲間、親族、血縁者たち、園林の神霊、森の神霊、樹木の神霊、薬草、草、高木に宿る神霊たちは、マールヴァーの種について、たしかに未来の恐怖を見ながら、集まり出会い、こう安心させたのだろうか?
 ”君よ、恐れるな。君よ、恐れるな。きっとこのマールヴァーの種は、孔雀が飲み込むか、鹿が噛むか、山火事で燃やされるか、木こりが取り去るか、蟻が持ち上げるか、あるいは種なしだろう”と。
 この若く柔らかい、うぶ毛のある、垂れかかる、つる性植物のマールヴァーとのである』と、
 それは、そのサーラ樹に巻き付く。
 それはそのサーラ樹に巻き付いてから、上に枝を伸ばす。
 上に枝を伸ばしてから、気を生じさせる。
 気を生じさせてから、そのサーラ樹の巨大な、それらをつぎつぎ破裂させる。
 すると比丘たちよ、そのサーラ樹に宿る神霊はこう思う。

『かの友や仲間、親族、血縁者たち、園林の神霊、森の神霊、樹木の神霊、薬草、草、高木に宿る神霊たちは、マールヴァーの種について、この未来の恐怖を見ていながら、集まり出会い、こう安心させたのだ。

 ”君よ、恐れるな。君よ、恐れるな。きっとこのマールヴァーの種は、孔雀が飲み込むか、鹿が噛むか、山火事で燃やされるか、木こりが取り去るか、蟻が持ち上げるか、あるいは種なしだろう”と。

 しかし私は、マールヴァーの種のためにしく激しい凄まじく容赦なき感受する』と。
 まさにそのように比丘たちよ、このような論ある、このようなある、一部の沙門・婆羅門たちがいる。『愛欲過失はない』と。
 彼らは愛欲に堕落する。
 彼らは髪をった女遍歴行者たちに仕えさせる。
 彼らはこう言う、
『いったい、かの沙門・婆羅門たちは、たしかに愛欲に未来の恐怖を見ながら、愛欲を言い、愛欲遍知告知するのだろうか?

 この女遍歴行者の若く柔らかい、うぶ毛のある腕とのである』と。
 彼らは愛欲に堕落する。
 彼らは愛欲に堕落して、身の崩壊より死後に、苦界悪趣堕処地獄再生する。
 彼らはそこでしく激しい凄まじく容赦なき感受する。
 彼らはこう言う、
『かの沙門・婆羅門たちは、たしかに愛欲にこの未来の恐怖を見ながら、愛欲を言い、愛欲遍知告知しているのだ。

 なぜなら我々は、愛欲ゆえに愛欲起因として、これらのしく激しい凄まじく容赦なき感受しているのだから』と。
 比丘たちよ、これが現在にあり、未来にの果報ある受持と言われる。

Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi .
‘‘bhikkhavo’’ti.
‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.
Bhagavā etadavoca .
‘‘cattārimāni, bhikkhave, dhammasamādānāni.
Katamāni cattāri?
Atthi, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipākaṃ;
atthi, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipākaṃ;
atthi, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipākaṃ;
atthi, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipākaṃ’’.

‘‘Katamañca, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipākaṃ?
Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino .

‘natthi kāmesu doso’ti.
Te kāmesu pātabyataṃ āpajjanti.
Te kho moḷibaddhāhi [moḷibandhāhi (syā. kaṃ. ka.)] paribbājikāhi paricārenti.
Te evamāhaṃsu .
‘kiṃsu nāma te bhonto samaṇabrāhmaṇā kāmesu anāgatabhayaṃ sampassamānā kāmānaṃ pahānamāhaṃsu, kāmānaṃ pariññaṃ paññapenti?
Sukho imissā paribbājikāya taruṇāya mudukāya lomasāya bāhāya samphasso’ti te kāmesu pātabyataṃ āpajjanti.
Te kāmesu pātabyataṃ āpajjitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti.
Te tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedayanti.
Te evamāhaṃsu .
‘idaṃ kho te bhonto samaṇabrāhmaṇā kāmesu anāgatabhayaṃ sampassamānā kāmānaṃ pahānamāhaṃsu, kāmānaṃ pariññaṃ paññapenti, ime hi mayaṃ kāmahetu kāmanidānaṃ dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedayāmā’ti.
Seyyathāpi, bhikkhave, gimhānaṃ pacchime māse māluvāsipāṭikā phaleyya.
Atha kho taṃ, bhikkhave, māluvābījaṃ aññatarasmiṃ sālamūle nipateyya.
Atha kho, bhikkhave, yā tasmiṃ sāle adhivatthā devatā sā bhītā saṃviggā santāsaṃ āpajjeyya.
Atha kho, bhikkhave, tasmiṃ sāle adhivatthāya devatāya mittāmaccā ñātisālohitā ārāmadevatā vanadevatā rukkhadevatā osadhitiṇavanappatīsu adhivatthā devatā saṅgamma samāgamma evaṃ samassāseyyuṃ .
‘mā bhavaṃ bhāyi, mā bhavaṃ bhāyi;
appeva nāmetaṃ māluvābījaṃ moro vā gileyya [moro vā gileyya, godhā vā khādeyya (ka.)], mago vā khādeyya, davaḍāho [vanadāho (ka.)] vā ḍaheyya, vanakammikā vā uddhareyyuṃ, upacikā vā uṭṭhaheyyuṃ [udrabheyyuṃ (sī. pī. ka.)], abījaṃ vā panassā’ti.
Atha kho taṃ, bhikkhave, māluvābījaṃ neva moro gileyya, na mago khādeyya, na davaḍāho ḍaheyya, na vanakammikā uddhareyyuṃ, na upacikā uṭṭhaheyyuṃ, bījañca panassa taṃ pāvussakena meghena abhippavuṭṭhaṃ sammadeva viruheyya.
Sāssa māluvālatā taruṇā mudukā lomasā vilambinī, sā taṃ sālaṃ upaniseveyya.
Atha kho, bhikkhave, tasmiṃ sāle adhivatthāya devatāya evamassa .
‘kiṃsu nāma te bhonto mittāmaccā ñātisālohitā ārāmadevatā vanadevatā rukkhadevatā osadhitiṇavanappatīsu adhivatthā devatā māluvābīje anāgatabhayaṃ sampassamānā saṅgamma samāgamma evaṃ samassāsesuṃ [samassāseyyuṃ (ka.)] .
‘‘mā bhavaṃ bhāyi mā bhavaṃ bhāyi, appeva nāmetaṃ māluvābījaṃ moro vā gileyya, mago vā khādeyya, davaḍāho vā ḍaheyya, vanakammikā vā uddhareyyuṃ, upacikā vā uṭṭhaheyyuṃ, abījaṃ vā panassā’’ti;
sukho imissā māluvālatāya taruṇāya mudukāya lomasāya vilambiniyā samphasso’ti.
Sā taṃ sālaṃ anuparihareyya.
Sā taṃ sālaṃ anupariharitvā upari viṭabhiṃ [viṭapaṃ (syā. ṭṭha.)] kareyya.
Upari viṭabhiṃ karitvā oghanaṃ janeyya.
Oghanaṃ janetvā ye tassa sālassa mahantā mahantā khandhā te padāleyya.
Atha kho, bhikkhave, tasmiṃ sāle adhivatthāya devatāya evamassa .
‘idaṃ kho te bhonto mittāmaccā ñātisālohitā ārāmadevatā vanadevatā rukkhadevatā osadhitiṇavanappatīsu adhivatthā devatā māluvābīje anāgatabhayaṃ sampassamānā saṅgamma samāgamma evaṃ samassāsesuṃ [samassāseyyuṃ (ka.)] .
‘‘mā bhavaṃ bhāyi mā bhavaṃ bhāyi, appeva nāmetaṃ māluvābījaṃ moro vā gileyya, mago vā khādeyya, davaḍāho vā ḍaheyya, vanakammikā vā uddhareyyuṃ, upacikā vā uṭṭhaheyyuṃ abījaṃ vā panassā’’ti.
Yañcāhaṃ [yaṃ vāhaṃ (ka.), svāhaṃ (syā. kaṃ.)] māluvābījahetu dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedayāmī’ti.
Evameva kho, bhikkhave, santi eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino ‘natthi kāmesu doso’ti.
Te kāmesu pātabyataṃ āpajjanti.
Te moḷibaddhāhi paribbājikāhi paricārenti.
Te evamāhaṃsu .
‘kiṃsu nāma te bhonto samaṇabrāhmaṇā kāmesu anāgatabhayaṃ sampassamānā kāmānaṃ pahānamāhaṃsu, kāmānaṃ pariññaṃ paññapenti?
Sukho imissā paribbājikāya taruṇāya mudukāya lomasāya bāhāya samphasso’ti.
Te kāmesu pātabyataṃ āpajjanti.
Te kāmesu pātabyataṃ āpajjitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti.
Te tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedayanti.
Te evamāhaṃsu .
‘idaṃ kho te bhonto samaṇabrāhmaṇā kāmesu anāgatabhayaṃ sampassamānā kāmānaṃ pahānamāhaṃsu, kāmānaṃ pariññaṃ paññapenti.
Ime hi mayaṃ kāmahetu kāmanidānaṃ dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedayāmā’ti.
Idaṃ vuccati, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipākaṃ.

mn45_1.txt · 最終更新: by h1roemon