mn67(2) 『車頭聚落経(2)』 (しゃとうじゅらくきょう、Cātumasuttaṃ、チャートゥマ・スッタ)
そして世尊は比丘たちに呼びかけられた。
「比丘たちよ、水(中)に下りるとき、これら四つの恐怖が予期されるべきである。
四とは何か?
波の恐怖、ワニの恐怖、渦巻の恐怖、サメの恐怖である。
比丘たちよ、これら四つの恐怖が、水(中)に下りるとき、予期されるべきである。
まさにそのように比丘たちよ、ここに、ある者がこの法と律において俗屋から家なき者へと出家するとき、これら四つの恐怖が予期されるべきである。
四とは何か?
波の恐怖、ワニの恐怖、渦巻の恐怖、サメの恐怖である。
それでは比丘たちよ、波の恐怖とは何か?
ここに比丘たちよ、ある良家の息子は信により、俗家から家なき者へと出家した者となる。
『私は生・老・死・悲、悲嘆、苦、憂、悩により悩まされ、苦に悩まされ、苦に打ち負かされている、
きっとこの全ての苦蘊の終了が知られるであろう』と。
そのように出家者となるその彼を、同梵行者たちは訓誡し指導する。
『君はこのように進むべし』、『君はこのように退くべし』、『君はこのように眺めるべし』、『君はこのように返り見るべし』、『君はこのように曲げるべし』、『君はこのように伸ばすべし』、『君はこのように重衣、鉢、外衣を保持するべし』と。
彼にはこのような(思い)がある、
『かつて在家の状態であった我々は、他者たちを訓誡し、指導した。
しかしこれらの、まるでこの我々の息子ほど、まるで孫ほどの者たちが、我々を訓誡されるべき者、指導されるべき者と思っている』と。
彼は学びを拒絶して還俗する。
比丘たちよ、この者は、波の恐怖を恐れて学びを拒絶して還俗した者と言われる。
比丘たちよ、『波の恐怖』というこれは怒りと悩みの指示語である。
それでは比丘たちよ、ワニの恐怖とは何か?
ここに比丘たちよ、ある良家の息子は信により、俗家から家なき者へと出家した者となる。
『私は生・老・死・悲、悲嘆、苦、憂、悩により悩まされ、苦に悩まされ、苦に打ち負かされている、
きっとこの全ての苦蘊の終了が知られるであろう』と。
そのように出家者となるその彼を、同梵行者たちは訓誡し指導する。
『君はこれを噛むべし』、『君はこれを噛むべからず』
『君はこれを食べるべし』、『君はこれを食べるべからず』
『君はこれを味わうべし』、『君はこれを味わうべからず』
『君はこれを飲むべし』、『君はこれを飲むべからず』
『君は適切なものを噛むべし』、『君は不当なものを噛むべからず』
『君は適切なものを食べるべし』、『君は不当なものを食べるべからず』
『君は適切なものを味わうべし』、『君は不当なものを味わうべからず』
『君は適切なものを飲むべし』、『君は不当なものを飲むべからず』
『君は適時に噛むべし』、『君は非時に噛むべからず』
『君は適時に食べるべし』、『君は非時に食べるべからず』
『君は適時に味わうべし』、『君は非時に味わうべからず』
『君は適時に飲むべし』、『君は非時に飲むべからず』
彼にはこのような(思い)がある、
『かつて在家の状態であった我々は、望むものを噛み、望まないものを噛まず、
望むものを食べ、望まないものを食べず、
望むものを味わい、望まないものを味わうことなく、
望むものを飲み、望まないものを飲まず、
適切なものも噛み、不当なものも噛み、
適切なものも食べ、不当なものも食べ、
適切なものも味わい、不当なものも味わい、
適切なものも飲み、不当なものも飲み、
適時にも噛み、非時にも噛み、
適時にも食べ、非時にも食べ、
適時にも味わい、非時にも味わい、
適時にも飲み、非時にも飲む。
しかし日中の非時に、信ある居士たちが我々へ優れた、噛みごたえのある食、ふさわしい食を与える、そのときも、これらの者たちは、まるで口を障壁となしている』と。
彼は学びを拒絶して還俗する。
比丘たちよ、この者は、ワニの恐怖を恐れて学びを拒絶して還俗した者と言われる。
比丘たちよ、『ワニの恐怖』というこれは食うために生きることの指示語である。
それでは比丘たちよ、渦巻の恐怖とは何か?
ここに比丘たちよ、ある良家の息子は信により、俗家から家なき者へと出家した者となる。
『私は生・老・死・悲、悲嘆、苦、憂、悩により悩まされ、苦に悩まされ、苦に打ち負かされている、
きっとこの全ての苦蘊の終了が知られるであろう』と。
そのように出家者となる彼は、午前に着衣して、鉢と衣を持って村や町に托鉢に入る。
身によっても守られず、言葉によっても守られず、念も現前せず、諸根が防護されない彼は、そこで、居士、あるいは居士の子が五欲を有し、恵まれ、楽しむのを見る。
彼にはこのような(思い)がある、
『かつて在家の状態であった我々は、五欲を有し、恵まれ、楽しんだ。
また私の家にも財産がある。
財産を享受し、かつ功徳をなすことも可能であろう』と。
彼は学びを拒絶して還俗する。
比丘たちよ、この者は、渦巻の恐怖を恐れて学びを拒絶して還俗した者と言われる。
『渦巻の恐怖』とは、比丘たちよ、これは五欲の指示語である。
それでは比丘たちよ、サメの恐怖とは何か?
ここに比丘たちよ、ある良家の息子は信により、俗家から家なき者へと出家した者となる。
『私は生・老・死・悲、悲嘆、苦、憂、悩により悩まされ、苦に悩まされ、苦に打ち負かされている、
きっとこの全ての苦蘊の終了が知られるであろう』と。
そのように出家者となる彼は、午前に着衣して、鉢と衣を持って村や町に托鉢に入る。
身によっても守られず、言葉によっても守られず、念も現前せず、諸根が防護されない彼は、そこで、だらしなく着衣し、だらしなく身をまとった女性を見る。
だらしなく着衣し、だらしなく身をまとった女性を見て、貪が彼の心を堕落させる。
彼は貪に堕落させられた心により学びを拒絶して還俗する。
比丘たちよ、この者はサメの恐怖を恐れて学びを拒絶して還俗した者と言われる。
比丘たちよ、『サメの恐怖』というこれは女性の指示語である。
これら四つの恐怖が、比丘たちよ、ここにある者がこの法と律において俗屋から家なき者へと出家するとき予期されるべきである』と。
世尊はこう言われた。
意に適った彼ら比丘たちは、世尊の所説に歓喜したという。
Atha kho bhagavā bhikkhū āmantesi .
‘‘cattārimāni, bhikkhave, bhayāni udakorohante pāṭikaṅkhitabbāni.
Katamāni cattāri?
Ūmibhayaṃ [ummībhayaṃ (syā. kaṃ.)], kumbhīlabhayaṃ, āvaṭṭabhayaṃ, susukābhayaṃ .
imāni, bhikkhave, cattāri bhayāni udakorohante pāṭikaṅkhitabbāni.
Evameva kho, bhikkhave, cattārimāni bhayāni idhekacce puggale imasmiṃ dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajite pāṭikaṅkhitabbāni.
Katamāni cattāri?
Ūmibhayaṃ, kumbhīlabhayaṃ, āvaṭṭabhayaṃ, susukābhayaṃ.
‘‘Katamañca, bhikkhave, ūmibhayaṃ?
Idha, bhikkhave, ekacco kulaputto saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti .
‘otiṇṇomhi jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi dukkhotiṇṇo dukkhapareto;
appeva nāma imassa kevalassa dukkhakkhandhassa antakiriyā paññāyethā’ti.
Tamenaṃ tathā pabbajitaṃ samānaṃ sabrahmacārī ovadanti, anusāsanti .
‘evaṃ te abhikkamitabbaṃ, evaṃ te paṭikkamitabbaṃ, evaṃ te ālokitabbaṃ, evaṃ te vilokitabbaṃ, evaṃ te samiñjitabbaṃ, evaṃ te pasāritabbaṃ, evaṃ te saṅghāṭipattacīvaraṃ dhāretabba’nti.
Tassa evaṃ hoti .
‘mayaṃ kho pubbe agāriyabhūtā samānā aññe ovadāma, anusāsāma [ovadāmapi anusāsāmapi (sī. syā. kaṃ. pī.)].
Ime panamhākaṃ puttamattā maññe, nattamattā maññe, amhe [evaṃ (ka.)] ovaditabbaṃ anusāsitabbaṃ maññantī’ti.
So sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattati.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ūmibhayassa bhīto sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvatto.
‘Ūmibhaya’nti kho, bhikkhave, kodhupāyāsassetaṃ adhivacanaṃ.
‘‘Katamañca, bhikkhave, kumbhīlabhayaṃ?
Idha, bhikkhave, ekacco kulaputto saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti .
‘otiṇṇomhi jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi dukkhotiṇṇo dukkhapareto;
appeva nāma imassa kevalassa dukkhakkhandhassa antakiriyā paññāyethā’ti.
Tamenaṃ tathā pabbajitaṃ samānaṃ sabrahmacārī ovadanti anusāsanti .
‘idaṃ te khāditabbaṃ, idaṃ te na khāditabbaṃ;
idaṃ te bhuñjitabbaṃ, idaṃ te na bhuñjitabbaṃ;
idaṃ te sāyitabbaṃ, idaṃ te na sāyitabbaṃ;
idaṃ te pātabbaṃ, idaṃ te na pātabbaṃ;
kappiyaṃ te khāditabbaṃ, akappiyaṃ te na khāditabbaṃ;
kappiyaṃ te bhuñjitabbaṃ, akappiyaṃ te na bhuñjitabbaṃ;
kappiyaṃ te sāyitabbaṃ, akappiyaṃ te na sāyitabbaṃ;
kappiyaṃ te pātabbaṃ, akappiyaṃ te na pātabbaṃ;
kāle te khāditabbaṃ, vikāle te na khāditabbaṃ;
kāle te bhuñjitabbaṃ, vikāle te na bhuñjitabbaṃ;
kāle te sāyitabbaṃ, vikāle te na sāyitabbaṃ;
kāle te pātabbaṃ, vikāle te na pātabba’nti.
Tassa evaṃ hoti .
‘mayaṃ kho pubbe agāriyabhūtā samānā yaṃ icchāma taṃ khādāma, yaṃ na icchāma na taṃ khādāma;
yaṃ icchāma taṃ bhuñjāma, yaṃ na icchāma na taṃ bhuñjāma;
yaṃ icchāma taṃ sāyāma, yaṃ na icchāma na taṃ sāyāma;
yaṃ icchāma taṃ pivāma [pipāma (sī. pī.)], yaṃ na icchāma na taṃ pivāma;
kappiyampi khādāma, akappiyampi khādāma;
kappiyampi bhuñjāma, akappiyampi bhuñjāma;
kappiyampi sāyāma, akappiyampi sāyāma;
kappiyampi pivāma, akappiyampi pivāma;
kālepi khādāma, vikālepi khādāma;
kālepi bhuñjāma vikālepi bhuñjāma;
kālepi sāyāma, vikālepi sāyāma;
kālepi pivāma, vikālepi pivāma.
Yampi no saddhā gahapatikā divā vikāle paṇītaṃ khādanīyaṃ bhojanīyaṃ denti tatthapime mukhāvaraṇaṃ maññe karontī’ti.
So sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattati.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, kumbhīlabhayassa bhīto sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvatto.
‘Kumbhīlabhaya’nti kho, bhikkhave, odarikattassetaṃ adhivacanaṃ.
‘‘Katamañca, bhikkhave, āvaṭṭabhayaṃ?
Idha, bhikkhave, ekacco kulaputto saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti .
‘otiṇṇomhi jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi dukkhotiṇṇo dukkhapareto;
appeva nāma imassa kevalassa dukkhakkhandhassa antakiriyā paññāyethā’ti.
So evaṃ pabbajito samāno pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya pavisati.
Arakkhiteneva kāyena arakkhitāya vācāya anupaṭṭhitāya satiyā asaṃvutehi indriyehi so tattha passati gahapatiṃ vā gahapatiputtaṃ vā pañcahi kāmaguṇehi samappitaṃ samaṅgībhūtaṃ paricārayamānaṃ [paricāriyamānaṃ (syā. kaṃ. ka.)].
Tassa evaṃ hoti .
‘mayaṃ kho pubbe agāriyabhūtā samānā pañcahi kāmaguṇehi samappitā samaṅgībhūtā paricārimhā.
Saṃvijjanti kho pana me kule [saṃvijjanti kho kule (sī. syā. kaṃ. pī.)] bhogā.
Sakkā bhoge ca bhuñjituṃ puññāni ca kātu’nti.
So sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattati.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, āvaṭṭabhayassa bhīto sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvatto.
‘Āvaṭṭabhaya’nti kho, bhikkhave, pañcannetaṃ kāmaguṇānaṃ adhivacanaṃ.
‘‘Katamañca, bhikkhave, susukābhayaṃ?
Idha, bhikkhave, ekacco kulaputto saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti .
‘otiṇṇomhi jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi dukkhotiṇṇo dukkhapareto;
appeva nāma imassa kevalassa dukkhakkhandhassa antakiriyā paññāyethā’ti.
So evaṃ pabbajito samāno pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya pavisati.
Arakkhiteneva kāyena arakkhitāya vācāya anupaṭṭhitāya satiyā asaṃvutehi indriyehi so tattha passati mātugāmaṃ dunnivatthaṃ vā duppārutaṃ vā.
Tassa mātugāmaṃ disvā dunnivatthaṃ vā duppārutaṃ vā rāgo cittaṃ anuddhaṃseti.
So rāgānuddhaṃsena [anuddhastena (sī. pī.)] cittena sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattati.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, susukābhayassa bhīto sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvatto.
‘Susukābhaya’nti kho, bhikkhave, mātugāmassetaṃ adhivacanaṃ.
Imāni kho, bhikkhave, cattāri bhayāni, idhekacce puggale imasmiṃ dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajite pāṭikaṅkhitabbānī’’ti.
Idamavoca bhagavā.
Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
