mn69『瞿尼師経』 (ごうにしきょう、Goliyānisuttaṃ、ゴーリヤーニ・スッタ)
私はこのように聞いた。
ある時、世尊はラージャガハの竹林のリス養餌所に住されていた。
さてその頃、ゴーリヤーニという名の、行儀に裂け目1)ある林住の比丘が、何らかの所用で僧伽の中に訪問していた。
そのときサーリプッタ尊者は、ゴーリヤーニ比丘に関して比丘たちに呼びかけた。
「友よ、林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住するならば、同梵行者たちへ尊重と従順さをもつべきです。
友よ、もし林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住しても、同梵行者たちへ尊重なく、従順さがないならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『しかし、およそこの尊者が同梵行者たちへ尊重なく、従順さがないなら、この林住尊者一人の林での独住によって何があるのだろう?』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住するならば、同梵行者たちへ尊重と従順さをもつべきです。
友よ、林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住するならば、座処について善巧であるべきです。
『私は、長老の比丘たちに割り込まないように座ろう。新参比丘たちを座から排除しないようにしよう』と。
友よ、もし林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住しても、座処について善巧でないならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『しかし、およそこの尊者が座処について善巧でないなら、この林住尊者一人の林での独住によって何があるのだろう?』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住するならば、座処について善巧であるべきです。
友よ、林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住するならば、増上行儀2)の法も知られるべきです。
友よ、もし林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住しても、増上行儀の法も知らないならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『しかし、およそこの尊者が増上行儀の法も知らないなら、この林住尊者一人の林での独住によって何があるのだろう?』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ、林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住するならば、増上行儀の法も知られるべきです。
友よ、林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住するならば、適時を超えて村は入られるべきでなく、昼間を過ぎて退かれるべきではない。
友よ、もし林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住しても、適時を超えて村に入り、昼間を過ぎて退くならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『しかし、およそこの尊者が適時を超えて村に入り、昼間を過ぎて退くならば、この林住尊者一人の林での独住によって何があるのだろう?』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住するならば、適時を超えて村は入られるべきでなく、昼間を過ぎて退かれるべきではない。
友よ、林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住するならば、食前、食後に家々を訪ねるべきではない。
友よ、もし林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住しても、食前、食後に家々を訪ねるならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『きっとこの林住の尊者は一人の林での独住によって住したとき、この非時の行が多作されたのだろう。そしてそれがこの僧伽に入った彼に、促しているのだ』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ、林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住するならば、食前、食後に家々を訪ねるべきではない。
友よ、林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住するならば、掉挙なく軽躁なくあるべきです。
友よ、もし林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住しても、掉挙して軽躁であるならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『きっとこの林住の尊者は一人の林での独住によって住したとき、この掉挙、軽躁が多作されたのだろう。そしてそれがこの僧伽に入った彼に促しているのだ』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住するならば、掉挙なく軽躁なくあるべきです。
友よ、林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住するならば、饒舌でなく散在しない言葉の者であるべきです。
友よ、もし林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住しても、饒舌で散在した言葉の者であるならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『しかし、およそこの尊者が饒舌で散在した言葉の者であるなら、この林住尊者一人の林での独住によって何があるのだろう?』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住するならば、饒舌でなく散在しない言葉の者であるべきです。
友よ、林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住するならば、素直な善友であるべきです。
友よ、もし林住の比丘が僧伽に行って僧伽に住しても、頑固な悪友であるならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『しかし、およそこの尊者が頑固な悪友であるなら、この林住尊者一人の林での独住によって何があるのだろう?』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ林住の比丘が僧伽に入って僧伽に住するならば、素直な善友であるべきです。
友よ、林住の比丘は諸根について門が護られるべきです。
友よ、もし林住の比丘が諸根について門が護られないならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『しかし、およそこの尊者が諸根について門が護られないならば、この林住尊者一人の林での独住によって何があるのだろう?』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ林住の比丘は諸根について門が護られるべきです。
友よ、林住の比丘は食物について適量を知るべきです。
友よ、もし林住の比丘が食物について適量を知らないならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『しかし、およそこの尊者が食物について適量を知らないならば、この林住尊者一人の林での独住によって何があるのだろう?』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ林住の比丘は食物について適量を知るべきです。
友よ、林住の比丘は覚醒を実践するべきです。
友よ、もし林住の比丘が覚醒を実践しないならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『しかし、およそこの尊者が覚醒を実践しないならば、この林住尊者一人の林での独住によって何があるのだろう?』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ林住の比丘は覚醒を実践するべきです。
友よ、林住の比丘は精進に励むべきです。
友よ、もし林住の比丘が怠け者ならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『しかし、およそこの尊者が怠け者であるなら、この林住尊者一人の林での独住によって何があるのだろう?』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ林住の比丘は精進に励むべきです。
友よ、林住の比丘は念を現前すべきです。
友よ、もし林住の比丘が失念者ならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『しかし、およそこの尊者が失念者であるなら、この林住尊者一人の林での独住によって何があるのだろう?』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ林住の比丘は念を現前すべきです。
友よ、林住の比丘は入定しているべきです。
友よ、もし林住の比丘が定なき者ならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『しかし、およそこの尊者が定なき者であるなら、この林住尊者一人の林での独住によって何があるのだろう?』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ林住の比丘は入定しているべきです。
友よ、林住の比丘は智慧あるべきです。
友よ、もし林住の比丘が智慧劣る者ならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『しかし、およそこの尊者が智慧劣る者であるなら、この林住尊者一人の林での独住によって何があるのだろう?』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ林住の比丘は智慧あるべきです。
友よ、林住の比丘は対法・対律について専念すべきです。
友よ、林の比丘に対法・対律について問いを発する者たちがいます。
友よ、もし林住の比丘が対法・対律について質問を問われて、返答できないならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『しかし、およそこの尊者が対法・対律について質問を問われて、返答できないならば、この林住尊者一人の林での独住によって何があるのだろう?』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ林住の比丘は対法・対律について専念すべきです。
友よ、林住の比丘は、およそ色を超えて存在するかの無色なる諸解脱。それについて専念がなされるべきです。
友よ、林住の比丘に、およそ色を超えて存在するかの無色なる諸解脱。それについて問いを発する者たちがいます。
友よ、もし林住の比丘がおよそ色を超えて存在するかの無色なる諸解脱。それについて質問を問われて、返答できないならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『しかし、この尊者がおよそ色を超えて存在するかの無色なる諸解脱。それについて質問を問われて、返答できないならば、この林住尊者一人の林での独住によって何があるのだろう?』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ林住の比丘は、およそ色を超えて存在するかの無色なる諸解脱。それについて専念がなされるべきです。
友よ、林住の比丘は人法を超えたものについて専念すべきです。
友よ、林の比丘に人法を超えたものについて問いを発する者たちがいます。
友よ、もし林住の比丘が人法を超えたものについて質問を問われて、返答できないならば、彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
『しかし、およそこの尊者がその意義のために出家したところの、その意義を知らないなら、この林住尊者一人の林での独住によって何があるのだろう?』と。
彼には(このように)語る者たちがいるでしょう。
それゆえ林住の比丘は人法を超えたものについて専念すべきです」と。
そのように説かれて、マハーモッガッラーナ尊者はサーリプッタ尊者にこう言った。
「友サーリプッタよ、いったいこれらの法が受持されて転じられるべきなのは林住の比丘だけによってですか、それとも村端に住む者(比丘)によってもですか?」と。
「友モッガッラーナよ、林住の比丘によっても、これらの法が受持されて転じられるべきなら、村端に住む者(比丘)によってもなおさらそうです」と。
Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati veḷuvane kalandakanivāpe.
Tena kho pana samayena goliyāni [gulissāni (sī. pī.), golissāni (syā. kaṃ.)] nāma bhikkhu āraññiko [āraññako (sabbattha)] padasamācāro [padarasamācāro (sī. syā. kaṃ. pī.)] saṅghamajjhe osaṭo hoti kenacideva karaṇīyena.
Tatra kho āyasmā sāriputto goliyāniṃ bhikkhuṃ ārabbha bhikkhū āmantesi .
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena sabrahmacārīsu sagāravena bhavitabbaṃ sappatissena.
Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu saṅghagato saṅghe viharanto sabrahmacārīsu agāravo hoti appatisso, tassa bhavanti vattāro.
‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena, yo ayamāyasmā sabrahmacārīsu agāravo hoti appatisso’ti .
tassa [appatissotissa (sī. pī.)] bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena sabrahmacārīsu sagāravena bhavitabbaṃ sappatissena.
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena āsanakusalena bhavitabbaṃ .
‘iti there ca bhikkhū nānupakhajja nisīdissāmi nave ca bhikkhū na āsanena paṭibāhissāmī’ti.
Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu saṅghagato saṅghe viharanto na āsanakusalo hoti, tassa bhavanti vattāro.
‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena, yo ayamāyasmā āsanakusalo na hotī’ti [yo ayamāyasmā ābhisamācārikampi dhammaṃ na jānātīti (sī. syā. kaṃ. pī.)] .
tassa bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena āsanakusalena bhavitabbaṃ.
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena ābhisamācārikopi dhammo jānitabbo.
Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu saṅghagato saṅghe viharanto ābhisamācārikampi dhammaṃ na jānāti, tassa bhavanti vattāro.
‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā ābhisamācārikampi dhammaṃ na jānātī’ti .
tassa bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena ābhisamācārikopi dhammo jānitabbo [ayaṃ ābhisamācārikatatiyavāro sī. syā. kaṃ. pī. potthakesu na dissati].
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena nātikālena gāmo pavisitabbo nātidivā [na divā (syā. kaṃ. pī. ka.)] paṭikkamitabbaṃ.
Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu saṅghagato saṅghe viharanto atikālena gāmaṃ pavisati atidivā paṭikkamati, tassa bhavanti vattāro.
‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā atikālena gāmaṃ pavisati atidivā paṭikkamatī’ti .
tassa bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena nātikālena gāmo pavisitabbo, nātidivā paṭikkamitabbaṃ.
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena na purebhattaṃ pacchābhattaṃ kulesu cārittaṃ āpajjitabbaṃ.
Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu saṅghagato saṅghe viharanto purebhattaṃ pacchābhattaṃ kulesu cārittaṃ āpajjati, tassa bhavanti vattāro.
‘Ayaṃ nūnimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena viharato vikālacariyā bahulīkatā, tamenaṃ saṅghagatampi samudācaratī’ti .
tassa bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena na purebhattaṃ pacchābhattaṃ kulesu cārittaṃ āpajjitabbaṃ.
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena anuddhatena bhavitabbaṃ acapalena.
Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu saṅghagato saṅghe viharanto uddhato hoti capalo, tassa bhavanti vattāro.
‘Idaṃ nūnimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena viharato uddhaccaṃ cāpalyaṃ bahulīkataṃ, tamenaṃ saṅghagatampi samudācaratī’ti .
tassa bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena anuddhatena bhavitabbaṃ acapalena.
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena amukharena bhavitabbaṃ avikiṇṇavācena.
Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu saṅghagato saṅghe viharanto mukharo hoti vikiṇṇavāco, tassa bhavanti vattāro.
‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā mukharo vikiṇṇavāco’ti .
tassa bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena amukharena bhavitabbaṃ avikiṇṇavācena.
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena suvacena [subbacena (sī. ka.)] bhavitabbaṃ kalyāṇamittena.
Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu saṅghagato saṅghe viharanto dubbaco hoti pāpamitto, tassa bhavanti vattāro.
‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā dubbaco pāpamitto’ti .
tassa bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā saṅghagatena saṅghe viharantena suvacena bhavitabbaṃ kalyāṇamittena.
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā indriyesu guttadvārena bhavitabbaṃ.
Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu indriyesu aguttadvāro hoti, tassa bhavanti vattāro.
‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā indriyesu aguttadvāro’ti .
tassa bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā indriyesu guttadvārena bhavitabbaṃ.
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā bhojane mattaññunā bhavitabbaṃ.
Sace, āvuso, āraññiko bhojane amattaññū hoti, tassa bhavanti vattāro.
‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā bhojane amattaññū’ti .
tassa bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā bhojane mattaññunā bhavitabbaṃ.
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā jāgariyaṃ anuyuttena bhavitabbaṃ.
Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu jāgariyaṃ ananuyutto hoti, tassa bhavanti vattāro.
‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā jāgariyaṃ ananuyutto’ti .
tassa bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā jāgariyaṃ anuyuttena bhavitabbaṃ.
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā āraddhavīriyena bhavitabbaṃ.
Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu kusīto hoti, tassa bhavanti vattāro.
‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā kusīto’ti .
tassa bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā āraddhavīriyena bhavitabbaṃ.
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā upaṭṭhitassatinā bhavitabbaṃ.
Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu muṭṭhassatī hoti, tassa bhavanti vattāro.
‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā muṭṭhassatī’ti .
tassa bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā upaṭṭhitassatinā bhavitabbaṃ.
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā samāhitena bhavitabbaṃ.
Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu asamāhito hoti, tassa bhavanti vattāro.
‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā asamāhito’ti .
tassa bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā samāhitena bhavitabbaṃ.
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā paññavatā bhavitabbaṃ.
Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu duppañño hoti, tassa bhavanti vattāro.
‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā duppañño’ti .
tassa bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā paññavatā bhavitabbaṃ.
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā abhidhamme abhivinaye yogo karaṇīyo.
Santāvuso, āraññikaṃ bhikkhuṃ abhidhamme abhivinaye pañhaṃ pucchitāro.
Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu abhidhamme abhivinaye pañhaṃ puṭṭho na sampāyati, tassa bhavanti vattāro.
‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā abhidhamme abhivinaye pañhaṃ puṭṭho na sampāyatī’ti .
tassa bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā abhidhamme abhivinaye yogo karaṇīyo.
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā tattha yogo karaṇīyo.
Santāvuso, āraññikaṃ bhikkhuṃ ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā tattha pañhaṃ pucchitāro.
Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā tattha pañhaṃ puṭṭho na sampāyati, tassa bhavanti vattāro.
‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā tattha pañhaṃ puṭṭho na sampāyatī’ti .
tassa bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā tattha yogo karaṇīyo.
‘‘Āraññikenāvuso, bhikkhunā uttari manussadhamme yogo karaṇīyo.
Santāvuso, āraññikaṃ bhikkhuṃ uttari manussadhamme pañhaṃ pucchitāro.
Sace, āvuso, āraññiko bhikkhu uttari manussadhamme pañhaṃ puṭṭho na sampāyati, tassa bhavanti vattāro.
‘Kiṃ panimassāyasmato āraññikassa ekassāraññe serivihārena yo ayamāyasmā yassatthāya pabbajito tamatthaṃ na jānātī’ti .
tassa bhavanti vattāro.
Tasmā āraññikena bhikkhunā uttari manussadhamme yogo karaṇīyo’’ti.
Evaṃ vutte, āyasmā mahāmoggallāno [mahāmoggalāno (ka.)] āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca .
‘‘āraññikeneva nu kho, āvuso sāriputta, bhikkhunā ime dhammā samādāya vattitabbā udāhu gāmantavihārināpī’’ti?
‘‘Āraññikenāpi kho, āvuso moggallāna, bhikkhunā ime dhammā samādāya vattitabbā pageva gāmantavihārinā’’ti.
