sn35.234
sn35.234『優陀夷経』Udāyīsuttaṃ
| Ekaṃ samayaṃ āyasmā ca ānando āyasmā ca udāyī kosambiyaṃ viharanti ghositārāme. | ある時、アーナンダ尊者とウダーイ尊者はコーサンビーのゴーシタ園に住していた。 |
| Atha kho āyasmā udāyī sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; | さてウダーイ尊者は、夕刻に独坐より立ち上って、アーナンダ尊者のもとに近づいた。 |
| upasaṅkamitvā āyasmatā ānandena saddhiṃ sammodi. | 近づいてアーナンダ尊者と挨拶を交わした。 |
| Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. | 喜ばしい挨拶の話を交わしてから一隅に座った。 |
| Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā udāyī āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca . | 一隅に座ったウダーイ尊者は、アーナンダ尊者にこう言った。 |
| ‘‘Yatheva nu kho, āvuso ānanda, ayaṃ kāyo bhagavatā anekapariyāyena akkhāto vivaṭo pakāsito . | 「友アーナンダよ、ちょうど世尊がさまざまな理をもってこの身を『かくして、この身も無我なり』と告げ、開示し、明らかにされたように、 |
| ‘itipāyaṃ kāyo anattā’ti, sakkā evameva viññāṇaṃ pidaṃ ācikkhituṃ desetuṃ paññapetuṃ paṭṭhapetuṃ vivarituṃ vibhajituṃ uttānīkātuṃ . | いったい、この識も告げること、示すこと、告知すること、確定すること、開示すること、分別すること、明白にすることは可能ですか? |
| ‘itipidaṃ viññāṇaṃ anattā’’’ti? | 『かくして、この識も無我なり』」と。 |
| ‘‘Yatheva kho, āvuso udāyī, ayaṃ kāyo bhagavatā anekapariyāyena akkhāto vivaṭo pakāsito . | 「友ウダーイよ、ちょうど世尊がさまざまな理をもってこの身を『かくして、この身も無我なり』と告げ、開示し、明らかにされたように、 |
| ‘itipāyaṃ kāyo anattā’ti, sakkā evameva viññāṇaṃ pidaṃ ācikkhituṃ desetuṃ paññapetuṃ paṭṭhapetuṃ vivarituṃ vibhajituṃ uttānīkātuṃ . | この識も、告げること、示すこと、告知すること、確定すること、開示すること、分別すること、明白にすることは可能です。 |
| ‘itipidaṃ viññāṇaṃ anattā’’’ti. | 『かくして、この識も無我なり』」と。 |
| ‘‘Cakkhuñca, āvuso, paṭicca rūpe ca uppajjati cakkhuviññāṇa’’nti? | 「友よ、眼と諸色に縁りて眼識が生じますか?」と。 |
| ‘‘Evamāvuso’’ti. | 「そうです、友よ」と。 |
| ‘‘Yo cāvuso, hetu, yo ca paccayo cakkhuviññāṇassa uppādāya, so ca hetu, so ca paccayo sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ aparisesaṃ nirujjheyya. | 「友よ、もし眼識の生起のための因と縁、その因とその縁があらゆる点ですべて、あらゆるあり方でことごとく残りなく滅するならば、 |
| Api nu kho cakkhuviññāṇaṃ paññāyethā’’ti? | そもそも眼識は知られますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, āvuso’’. | 「いいえ、友よ。」 |
| ‘‘Imināpi kho etaṃ, āvuso, pariyāyena bhagavatā akkhātaṃ vivaṭaṃ pakāsitaṃ . | 「友よ、これは、この理によっても、世尊によって告げられ、開かれ、明らかにされました。 |
| ‘itipidaṃ viññāṇaṃ anattā’’’ti…pe…. | 『かくして、この識も無我なり』」と。 …中略… |
| ‘‘Jivhañcāvuso, paṭicca rase ca uppajjati jivhāviññāṇa’’nti? | 「友よ、舌と諸味に縁りて舌識が生じますか?」と。 |
| ‘‘Evamāvuso’’ti. | 「そうです、友よ」と。 |
| ‘‘Yo cāvuso, hetu yo ca paccayo jivhāviññāṇassa uppādāya, so ca hetu, so ca paccayo sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ aparisesaṃ nirujjheyya, api nu kho jivhāviññāṇaṃ paññāyethā’’ti? | 「友よ、もし舌識の生起のための因と縁、その因とその縁があらゆる点ですべて、あらゆるあり方でことごとく残りなく滅するならば、そもそも舌識は知られますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, āvuso’’. | 「いいえ、友よ。」 |
| ‘‘Imināpi kho etaṃ, āvuso, pariyāyena bhagavatā akkhātaṃ vivaṭaṃ pakāsitaṃ . | 「友よ、これは、この理によっても、世尊によって告げられ、開かれ、明らかにされました。 |
| ‘itipidaṃ viññāṇaṃ anattā’’’ti…pe…. | 『かくして、この識も無我なり』」と。 …中略… |
| ‘‘Manañcāvuso, paṭicca dhamme ca uppajjati manoviññāṇa’’nti? | 「友よ、意と諸法に縁りて意識が生じますか?」と。 |
| ‘‘Evamāvuso’’ti. | 「そうです、友よ」と。 |
| ‘‘Yo cāvuso, hetu, yo ca paccayo manoviññāṇassa uppādāya, so ca hetu, so ca paccayo sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ aparisesaṃ nirujjheyya, api nu kho manoviññāṇaṃ paññāyethā’’ti? | 「友よ、もし意識の生起のための因と縁、その因とその縁があらゆる点ですべて、あらゆるあり方でことごとく残りなく滅するならば、そもそも意識は知られますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, āvuso’’. | 「いいえ、友よ。」 |
| ‘‘Imināpi kho etaṃ, āvuso, pariyāyena bhagavatā akkhātaṃ vivaṭaṃ pakāsitaṃ . | 「友よ、これは、この理によっても、世尊によって告げられ、開かれ、明らかにされました。 |
| ‘itipidaṃ viññāṇaṃ anattā’’’ti. | 『かくして、この識も無我なり』」と。 |
| ‘‘Seyyathāpi, āvuso, puriso sāratthiko sāragavesī sārapariyesanaṃ caramāno tiṇhaṃ kuṭhāriṃ ādāya vanaṃ paviseyya. | たとえば友よ、芯材を求め芯材を探し芯材探求をしている男が、鋭い斧を持って森に入ります。 |
| So tattha passeyya mahantaṃ kadalikkhandhaṃ ujuṃ navaṃ akukkukajātaṃ [akukkuṭakajātaṃ (syā. kaṃ.), akukkajaṭajātaṃ (ka.)]. | 彼はそこで、まっすぐで若い、背の高い種の、大きいバナナの幹を見ます。 |
| Tamenaṃ mūle chindeyya; | そしてそれを根元で切り、 |
| mūle chetvā agge chindeyya; | 根元で切ってから頂部で切り、 |
| agge chetvā pattavaṭṭiṃ vinibbhujeyya [vinibbhujjeyya (pī.), vinibbhajjeyya (syā. kaṃ.)]. | 頂部で切ってから葉ざやを剥ぎます。 |
| So tattha pheggumpi nādhigaccheyya, kuto sāraṃ! | 彼はそこで辺材すら得られないのに、ましてや芯材を(得られますか?)。 |
| Evameva kho, āvuso, bhikkhu chasu phassāyatanesu nevattānaṃ na attaniyaṃ samanupassati. | まさにそのように友よ、比丘は六触処のうちに、我も、我所も見出しません。 |
| So evaṃ asamanupassanto [evaṃ samanupassanto (syā. kaṃ. ka.)] na kiñci loke upādiyati. | このように見なさない彼は、世間で何であれ取着せず、 |
| Anupādiyaṃ na paritassati. | 取着なきゆえに動揺せず、 |
| Aparitassaṃ paccattaññeva parinibbāyati. | 動揺しない者はまさに各々で般涅槃し、 |
| ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī’’ti. | 『生は尽き、梵行は修められ、なすべきはなされた。二度とこの状態はない』と了知します」と。 |
sn35.234.txt · 最終更新: by h1roemon
