ユーザ用ツール

サイト用ツール


sn47.9

sn47.9『病経』Gilānasuttaṃ

Evaṃ me sutaṃ . 私はこのように聞いた。
ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati veḷuvagāmake [beluvagāmake (sī. syā. kaṃ. pī.)]. ある時、世尊はヴェーサーリーのヴェールヴァ小村に住されていた。
Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi . そのとき世尊は比丘たちに呼びかけられた。
‘‘etha tumhe, bhikkhave, samantā vesāliyā yathāmittaṃ yathāsandiṭṭhaṃ yathāsambhattaṃ vassaṃ upetha.「さあ比丘たちよ、君たちはヴェーサーリー一帯で、友人、知人、親近者に従って雨安居に入りなさい。
Idhevāhaṃ veḷuvagāmake vassaṃ upagacchāmī’’ti. 私はここ、ヴェールヴァ小村で雨安居に入ります」と。
‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paṭissutvā samantā vesāliyā yathāmittaṃ yathāsandiṭṭhaṃ yathāsambhattaṃ vassaṃ upagacchuṃ.「尊者よ、そのように」と、その比丘たちは世尊に応えて、ヴェーサーリー一帯で、友人、知人、親近者に従って雨安居に入った。
Bhagavā pana tattheva veḷuvagāmake vassaṃ upagacchi [upagañchi (sī. pī.)]. そして世尊は、まさにそのヴェールヴァ小村で雨安居に入られた。
Atha kho bhagavato vassūpagatassa kharo ābādho uppajji, bāḷhā vedanā vattanti māraṇantikā. さて世尊が雨安居に入られていたとき、凄まじい患いが生じて、ぬほどの激しい苦痛が起こった。
Tatra sudaṃ bhagavā sato sampajāno adhivāsesi avihaññamāno. そのとき世尊は正知して難儀せずそれらを耐え忍ばれた。
Atha kho bhagavato etadahosi . そのとき、世尊にこの(思い)があった。
‘‘na kho me taṃ patirūpaṃ, yohaṃ anāmantetvā upaṭṭhāke anapaloketvā bhikkhusaṅghaṃ parinibbāyeyyaṃ.「私が随侍たちに呼びかけもせず、比丘僧伽振り返りもせずに般涅槃するようなこと、それは私にふさわしくない。
Yaṃnūnāhaṃ imaṃ ābādhaṃ vīriyena paṭipaṇāmetvā jīvitasaṅkhāraṃ adhiṭṭhāya vihareyya’’nti. 私はこの患い精進によって元に戻して、命行確立して住しようか」と。
Atha kho bhagavā taṃ ābādhaṃ vīriyena paṭipaṇāmetvā jīvitasaṅkhāraṃ adhiṭṭhāya vihāsi. そして世尊はその患い精進によって元に戻して、命行確立して住された。
( Atha kho bhagavato so ābādho paṭippassambhi ) [( ) dī. ni. 2.164 dissati]. (すると世尊の患い鎮静した。)
Atha kho bhagavā gilānā vuṭṭhito [gilānavuṭṭhito (saddanīti)] aciravuṭṭhito gelaññā vihārā nikkhamitvā vihārapacchāyāyaṃ [vihārapacchāchāyāyaṃ (bahūsu)] paññatte āsane nisīdi. さて世尊は病いから回復された。病いから回復してまもなく、住処から出られて、精舎の木陰に用意された座処に座られた。
Atha kho āyasmā ānando yena bhagavā tenupasaṅkami; さてアーナンダ尊者は世尊のもとに近づいた。
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. 近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。
Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca . 一隅に座ったアーナンダ尊者は、世尊にこう言った。
‘‘diṭṭho me, bhante, bhagavato phāsu;「尊者よ、私は世尊の安らかなるを見ました。
diṭṭhaṃ, bhante, bhagavato khamanīyaṃ; 尊者よ、私は世尊の耐え忍ばれるのを見ました。
diṭṭhaṃ, bhante, bhagavato yāpanīyaṃ. 尊者よ、私は世尊の持ちこたえられるのを見ました。
Api ca me, bhante, madhurakajāto viya kāyo, disāpi me na pakkhāyanti, dhammāpi maṃ nappaṭibhanti bhagavato gelaññena. それでも尊者よ、世尊の病いによって、私のは酔ったようで、私には方向もはっきりせず、諸法も私に表れなかったのです。
Api ca me, bhante, ahosi kācideva assāsamattā . それでも尊者よ、私には、わずかばかりの安息はありました。
‘na tāva bhagavā parinibbāyissati, na yāva bhagavā bhikkhusaṅghaṃ ārabbha kiñcideva udāharatī’’’ti.『世尊は、比丘僧伽に関して何か言及されない限り、世尊は般涅槃されることはあるまい』と。」
‘‘Kiṃ pana dāni, ānanda, bhikkhusaṅgho mayi paccāsīsati [paccāsiṃsati (sī. syā. kaṃ. pī.)]?「しかし今や、アーナンダよ、比丘僧伽は私に対して何を希望するのですか?
Desito, ānanda, mayā dhammo anantaraṃ abāhiraṃ karitvā. アーナンダよ、内外の区別をなさず、私はを説きました。
Natthānanda, tathāgatassa dhammesu ācariyamuṭṭhi. アーナンダよ、如来諸法のうちに師匠の握りこぶしはありません。
Yassa nūna, ānanda, evamassa . たしかにアーナンダよ、その者にこのような、
‘ahaṃ bhikkhusaṅghaṃ pariharissāmī’ti vā, ‘mamuddesiko bhikkhusaṅgho’ti vā, so nūna, ānanda, bhikkhusaṅghaṃ ārabbha kiñcideva udāhareyya.『私が比丘僧伽を守ろう』とか、『比丘僧伽は私を(師と)指定する』といった(思い)があるなら、アーナンダよ、その者はきっと比丘僧伽に関して何か言及するでしょう。
Tathāgatassa kho, ānanda, na evaṃ hoti . しかしアーナンダよ、如来にはこのような(思い)はありません。
‘ahaṃ bhikkhusaṅghaṃ pariharissāmī’ti vā, ‘mamuddesiko bhikkhusaṅgho’ti vā.『私が比丘僧伽を守ろう』とか、『比丘僧伽は私を(師と)指定する』といった。
Sa kiṃ [so nūna (sī. pī.)], ānanda, tathāgato bhikkhusaṅghaṃ ārabbha kiñcideva udāharissati! アーナンダよ、その如来が比丘僧伽に関していったい何を言及することがあるでしょうか。
Etarahi kho panāhaṃ, ānanda, jiṇṇo vuddho mahallako addhagato vayoanuppatto. さてアーナンダよ、いま私は老衰した年長の老人であり、高齢期に達した者です。
Āsītiko me vayo vattati. 私には八十の年月が転じました。
Seyyathāpi, ānanda, jajjarasakaṭaṃ [jarasakaṭaṃ (sabbattha)] veḷamissakena [vegamissakena (sī.), veḷumissakena (syā. kaṃ.), vedhamissakena (pī. ka.), vekhamissakena (ka.)] yāpeti; アーナンダよ、たとえば古びた荷車が蔓紐の継ぎ合わせでやっと維持されるように、
evameva kho, ānanda, vedhamissakena maññe tathāgatassa kāyo yāpeti. まさにそのようにアーナンダよ、如来身体はまるで蔓紐の継ぎ合わせでやっと維持されています。
‘‘Yasmiṃ, ānanda, samaye tathāgato sabbanimittānaṃ amanasikārā ekaccānaṃ vedanānaṃ nirodhā animittaṃ cetosamādhiṃ upasampajja viharati, phāsutaro [phāsutaraṃ (sabbattha)], ānanda, tasmiṃ samaye tathāgatassa kāyo hoti [tathāgatassa hoti (bahūsu)]. アーナンダよ、如来一切特相の不作意ゆえに、一部の諸受ゆえに、無相心定成就して住するとき、アーナンダよ、そのとき如来はさらに安らかになります。
Tasmātihānanda, attadīpā viharatha attasaraṇā anaññasaraṇā, dhammadīpā dhammasaraṇā anaññasaraṇā. それゆえアーナンダよ、自己(ともしび1))とし自己依処とし他を依処にせず、とし依処とし他を依処にせず住しなさい。
‘‘Kathañcānanda, bhikkhu attadīpo viharati attasaraṇo anaññasaraṇo, dhammadīpo dhammasaraṇo anaññasaraṇo? ではアーナンダよ、比丘はどのように自己とし、自己依処とし、他を依処とせず、とし、依処とし、他を依処とせず住するのか?
Idhānanda, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; アーナンダよ、ここに比丘は、において随観し熱意と正知念ある者として住します。世間における羨望調伏しつつ。
vedanāsu…pe… 諸受において …中略…
citte…pe… において …中略…
dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. 諸法において随観し熱意と正知念ある者として住します。世間における羨望調伏しつつ。
Evaṃ kho, ānanda, bhikkhu attadīpo viharati attasaraṇo anaññasaraṇo, dhammadīpo dhammasaraṇo anaññasaraṇo. アーナンダよ、比丘はこのように自己とし、自己依処とし、他を依処とせず、とし、依処とし、他を依処とせず住します。
Ye hi keci, ānanda, etarahi vā mamaccaye vā attadīpā viharissanti attasaraṇā anaññasaraṇā, dhammadīpā dhammasaraṇā anaññasaraṇā; アーナンダよ、今であれ私の死後であれ、自己とし、自己依処とし、他を依処とせず、とし、依処とし、他を依処とせず住する者たち ——
tamatagge mete, ānanda, bhikkhū bhavissanti ye keci sikkhākāmā’’ti. アーナンダよ、学びを欲する誰であれ、彼らこそ、私にとって最上級の比丘となるのです」と。
1)
dīpa:灯には、洲という意味もあります。
sn47.9.txt · 最終更新: by h1roemon