私はこのように聞いた。
ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
そのとき世尊は比丘たちに呼びかけられた。
「比丘たちよ」と。
「尊者よ」と、その比丘たちは世尊へ応じた。
世尊はこう言われた。
比丘たちよ、増上心を実践する比丘は、折にふれて五つの特相を作意するべきである。
五とは何か。
(1)ここに比丘たちよ、およそその特相が来た比丘に、それを作意する者に、欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋が生じるような特相。比丘たちよ、その比丘はその特相より他の、善を伴う特相を作意するべきである。
彼が、その特相より他の、善を伴う特相を作意するなら、およそ欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋、それらは断じられ、それらは没滅する。
それら(不善の諸尋)の断ゆえに内なる心は住立し、落ち着き、統一されて定まる。
比丘たちよ、まるで巧みな建築士や建築士見習いが小さいくさびにより粗大なくさびを除き、取り出し、再生させるように、
まさにそのように比丘たちよ、およそその特相が来た比丘に、それを作意する者に、欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋が生じるような特相。比丘たちよ、その比丘はその特相より他の、善を伴う特相を作意するべきである。
彼が、その特相より他の、善を伴う特相を作意するなら、およそ欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋、それらは断じられ、それらは没滅する。
それら(不善の諸尋)の断ゆえに内なる心は住立し、落ち着き、統一されて定まる。
(2)比丘たちよ、もしその特相より他の、善を伴う特相を作意するその比丘に、欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋が生じるなら、比丘たちよ、その比丘はそれらの尋の危難を調査すべきである。
『このように私の諸尋は不善であり、このように私の諸尋は有罪であり、このように私の諸尋は苦の果報ある』と。
彼が、その諸尋の危難を調査するなら、およそ欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋、それらは断じられ、それらは没滅する。
それら(不善の諸尋)の断ゆえに内なる心は住立し、落ち着き、統一されて定まる。
たとえば比丘たちよ、男あるいは女の装飾好きの若者は、首に蛇の死骸や犬の死骸や人の死骸を懸けられたなら、苦悶し恥じ嫌悪するだろう。
まさにそのように比丘たちよ、もしその特相より他の、善を伴う特相を作意するその比丘に、欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋が生じるなら、
比丘たちよ、その比丘はそれらの尋の危難を調査すべきである。
『このように私の諸尋は不善であり、このように私の諸尋は有罪であり、このように私の諸尋は苦の果報ある』と。
彼が、その諸尋の危難を調査するなら、およそ欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋、それらは断じられ、それらは没滅する。
それら(不善の諸尋)の断ゆえに内なる心は住立し、落ち着き、統一されて定まる。
(3)比丘たちよ、もしそれらの尋の危難を調査するその比丘に、欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋が生じるなら、比丘たちよ、その比丘はそれらの尋の不念、不作意に至るべきである。
彼が、それらの尋の不念、不作意に至るとき、およそ欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋、それらは断じられ、それらは没滅する。
それら(不善の諸尋)の断ゆえに内なる心は住立し、落ち着き、統一されて定まる。
たとえば比丘たちよ、眼ある人が、諸色が視野
に入ったとき、見るのを欲さないならば、
彼は眼を閉じるか、あるいは他に振り返るだろう。
まさにそのように比丘たちよ、もしそれらの尋の危難を調査するその比丘に、欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋が生じても、(それらの尋の不念、不作意に至るなら)それらは断じられ、それらは没滅する。
それら(不善の諸尋)の断ゆえに内なる心は住立し、落ち着き、統一されて定まる。
(4)比丘たちよ、もしそれらの尋の不念、不作意に至るその比丘に、欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋が生じるなら、比丘たちよ、その比丘はそれらの尋の尋行の止息を作意すべきである。
彼が、それらの尋の尋行の止息を作意するとき、およそ欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋、それらは断じられ、それらは没滅する。
それら(不善の諸尋)の断ゆえに内なる心は住立し、落ち着き、統一されて定まる。
たとえば比丘たちよ、急いで男が歩いているとしよう。
彼には、このような(思いが)あるかもしれない。
『いったいなぜ私は急いで歩いているのか?
私は、ゆっくりと歩いてみようか』と。
彼はゆっくりと歩く。
彼には、このような(思いが)あるかもしれない。
『いったいなぜ私はゆっくりと歩いているのか?
私は、立ち止まってみようか』と。
彼は立ち止まる。
彼には、このような(思いが)あるかもしれない。
『いったいなぜ私は立ち止まっているのか?
私は、座ってみようか』と。
彼は座る。
彼には、このような(思いが)あるかもしれない。
『いったいなぜ私は座っているのか?
私は、横になってみようか』と。
彼は横になる。
このように比丘たちよ、この男はそのたびに粗大な姿勢を除いてそのたびに微細な姿勢にする。
まさにそのように比丘たちよ、もしそれらの尋の不念、不作意に至るその比丘に、欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋が生じても、(それらの尋の尋行の止息を作意するなら)それらは断じられ、それらは没滅する。
それら(不善の諸尋)の断ゆえに内なる心は住立し、落ち着き、統一されて定まる。
(5)比丘たちよ、もしそれらの尋の尋行の止息を作意するその比丘に、欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋が生じるなら、
比丘たちよ、その比丘は歯に歯を置き、舌で上あごを押し、心により心を抑え、押しつぶし、破壊するべきである。
彼が歯に歯を置き、舌で上あごを押し、心により心を抑え、押しつぶし、破壊するなら、およそ欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋、それらは断じられ、それらは没滅する。
それら(不善の諸尋)の断ゆえに内なる心は住立し、落ち着き、統一されて定まる。
たとえば比丘たちよ、力ある男は、より弱い男を、頭や喉あるいは肩をつかんで、抑え、押しつぶし、破壊するだろう。
まさにそのように比丘たちよ、もしそれらの尋の尋行の止息を作意するその比丘に、欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋が生じるなら、
比丘たちよ、その比丘は歯に歯を置き、舌で上あごを押し、心により心を抑え、押しつぶし、破壊するべきである。
彼が歯に歯を置き、舌で上あごを押し、心により心を抑え、押しつぶし、破壊するなら、およそ欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋、それらは断じられ、それらは没滅する。
それら(不善の諸尋)の断ゆえに内なる心は住立し、落ち着き、統一されて定まる。
比丘たちよ、およそその特相が来た比丘に、それを作意する者に、欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋が生じるような特相。
彼が、その特相より他の、善を伴う特相を作意するなら、およそ欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋、それらは断じられ、それらは没滅する。それゆえ、
それら(不善の諸尋)の断ゆえに内なる心は住立し、落ち着き、統一されて定まる。
また、それらの尋の危難を調査するなら、およそ欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋、それらは断じられ、それらは没滅する。
それら(不善の諸尋)の断ゆえに内なる心は住立し、落ち着き、統一されて定まる。
また、それらの尋の不念、不作意に至るとき、およそ欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋、それらは断じられ、それらは没滅する。
それら(不善の諸尋)の断ゆえに内なる心は住立し、落ち着き、統一されて定まる。
また、それらの尋の尋行の止息を作意するとき、およそ欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋、それらは断じられ、それらは没滅する。
それら(不善の諸尋)の断ゆえに内なる心は住立し、落ち着き、統一されて定まる。
また、歯に歯を置き、舌で上あごを押し、心により心を抑え、押しつぶし、破壊するなら、およそ欲を伴い瞋を伴い痴を伴う悪しき不善の諸尋、それらは断じられ、それらは没滅する。
それら(不善の諸尋)の断ゆえに内なる心は住立し、落ち着き、統一されて定まる。
比丘たちよ、この比丘は尋の理の通路について自在な者と呼ばれる。
『尋を願う者は尋を尋思する 尋を願わない者は尋を尋思しない
渇愛を断ち、結縛をほどいて、正しく慢の現観により苦の終わりをなした』」と。
世尊はこう言われた。
意に適った彼ら比丘たちは、世尊の所説に歓喜したという。
Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi .
‘‘bhikkhavo’’ti.
‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.
Bhagavā etadavoca .
‘‘Adhicittamanuyuttena, bhikkhave, bhikkhunā pañca nimittāni kālena kālaṃ manasi kātabbāni.
Katamāni pañca?
Idha, bhikkhave, bhikkhuno yaṃ nimittaṃ āgamma yaṃ nimittaṃ manasikaroto uppajjanti pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi, tena, bhikkhave, bhikkhunā tamhā nimittā aññaṃ nimittaṃ manasi kātabbaṃ kusalūpasaṃhitaṃ.
Tassa tamhā nimittā aññaṃ nimittaṃ manasikaroto kusalūpasaṃhitaṃ ye pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi te pahīyanti te abbhatthaṃ gacchanti.
Tesaṃ pahānā ajjhattameva cittaṃ santiṭṭhati sannisīdati ekodi hoti [ekodibhoti (syā. ka.)] samādhiyati.
Seyyathāpi, bhikkhave, dakkho palagaṇḍo vā palagaṇḍantevāsī vā sukhumāya āṇiyā oḷārikaṃ āṇiṃ abhinihaneyya abhinīhareyya abhinivatteyya [abhinivajjeyya (sī. pī.)];
evameva kho, bhikkhave, bhikkhuno yaṃ nimittaṃ āgamma yaṃ nimittaṃ manasikaroto uppajjanti pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi, tena, bhikkhave, bhikkhunā tamhā nimittā aññaṃ nimittaṃ manasi kātabbaṃ kusalūpasaṃhitaṃ.
Tassa tamhā nimittā aññaṃ nimittaṃ manasikaroto kusalūpasaṃhitaṃ ye pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi te pahīyanti te abbhatthaṃ gacchanti.
Tesaṃ pahānā ajjhattameva cittaṃ santiṭṭhati sannisīdati ekodi hoti samādhiyati.
‘‘Tassa ce, bhikkhave, bhikkhuno tamhā nimittā aññaṃ nimittaṃ manasikaroto kusalūpasaṃhitaṃ uppajjanteva pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi, tena, bhikkhave, bhikkhunā tesaṃ vitakkānaṃ ādīnavo upaparikkhitabbo .
‘itipime vitakkā akusalā, itipime vitakkā sāvajjā, itipime vitakkā dukkhavipākā’ti.
Tassa tesaṃ vitakkānaṃ ādīnavaṃ upaparikkhato ye pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi te pahīyanti te abbhatthaṃ gacchanti.
Tesaṃ pahānā ajjhattameva cittaṃ santiṭṭhati sannisīdati ekodi hoti samādhiyati.
Seyyathāpi, bhikkhave, itthī vā puriso vā daharo yuvā maṇḍanakajātiko ahikuṇapena vā kukkurakuṇapena vā manussakuṇapena vā kaṇṭhe āsattena aṭṭiyeyya harāyeyya jiguccheyya;
evameva kho, bhikkhave, tassa ce bhikkhuno tamhāpi nimittā aññaṃ nimittaṃ manasikaroto kusalūpasaṃhitaṃ uppajjanteva pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi,
tena, bhikkhave, bhikkhunā tesaṃ vitakkānaṃ ādīnavo upaparikkhitabbo .
‘itipime vitakkā akusalā, itipime vitakkā sāvajjā, itipime vitakkā dukkhavipākā’ti.
Tassa tesaṃ vitakkānaṃ ādīnavaṃ upaparikkhato ye pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi te pahīyanti te abbhatthaṃ gacchanti.
Tesaṃ pahānā ajjhattameva cittaṃ santiṭṭhati sannisīdati ekodi hoti samādhiyati.
‘‘Tassa ce, bhikkhave, bhikkhuno tesampi vitakkānaṃ ādīnavaṃ upaparikkhato uppajjanteva pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi, tena, bhikkhave, bhikkhunā tesaṃ vitakkānaṃ asatiamanasikāro āpajjitabbo.
Tassa tesaṃ vitakkānaṃ asatiamanasikāraṃ āpajjato ye pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi te pahīyanti te abbhatthaṃ gacchanti.
Tesaṃ pahānā ajjhattameva cittaṃ santiṭṭhati sannisīdati ekodi hoti samādhiyati.
Seyyathāpi, bhikkhave, cakkhumā puriso āpāthagatānaṃ rūpānaṃ adassanakāmo assa;
so nimīleyya vā aññena vā apalokeyya.
Evameva kho, bhikkhave, tassa ce bhikkhuno tesampi vitakkānaṃ ādīnavaṃ upaparikkhato uppajjanteva pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi, te pahīyanti te abbhatthaṃ gacchanti.
Tesaṃ pahānā ajjhattameva cittaṃ santiṭṭhati sannisīdati ekodi hoti samādhiyati.
‘‘Tassa ce, bhikkhave, bhikkhuno tesampi vitakkānaṃ asatiamanasikāraṃ āpajjato uppajjanteva pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi, tena, bhikkhave, bhikkhunā tesaṃ vitakkānaṃ vitakkasaṅkhārasaṇṭhānaṃ manasikātabbaṃ.
Tassa tesaṃ vitakkānaṃ vitakkasaṅkhārasaṇṭhānaṃ manasikaroto ye pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi te pahīyanti te abbhatthaṃ gacchanti.
Tesaṃ pahānā ajjhattameva cittaṃ santiṭṭhati sannisīdati ekodi hoti samādhiyati.
Seyyathāpi, bhikkhave, puriso sīghaṃ gaccheyya.
Tassa evamassa .
‘kiṃ nu kho ahaṃ sīghaṃ gacchāmi?
Yaṃnūnāhaṃ saṇikaṃ gaccheyya’nti.
So saṇikaṃ gaccheyya.
Tassa evamassa .
‘kiṃ nu kho ahaṃ saṇikaṃ gacchāmi?
Yaṃnūnāhaṃ tiṭṭheyya’nti.
So tiṭṭheyya.
Tassa evamassa .
‘kiṃ nu kho ahaṃ ṭhito?
Yaṃnūnāhaṃ nisīdeyya’nti.
So nisīdeyya.
Tassa evamassa .
‘kiṃ nu kho ahaṃ nisinno?
Yaṃnūnāhaṃ nipajjeyya’nti.
So nipajjeyya.
Evañhi so, bhikkhave, puriso oḷārikaṃ oḷārikaṃ iriyāpathaṃ abhinivajjetvā [abhinissajjetvā (syā.)] sukhumaṃ sukhumaṃ iriyāpathaṃ kappeyya.
Evameva kho, bhikkhave, tassa ce bhikkhuno tesampi vitakkānaṃ asatiamanasikāraṃ āpajjato uppajjanteva pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi te pahīyanti te abbhatthaṃ gacchanti.
Tesaṃ pahānā ajjhattameva cittaṃ santiṭṭhati sannisīdati ekodi hoti samādhiyati.
‘‘Tassa ce, bhikkhave, bhikkhuno tesampi vitakkānaṃ vitakkasaṅkhārasaṇṭhānaṃ manasikaroto uppajjanteva pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi.
Tena, bhikkhave, bhikkhunā dantebhidantamādhāya [dante + abhidantaṃ + ādhāyāti ṭīkāyaṃ padacchedo, dantebhīti panettha karaṇattho yutto viya dissati] jivhāya tāluṃ āhacca cetasā cittaṃ abhiniggaṇhitabbaṃ abhinippīḷetabbaṃ abhisantāpetabbaṃ.
Tassa dantebhidantamādhāya jivhāya tāluṃ āhacca cetasā cittaṃ abhiniggaṇhato abhinippīḷayato abhisantāpayato ye pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi te pahīyanti te abbhatthaṃ gacchanti.
Tesaṃ pahānā ajjhattameva cittaṃ santiṭṭhati sannisīdati ekodi hoti samādhiyati.
Seyyathāpi, bhikkhave, balavā puriso dubbalataraṃ purisaṃ sīse vā gale vā khandhe vā gahetvā abhiniggaṇheyya abhinippīḷeyya abhisantāpeyya;
evameva kho, bhikkhave, tassa ce bhikkhuno tesampi vitakkānaṃ vitakkasaṅkhārasaṇṭhānaṃ manasikaroto uppajjanteva pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi.
Tena, bhikkhave, bhikkhunā dantebhidantamādhāya jivhāya tāluṃ āhacca cetasā cittaṃ abhiniggaṇhitabbaṃ abhinippīḷetabbaṃ abhisantāpetabbaṃ.
Tassa dantebhidantamādhāya jivhāya tāluṃ āhacca cetasā cittaṃ abhiniggaṇhato abhinippīḷayato abhisantāpayato ye pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi te pahīyanti te abbhatthaṃ gacchanti.
Tesaṃ pahānā ajjhattameva cittaṃ santiṭṭhati sannisīdati ekodi hoti samādhiyati.
‘‘Yato kho [yato ca kho (syā. ka.)], bhikkhave, bhikkhuno yaṃ nimittaṃ āgamma yaṃ nimittaṃ manasikaroto uppajjanti pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi,
tassa tamhā nimittā aññaṃ nimittaṃ manasikaroto kusalūpasaṃhitaṃ ye pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi te pahīyanti te abbhatthaṃ gacchanti.
Tesaṃ pahānā ajjhattameva cittaṃ santiṭṭhati sannisīdati ekodi hoti samādhiyati.
Tesampi vitakkānaṃ ādīnavaṃ upaparikkhato ye pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi te pahīyanti te abbhatthaṃ gacchanti.
Tesaṃ pahānā ajjhattameva cittaṃ santiṭṭhati sannisīdati ekodi hoti samādhiyati.
Tesampi vitakkānaṃ asatiamanasikāraṃ āpajjato ye pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi te pahīyanti te abbhatthaṃ gacchanti.
Tesaṃ pahānā ajjhattameva cittaṃ santiṭṭhati sannisīdati ekodi hoti samādhiyati.
Tesampi vitakkānaṃ vitakkasaṅkhārasaṇṭhānaṃ manasikaroto ye pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi te pahīyanti te abbhatthaṃ gacchanti.
Tesaṃ pahānā ajjhattameva cittaṃ santiṭṭhati sannisīdati ekodi hoti samādhiyati.
Dantebhidantamādhāya jivhāya tāluṃ āhacca cetasā cittaṃ abhiniggaṇhato abhinippīḷayato abhisantāpayato ye pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṃhitāpi dosūpasaṃhitāpi mohūpasaṃhitāpi te pahīyanti te abbhatthaṃ gacchanti.
Tesaṃ pahānā ajjhattameva cittaṃ santiṭṭhati sannisīdati ekodi hoti samādhiyati.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu vasī vitakkapariyāyapathesu.
Yaṃ vitakkaṃ ākaṅkhissati taṃ vitakkaṃ vitakkessati, yaṃ vitakkaṃ nākaṅkhissati na taṃ vitakkaṃ vitakkessati.
Acchecchi taṇhaṃ, vivattayi [vāvattayi (sī. pī.)] saṃyojanaṃ, sammā mānābhisamayā antamakāsi dukkhassā’’ti.
Idamavoca bhagavā.
Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.