文書の過去の版を表示しています。
mn56(4) 『優波離経(4)』 (うぱりきょう、 Upālisuttaṃ、ウパーリ・スッタ)
「さて私はこれらの種々の質問への世尊の応答を聞くことを欲して、私は世尊に反論がなされるべきと思っただけです。
尊者よ、素晴らしい。尊者よ、素晴らしい。
尊者よ、倒れた者を起こすように、隠されたものを開くように、迷えるものに道を告げるように、
眼ある者は姿を見よ』といって暗闇に灯明を差し出すように、
まさにそのように 世尊はさまざまな理により法を明らかにされました。
尊者よ、この私は世尊に、法に、比丘僧伽に帰依いたします。
世尊は私を、今日から生きている限り、帰依した優婆塞としてご記憶下さい」と。
「居士よ、随知して所作をなせ。君たちのような有名な人には、随知による所作が善い」と。
「尊者よ、世尊が私にこのようにおっしゃったこと、これによっても私は世尊の(言葉が)またさらに意に適い満悦したのです。
『居士よ、随知して所作をなせ。君たちのような有名な人には、随知による所作が善い』と。
なぜなら尊者よ、異教徒たちが私という弟子を得た(なら)、ナーランダーのほぼ全体に旗を持ち運ぶ(宣伝する)ことでしょう。
『ウパーリ居士は我々の弟子たることを受けた』と。
それにも関わらず世尊は私にこのようにおっしゃった。
『居士よ、随知して所作をなせ。君たちのような有名な人には、随知による所作が善い』と。
尊者よ、ふたたびこの私は世尊に、法に、比丘僧伽に帰依いたします。
世尊は私を、今日から生きている限り、帰依した優婆塞としてご記憶下さい」と。
「居士よ、長きにわたって君の家は、ニガンタ派たちへの泉であった。それゆえ近づいて来た彼らには托鉢が与えられるべきと君は思うべし」と。
「尊者よ、世尊が私にこのようにおっしゃったこと、これによっても私は世尊の(言葉が)またさらに意に適い満悦したのです。
『居士よ、長きにわたって君の家は、ニガンタ派たちへの泉であった。それゆえ近づいて来た彼らには托鉢が与えられるべきと君は思うべし』と。
尊者よ、私は、沙門ゴータマはこのように説くと聞きました。
『私だけへ布施が与えられるべきであり、他の者たちへ布施は与えられるべきではない。
私の弟子たちだけへ布施が与えられるべきであり、他の弟子たちへ布施は与えられるべきではない。
私への施与だけが大果あり、他の者たちへの施与は大果ない。
私の弟子たちへの施与だけが大果あり、他の弟子たちへの施与は大果ない』と。
それにも関わらず世尊は私にニガンタ派たちへの布施も受持させられます。
しかし尊者よ、我々はそれについてふさわしい時を知るでしょう。
尊者よ、みたびこの私は世尊に、法に、比丘僧伽に帰依いたします。
世尊は私を、今日から生きている限り、帰依した優婆塞としてご記憶下さい」と。
すると世尊はウパーリ居士へ、順を追って話を語られた、すなわち、
布施の話、戒の話、天の話、諸欲の危難・下卑・汚染、離欲についての益を明らかにされた。
世尊がウパーリ居士の適切な心、柔軟な心、離蓋の心、嬉しい心、浄信した心を了知したとき、そこで諸仏の讃嘆された説法、それを明らかにされた、
苦、集起、滅、道を。
たとえば黒ずみを離れた清らかな布が、じつに正しく染色を受け取る、そのようにウパーリ居士には、まさにその座処で、離塵、離垢の法眼が生じた。
「何であれ集起法は、すべて滅法である」と。
さて法を見て、法を得て、法が見出され、法が深入され、師の教えにおいて迷いを超え、疑惑を離れ、自信を得て、他(の教え)に縁らないウパーリ居士は、世尊にこう言った。
「さて尊者よ、そろそろ我々は失礼いたします。我々には多くの用事、多くの所用がありますので」と。
「では居士よ、君がふさわしいと思う時に」と。
そしてウパーリ居士は、世尊の所説に歓喜して随喜して、座から起き上がると世尊に礼拝して、右回りの礼をして自分の住居に近づいた。
近づくと門番に呼びかけた。
「友なる門番よ、今日以降、私は(男女)ニガンタ派たちへの門を閉じる。門は世尊の比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷へ開かれる。
もし誰であれニガンタ派が近づくなら、君はその彼に、このように言いなさい。
『尊者よ、止まりなさい。入ってはいけない。
今日以降、ウパーリ居士は沙門ゴータマの弟子となった。
門は(男女)ニガンタ派たちへ閉じられた。門は世尊の比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷へ開かれる。
尊者よ、もしあなたの托鉢による目的があるなら、ただここにとどまって下さい。あなたのため彼らは、ここに運ぶでしょう。』」と。
「おっしゃる通りに、尊者よ」と門番はウパーリ居士に同意した。
Api cāhaṃ imāni bhagavato vicitrāni pañhapaṭibhānāni sotukāmo, evāhaṃ bhagavantaṃ paccanīkaṃ kātabbaṃ amaññissaṃ.
Abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante!
Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya .
cakkhumanto rūpāni dakkhantīti;
evamevaṃ bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito.
Esāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca.
Upāsakaṃ maṃ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.
‘‘Anuviccakāraṃ kho, gahapati, karohi, anuviccakāro tumhādisānaṃ ñātamanussānaṃ sādhu hotī’’ti.
‘‘Imināpāhaṃ, bhante, bhagavato bhiyyosomattāya attamano abhiraddho yaṃ maṃ bhagavā evamāha .
‘anuviccakāraṃ kho, gahapati, karohi, anuviccakāro tumhādisānaṃ ñātamanussānaṃ sādhu hotī’ti.
Mañhi, bhante, aññatitthiyā sāvakaṃ labhitvā kevalakappaṃ nāḷandaṃ paṭākaṃ parihareyyuṃ .
‘upāli amhākaṃ gahapati sāvakattaṃ upagato’ti.
Atha ca pana maṃ bhagavā evamāha .
‘anuviccakāraṃ kho, gahapati, karohi, anuviccakāro tumhādisānaṃ ñātamanussānaṃ sādhu hotī’ti.
Esāhaṃ, bhante, dutiyampi bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca.
Upāsakaṃ maṃ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.
‘‘Dīgharattaṃ kho te, gahapati, nigaṇṭhānaṃ opānabhūtaṃ kulaṃ yena nesaṃ upagatānaṃ piṇḍakaṃ dātabbaṃ maññeyyāsī’’ti.
‘‘Imināpāhaṃ, bhante, bhagavato bhiyyosomattāya attamano abhiraddho yaṃ maṃ bhagavā evamāha .
‘dīgharattaṃ kho te, gahapati, nigaṇṭhānaṃ opānabhūtaṃ kulaṃ yena nesaṃ upagatānaṃ piṇḍakaṃ dātabbaṃ maññeyyāsī’ti.
Sutaṃ metaṃ, bhante, samaṇo gotamo evamāha .
‘mayhameva dānaṃ dātabbaṃ, nāññesaṃ dānaṃ dātabbaṃ;
mayhameva sāvakānaṃ dānaṃ dātabbaṃ, nāññesaṃ sāvakānaṃ dānaṃ dātabbaṃ;
mayhameva dinnaṃ mahapphalaṃ, nāññesaṃ dinnaṃ mahapphalaṃ;
mayhameva sāvakānaṃ dinnaṃ mahapphalaṃ, nāññesaṃ sāvakānaṃ dinnaṃ mahapphala’nti.
Atha ca pana maṃ bhagavā nigaṇṭhesupi dāne samādapeti.
Api ca, bhante, mayamettha kālaṃ jānissāma.
Esāhaṃ, bhante, tatiyampi bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca.
Upāsakaṃ maṃ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.
Atha kho bhagavā upālissa gahapatissa anupubbiṃ kathaṃ [ānupubbīkathaṃ (sī.), ānupubbikathaṃ (pī.), anupubbikathaṃ (syā. kaṃ. ka.)] kathesi, seyyathidaṃ .
dānakathaṃ sīlakathaṃ saggakathaṃ, kāmānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ, nekkhamme ānisaṃsaṃ pakāsesi.
Yadā bhagavā aññāsi upāliṃ gahapatiṃ kallacittaṃ muducittaṃ vinīvaraṇacittaṃ udaggacittaṃ pasannacittaṃ, atha yā buddhānaṃ sāmukkaṃsikā dhammadesanā taṃ pakāsesi .
dukkhaṃ, samudayaṃ, nirodhaṃ, maggaṃ.
Seyyathāpi nāma suddhaṃ vatthaṃ apagatakāḷakaṃ sammadeva rajanaṃ paṭiggaṇheyya, evameva upālissa gahapatissa tasmiṃyeva āsane virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ udapādi .
‘yaṃ kiñci samudayadhammaṃ sabbaṃ taṃ nirodhadhamma’nti.
Atha kho upāli gahapati diṭṭhadhammo pattadhammo viditadhammo pariyogāḷhadhammo tiṇṇavicikiccho vigatakathaṃkatho vesārajjappatto aparappaccayo satthusāsane bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘handa ca dāni mayaṃ, bhante, gacchāma, bahukiccā mayaṃ bahukaraṇīyā’’ti.
‘‘Yassadāni tvaṃ, gahapati, kālaṃ maññasī’’ti.
Atha kho upāli gahapati bhagavato bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā yena sakaṃ nivesanaṃ tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā dovārikaṃ āmantesi .
‘‘ajjatagge, samma dovārika, āvarāmi dvāraṃ nigaṇṭhānaṃ nigaṇṭhīnaṃ, anāvaṭaṃ dvāraṃ bhagavato bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ.
Sace koci nigaṇṭho āgacchati tamenaṃ tvaṃ evaṃ vadeyyāsi .
‘tiṭṭha, bhante, mā pāvisi.
Ajjatagge upāli gahapati samaṇassa gotamassa sāvakattaṃ upagato.
Āvaṭaṃ dvāraṃ nigaṇṭhānaṃ nigaṇṭhīnaṃ, anāvaṭaṃ dvāraṃ bhagavato bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ.
Sace te, bhante, piṇḍakena attho, ettheva tiṭṭha, ettheva te āharissantī’’’ti.
‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho dovāriko upālissa gahapatissa paccassosi.
