sn46.2
文書の過去の版を表示しています。
sn46.2『身体経』Kāyasuttaṃ
| Sāvatthinidānaṃ. | サーヴァッティーにちなむ話。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ayaṃ kāyo āhāraṭṭhitiko, āhāraṃ paṭicca tiṭṭhati, anāhāro no tiṭṭhati; | 「たとえば比丘たちよ、この身体は食によって存続するものであり、食に縁りて存続し、食なければ存続しません。 |
| evameva kho, bhikkhave, pañca nīvaraṇā āhāraṭṭhitikā, āhāraṃ paṭicca tiṭṭhanti, anāhārā no tiṭṭhanti. | まさにそのように比丘たちよ、五蓋も食によって存続するものであり、食に縁りて存続し、食なければ存続しません。 |
| ‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā kāmacchandassa uppādāya, uppannassa vā kāmacchandassa bhiyyobhāvāya vepullāya? | では比丘たちよ、未生の欲望の生起の、また既生の欲望の増大・繁栄の食とは何か? |
| Atthi, bhikkhave, subhanimittaṃ. | 比丘たちよ、美しい特相があり、 |
| Tattha ayonisomanasikārabahulīkāro . | そこでの非如理作意の多作。 |
| ayamāhāro anuppannassa vā kāmacchandassa uppādāya, uppannassa vā kāmacchandassa bhiyyobhāvāya vepullāya. | これが未生の欲望の生起の、また既生の欲望の増大・繁栄の食です。1) |
| ‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā byāpādassa uppādāya, uppannassa vā byāpādassa bhiyyobhāvāya vepullāya? | では比丘たちよ、未生の悪意の生起の、また既生の悪意の増大・繁栄の食とは何か? |
| Atthi, bhikkhave, paṭighanimittaṃ. | 比丘たちよ、反感の特相があり、 |
| Tattha ayonisomanasikārabahulīkāro . | そこでの非如理作意の多作。 |
| ayamāhāro anuppannassa vā byāpādassa uppādāya, uppannassa vā byāpādassa bhiyyobhāvāya vepullāya. | これが未生の悪意の生起の、また既生の悪意の増大・繁栄の食です。 |
| ‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā thinamiddhassa uppādāya, uppannassa vā thinamiddhassa bhiyyobhāvāya vepullāya? | では比丘たちよ、未生の惛沈・睡眠の生起の、また既生の惛沈・睡眠の増大・繁栄の食とは何か? |
| Atthi, bhikkhave, arati tandi vijambhitā bhattasammado cetaso ca līnattaṃ. | 比丘たちよ、不快、倦怠、あくび、食後の眠気、そして心の沈滞があり、 |
| Tattha ayonisomanasikārabahulīkāro . | そこでの非如理作意の多作。 |
| ayamāhāro anuppannassa vā thinamiddhassa uppādāya, uppannassa vā thinamiddhassa bhiyyobhāvāya vepullāya. | これが未生の惛沈・睡眠の生起の、また既生の惛沈・睡眠の増大・繁栄の食です。 |
| ‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā uddhaccakukkuccassa uppādāya, uppannassa vā uddhaccakukkuccassa bhiyyobhāvāya vepullāya? | では比丘たちよ、未生の掉挙・悪作の生起の、また既生の掉挙・悪作の増大・繁栄の食とは何か? |
| Atthi, bhikkhave, cetaso avūpasamo. | 比丘たちよ、心の寂静なきがあり、 |
| Tattha ayonisomanasikārabahulīkāro . | そこでの非如理作意の多作。 |
| ayamāhāro anuppannassa vā uddhaccakukkuccassa uppādāya, uppannassa vā uddhaccakukkuccassa bhiyyobhāvāya vepullāya. | これが未生の掉挙・悪作の生起の、また既生の掉挙・悪作の増大・繁栄の食です。 |
| ‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannāya vā vicikicchāya uppādāya, uppannāya vā vicikicchāya bhiyyobhāvāya vepullāya? | では比丘たちよ、未生の疑いの生起の、また既生の疑いの増大・繁栄の食とは何か? |
| Atthi, bhikkhave, vicikicchāṭṭhānīyā dhammā. | 比丘たちよ、疑いの立脚すべき諸法があり、 |
| Tattha ayonisomanasikārabahulīkāro . | そこでの非如理作意の多作。 |
| ayamāhāro anuppannāya vā vicikicchāya uppādāya, uppannāya vā vicikicchāya bhiyyobhāvāya vepullāya. | これが未生の疑いの生起の、また既生の疑いの増大・繁栄の食です。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ayaṃ kāyo āhāraṭṭhitiko, āhāraṃ paṭicca tiṭṭhati, anāhāro no tiṭṭhati; | たとえば比丘たちよ、この身体は食によって存続するものであり、食に縁りて存続し、食なければ存続しません。 |
| evameva kho, bhikkhave, ime pañca nīvaraṇā āhāraṭṭhitikā, āhāraṃ paṭicca tiṭṭhanti, anāhārā no tiṭṭhanti. | まさにそのように比丘たちよ、五蓋も食によって存続するものであり、食に縁りて存続し、食なければ存続しません。」 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ayaṃ kāyo āhāraṭṭhitiko, āhāraṃ paṭicca tiṭṭhati, anāhāro no tiṭṭhati; | 「たとえば比丘たちよ、この身体は、食によって存続するものであり、食に縁りて存続し、食なければ存続しません。 |
| evameva kho, bhikkhave, satta bojjhaṅgā āhāraṭṭhitikā, āhāraṃ paṭicca tiṭṭhanti, anāhārā no tiṭṭhanti. | まさにそのように比丘たちよ、七覚支も食によって存続するものであり、食に縁りて存続し、食なければ存続しません。 |
| ‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā satisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? | では比丘たちよ、未生の念覚支の生起の、また既生の念覚支の修養・成満の食とは何か? |
| Atthi, bhikkhave, satisambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. | 比丘たちよ、念覚支の立脚すべき諸法があり、 |
| Tattha yonisomanasikārabahulīkāro . | そこでの如理作意の多修。 |
| ayamāhāro anuppannassa vā satisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. | これが未生の念覚支の生起の、また既生の念覚支の修養・成満の食です。 |
| ‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? | では比丘たちよ、未生の択法覚支の生起の、また既生の択法覚支の修養・成満の食とは何か? |
| Atthi, bhikkhave, kusalākusalā dhammā, sāvajjānavajjā dhammā, hīnapaṇītā dhammā, kaṇhasukkasappaṭibhāgā dhammā. | 比丘たちよ、善・不善なる法、有罪・無罪の法、劣った・優れた法、黒・白の対比ある法があり、 |
| Tattha yonisomanasikārabahulīkāro . | そこでの如理作意の多修。 |
| ayamāhāro anuppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. | これが未生の択法覚支の生起の、また既生の択法覚支の修養・成満の食です。 |
| ‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? | では比丘たちよ、未生の精進覚支の生起の、また既生の精進覚支の修養・成満の食とは何か? |
| Atthi, bhikkhave, ārambhadhātu [ārabbhadhātu (syā. ka.)] nikkamadhātu parakkamadhātu. | 比丘たちよ、取り組む要素、努力する要素、奮闘する要素があり、 |
| Tattha yonisomanasikārabahulīkāro . | そこでの如理作意の多修。 |
| ayamāhāro anuppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. | これが未生の精進覚支の生起の、また既生の精進覚支の修養・成満の食です。 |
| ‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā pītisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? | では比丘たちよ、未生の喜悦覚支の生起の、また既生の喜悦覚支の修養・成満の食とは何か? |
| Atthi, bhikkhave, pītisambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. | 比丘たちよ、喜悦覚支の立脚すべき諸法があり、 |
| Tattha yonisomanasikārabahulīkāro . | そこでの如理作意の多修。 |
| ayamāhāro anuppannassa vā pītisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. | これが未生の喜悦覚支の生起の、また既生の喜悦覚支の修養・成満の食です。 |
| ‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? | では比丘たちよ、未生の軽安覚支の生起の、また既生の軽安覚支の修養・成満の食とは何か? |
| Atthi, bhikkhave, kāyapassaddhi, cittapassaddhi. | 比丘たちよ、身の軽安、心の軽安があり、 |
| Tattha yonisomanasikārabahulīkāro . | そこでの如理作意の多修。 |
| ayamāhāro anuppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā passaddhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. | これが未生の軽安覚支の生起の、また既生の軽安覚支の修養・成満の食です。 |
| ‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? | では比丘たちよ、未生の定覚支の生起の、また既生の定覚支の修養・成満の食とは何か? |
| Atthi, bhikkhave, samathanimittaṃ [samādhinimittaṃ (syā.)] abyagganimittaṃ. | 比丘たちよ、止の特相、乱れなき特相があり、 |
| Tattha yonisomanasikārabahulīkāro . | そこでの如理作意の多修。 |
| ayamāhāro anuppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā samādhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. | これが未生の定覚支の生起の、また既生の定覚支の修養・成満の食です。 |
| ‘‘Ko ca, bhikkhave, āhāro anuppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā? | では比丘たちよ、未生の捨覚支の生起の、また既生の捨覚支の修養・成満の食とは何か? |
| Atthi, bhikkhave, upekkhāsambojjhaṅgaṭṭhānīyā dhammā. | 比丘たちよ、捨覚支の立脚すべき諸法があり、 |
| Tattha yonisomanasikārabahulīkāro . | そこでの如理作意の多修。 |
| ayamāhāro anuppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa uppādāya, uppannassa vā upekkhāsambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūriyā. | これが未生の捨覚支の生起の、また既生の捨覚支の修養・成満の食です。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ayaṃ kāyo āhāraṭṭhitiko, āhāraṃ paṭicca tiṭṭhati, anāhāro no tiṭṭhati; | たとえば比丘たちよ、この身体は食によって存続するものであり、食に縁りて存続し、食なければ存続しません。 |
| evameva kho, bhikkhave, ime satta bojjhaṅgā āhāraṭṭhitikā, āhāraṃ paṭicca tiṭṭhanti, anāhārā no tiṭṭhantī’’ti. | まさにそのように比丘たちよ、七覚支も食によって存続するものであり、食に縁りて存続し、食なければ存続しません」と。 |
1)
この記述からkāmacchanda:欲望とは性的な欲望だとわかります。
sn46.2.1761565709.txt.gz · 最終更新: by h1roemon
