cātumahābhūta
四大種

cātu:四 + mahā:大きい + bhūta:種、要素、存在

それぞれが何を指すかはmn28_1参照。

類語


‘‘assutavā, bhikkhave, puthujjano imasmiṃ cātumahābhūtikasmiṃ kāyasmiṃ nibbindeyyapi virajjeyyapi vimucceyyapi.「比丘たちよ、無聞凡夫も、この四大種に対して厭い離貪し、解脱したいこともあります。
出典: sn12.61
‘‘Siyā, bhikkhave, catunnaṃ mahābhūtānaṃ aññathattaṃ . 比丘たちよ、たとえ四大種である
pathavīdhātuyā, āpodhātuyā, tejodhātuyā, vāyodhātuyā . 地界水界火界風界異変があったとしても、
na tveva buddhe aveccappasādena samannāgatassa ariyasāvakassa siyā aññathattaṃ. 仏陀確然たる浄信を備えた聖弟子には、決して異変はありません。
出典: sn55.17
Cātumahābhūtiko [cātummahābhūtiko (sī. syā. kaṃ. pī.)] ayaṃ puriso yadā kālaṅkaroti pathavī pathavīkāyaṃ anupeti anupagacchati, āpo āpokāyaṃ anupeti anupagacchati, tejo tejokāyaṃ anupeti anupagacchati, vāyo vāyokāyaṃ anupeti anupagacchati.  四大種の、この人が最期を迎えるとき、集まりに随入し、随行する。集まりに随入し、随行する。火は集まりに随入し、随行する。集まりに随入し、随行する。 
出典: sn24.5
Gaṇḍoti kho, bhikkhave, imassetaṃ cātumahābhūtikassa kāyassa adhivacanaṃ mātāpettikasambhavassa odanakummāsūpacayassa aniccucchādanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammassa. 比丘たちよ、『腫瘍』とは父母より生成し、飯と粥の積集によるもので、無常・腐食・摩耗・崩壊・破砕の性質を持つ、この四大種指示語です。
Gaṇḍamūlanti kho, bhikkhave, taṇhāyetaṃ adhivacanaṃ. 比丘たちよ、『腫瘍』とは渇愛指示語です。
出典: sn35.103
cattāro āsīvisā uggatejā ghoravisāti kho, bhikkhave, catunnetaṃ mahābhūtānaṃ adhivacanaṃ . 比丘たちよ、『四匹の烈しい勢いと猛毒をもつ毒蛇』とは四大種指示語です。
pathavīdhātuyā, āpodhātuyā, tejodhātuyā, vāyodhātuyā. すなわち、地界の、水界の、火界の、風界の(指示語)。
出典: sn35.238
‘‘Abhijānāti pana, bhante, bhagavā iminā cātumahābhūtikena kāyena iddhiyā brahmalokaṃ upasaṅkamitā’’ti?「では尊者よ、世尊はこの四大種である神変によって梵天界に近づいた覚えがありますか?」と。
出典: sn51.22
Yassa kassaci, mahānāma, dīgharattaṃ saddhāparibhāvitaṃ cittaṃ sīlaparibhāvitaṃ cittaṃ sutaparibhāvitaṃ cittaṃ cāgaparibhāvitaṃ cittaṃ paññāparibhāvitaṃ cittaṃ, tassa yo hi khvāyaṃ kāyo rūpī cātumahābhūtiko [cātummahābhūtiko (sī. syā. kaṃ.)] mātāpettikasambhavo odanakummāsūpacayo aniccucchādanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammo. マハーナーマよ、誰であれ、長きにわたってその者のにより遍修され、により遍修され、所聞により遍修され、喜捨により遍修され、智慧により遍修されているなら、その者のこのは、有色で、四大種の、父母より生成した、飯と粥の積集の、無常、腐食、摩耗、崩壊、破砕の性質あるものですが、
出典: sn55.21