| samāpajjati | samāpanna or samāpajjita | samāpatti |
| 到達する | 到達した | 到達、 等至 |
| 入る | 入った | |
samāpajjati:到達す, 得達す, 入る, 入定す, なる enters upon; engages in
samāpatti:1.定, 等至, 三摩鉢底, 正受, 入定 2.定犯, 入罪. attainment; an enjoying stage of meditation
saṃ:正しく + āpajjati:陥る、至る = 到達する、入る。
saṃ:正しく + patti:至ること = 等至、到達
名詞形であるsamāpattiは、定への到達のことです。定における各段階への到達は特に等至(とうじ)という訳語が伝統的によく使われるので採用します。
※無色界禅(arūpajjhāna)の到達をsamāpattiという説もあります。要検証。
類語 samādahati:入定する、 samādhi:定、 jhāna:禅、 vuṭṭhāna:出定
| ‘‘Ye ca rūpūpagā sattā, ye ca arūpaṭṭhāyino [āruppaṭṭhāyino (sī. pī.)]; | およそ色に属する衆生 そして無色状態の者たち |
| Yā ca santā samāpatti, sabbattha vihato tamo’’ti. | そして存在する等至 そのあらゆる処で闇は破壊された」と。 |
| ‘‘Ettha dāni āyasmanto idañca veyyākaraṇaṃ imesañca dhammānaṃ asamāpatti; | 「さてここで、尊者方よ、この(開悟の)明言とこれら諸法の未到達、 |
| idaṃ no, āvuso, katha’’nti? | 友よ、これはどういうことですか?」と。 |
| ‘‘Paññāvimuttā kho mayaṃ, āvuso susimā’’ti. | 「我々は慧解脱したのです、友スシマよ」と。 |
| ‘‘Eso kho, bhikkhave, bhikkhu mahiddhiko mahānubhāvo, na ca sā samāpatti sulabharūpā yā tena bhikkhunā asamāpannapubbā. | 「比丘たちよ、この比丘は大神変を持ち、大威力を持ち、この比丘によりこれまで到達されてない等至、それは簡単に得られるものではありません。 |
| ‘ahaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ samāpajjāmī’ti vā ‘ahaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ samāpanno’ti vā ‘ahaṃ paṭhamā jhānā vuṭṭhito’ti vā’’ti. | 『私は初禅に到達している』とか、『私は初禅に到達した』とか、『私は初禅から出定した』」と。 |
| ‘‘Tathā hi panāyasmato sāriputtassa dīgharattaṃ ahaṅkāramamaṅkāramānānusayā susamūhatā. | 「このようであるのはサーリプッタ尊者の我執、我所執、慢の随眠は長きにわたって、よく根絶されているからです。 |
| Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samāpattikusalo hoti, na samādhismiṃ samādhikusalo. | またここに比丘たちよ、一部の禅者は定における等至巧者であり、定における定巧者ではありません。 |
| ‘‘Saññāvedayitanirodhasamāpattiyā vuṭṭhitaṃ kho, gahapati, bhikkhuṃ tayo phassā phusanti – | 「居士よ、想受滅等至から出定した比丘に、三つの触が触れます —— |
| suññato phasso, animitto phasso, appaṇihito phasso’’ti. | 空性の触と、無相の触と、所望なき触です」と。 |
●定への到達以外の用法です。
| ‘‘Avijjā, bhikkhave, pubbaṅgamā akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā, anvadeva [anudeva (sī. pī. ka.)] ahirikaṃ anottappaṃ. | 「比丘たちよ、無明は不善諸法の到達に先行し、無慚・無愧が後続します。 |