mn68(2) 『那羅伽波寧村経(2)』 (ならかはねいそんきょう、Naḷakapānasuttaṃ、ナラカパーナ・スッタ)
「アヌルッダたちよ、ここに比丘は聞く、
『かくいう名の比丘が最期を迎えた。
彼は世尊により授記された、
彼は開悟に住立した』と。
しかし(聞いた)彼にとって、その(死去した)尊者は、自ら見たこと、あるいは伝聞が聞かれたことがある(とする)。
『その尊者はこのような戒ある者だった』と、『その尊者はこのような法ある者だった』と、『その尊者はこのような慧者だった』と、『その尊者はこのような住者だった』と、『その尊者はこのような解脱者だった』と。
彼は、(死去した)彼の信、戒、所聞、喜捨、智慧を追憶しながら、その目的のため心を集中する。
アヌルッダたちよ、このように比丘には安住がある。
アヌルッダたちよ、ここに比丘は聞く、
『かくいう名の比丘が最期を迎えた。
彼は世尊により授記された。
五下分結の遍尽ゆえに化生者であり、そこで般涅槃して、その世界から還らざる性質のものである』と。
しかし(聞いた)彼にとって、その(死去した)尊者は、自ら見たこと、あるいは伝聞が聞かれたことがある(とする)。
『その尊者はこのような戒ある者だった』と、『その尊者はこのような法ある者だった』と、
『その尊者はこのような慧者だった』と、
『その尊者はこのような住者だった』と、
『その尊者はこのような解脱者だった』と。
彼は、(死去した)彼の信、戒、所聞、喜捨、智慧を追憶しながら、その目的のため心を集中する。
アヌルッダたちよ、このように比丘には安住がある。
アヌルッダたちよ、ここに比丘は聞く、
『かくいう名の比丘が最期を迎えた。
彼は世尊により授記された。
三結の遍尽と染・瞋・痴の薄さにより一来となり、ただ一度だけ、この世界に来て苦の終わりをなすだろう』と。
しかし(聞いた)彼にとって、その(死去した)尊者は、自ら見たこと、あるいは伝聞が聞かれたことがある(とする)。
『その尊者はこのような戒ある者だった』と、『その尊者はこのような法ある者だった』と、
『その尊者はこのような慧者だった』と、
『その尊者はこのような住者だった』と、
『その尊者はこのような解脱者だった』と。
彼は、(死去した)彼の信、戒、所聞、喜捨、智慧を追憶しながら、その目的のため心を集中する。
アヌルッダたちよ、このように比丘には安住がある。
アヌルッダたちよ、ここに比丘は聞く、
『かくいう名の比丘が最期を迎えた。
彼は世尊により授記された。
三結の遍尽ゆえに預流、不堕処の性質ある、決定者、等覚へ赴く者である』と。
しかし(聞いた)彼にとって、その(死去した)尊者は、自ら見たこと、あるいは伝聞が聞かれたことがある(とする)。
『その尊者はこのような戒ある者だった』と、『その尊者はこのような法ある者だった』と、
『その尊者はこのような慧者だった』と、
『その尊者はこのような住者だった』と、
『その尊者はこのような解脱者だった』と。
彼は、(死去した)彼の信、戒、所聞、喜捨、智慧を追憶しながら、その目的のため心を集中する。
アヌルッダたちよ、このように比丘には安住がある。
アヌルッダたちよ、ここに比丘尼は聞く、
『かくいう名の比丘尼が最期を迎えた。
彼女は世尊により授記された。
彼女は開悟に住立した』と。
しかし(聞いた)彼女にとって、その(死去した)尊女は、自ら見たこと、あるいは伝聞が聞かれたことがある(とする)。
『その尊女はこのような戒ある者だった』と、『その尊女はこのような法ある者だった』と、『その尊女はこのような慧者だった』と、『その尊女はこのような住者だった』と、『その尊女はこのような解脱者だった』と。
彼女は、(死去した)彼女の信、戒、所聞、喜捨、智慧を追憶しながら、その目的のため心を集中する。
アヌルッダたちよ、このように比丘尼には安住がある。
アヌルッダたちよ、ここに比丘尼は聞く、
『かくいう名の比丘尼が最期を迎えた。
彼女は世尊により授記された。
五下分結の遍尽ゆえに化生者であり、そこで般涅槃して、その世界から還らざる性質のものである』と。
しかし(聞いた)彼女にとって、その(死去した)尊女は、自ら見たこと、あるいは伝聞が聞かれたことがある(とする)。
『その尊女はこのような戒ある者だった』と、『その尊女はこのような法ある者だった』と、
『その尊女はこのような慧者だった』と、
『その尊女はこのような住者だった』と、
『その尊女はこのような解脱者だった』と。
彼女は、(死去した)彼女の信、戒、所聞、喜捨、智慧を追憶しながら、その目的のため心を集中する。
アヌルッダたちよ、このように比丘尼には安住がある。
アヌルッダたちよ、ここに比丘尼は聞く、
『かくいう名の比丘尼が最期を迎えた。
彼女は世尊により授記された。
三結の遍尽と染・瞋・痴の薄さにより一来となり、ただ一度だけ、この世界に来て苦の終わりをなすだろう』と。
しかし(聞いた)彼女にとって、その(死去した)尊女は、自ら見たこと、あるいは伝聞が聞かれたことがある(とする)。
『その尊女はこのような戒ある者だった』と、『その尊女はこのような法ある者だった』と、
『その尊女はこのような慧者だった』と、
『その尊女はこのような住者だった』と、
『その尊女はこのような解脱者だった』と。
彼女は、(死去した)彼女の信、戒、所聞、喜捨、智慧を追憶しながら、その目的のため心を集中する。
アヌルッダたちよ、このように比丘尼には安住がある。
アヌルッダたちよ、ここに比丘尼は聞く、
『かくいう名の比丘尼が最期を迎えた。
彼女は世尊により授記された。
三結の遍尽ゆえに預流、不堕処の性質ある、決定者、等覚へ赴く者である』と。
しかし(聞いた)彼女にとって、その(死去した)尊女は、自ら見たこと、あるいは伝聞が聞かれたことがある(とする)。
『その尊女はこのような戒ある者だった』と、『その尊女はこのような法ある者だった』と、
『その尊女はこのような慧者だった』と、
『その尊女はこのような住者だった』と、
『その尊女はこのような解脱者だった』と。
彼女は、(死去した)彼女の信、戒、所聞、喜捨、智慧を追憶しながら、その目的のため心を集中する。
アヌルッダたちよ、このように比丘尼には安住がある。
アヌルッダたちよ、ここに優婆塞は聞く、
『かくいう名の優婆塞が最期を迎えた。
彼は世尊により授記された。
五下分結の遍尽ゆえに化生者であり、そこで般涅槃して、その世界から還らざる性質のものである』と。
しかし(聞いた)彼にとって、その(死去した)尊者は、自ら見たこと、あるいは伝聞が聞かれたことがある(とする)。
『その尊者はこのような戒ある者だった』と、『その尊者はこのような法ある者だった』と、『その尊者はこのような慧者だった』と、『その尊者はこのような住者だった』と、『その尊者はこのような解脱者だった』と。
彼は、(死去した)彼の信、所聞、喜捨、智慧を追憶しながら、その目的のため心を集中する。
アヌルッダたちよ、このように優婆塞には安住がある。
アヌルッダたちよ、ここに優婆塞は聞く、
『かくいう名の優婆塞が最期を迎えた。
彼は世尊により授記された。
三結の遍尽と染・瞋・痴の薄さにより一来となり、ただ一度だけ、この世界に来て苦の終わりをなすだろう』と。
しかし(聞いた)彼にとって、その(死去した)尊者は、自ら見たこと、あるいは伝聞が聞かれたことがある(とする)。
『その尊者はこのような戒ある者だった』と、『その尊者はこのような法ある者だった』と、
『その尊者はこのような慧者だった』と、
『その尊者はこのような住者だった』と、
『その尊者はこのような解脱者だった』と。
彼は、(死去した)彼の信、戒、所聞、喜捨、智慧を追憶しながら、その目的のため心を集中する。
アヌルッダたちよ、このように優婆塞には安住がある。
アヌルッダたちよ、ここに優婆塞は聞く、
『かくいう名の優婆塞が最期を迎えた。
彼は世尊により授記された。
三結の遍尽ゆえに預流、不堕処の性質ある、決定者、等覚へ赴く者である』と。
しかし(聞いた)彼にとって、その(死去した)尊者は、自ら見たこと、あるいは伝聞が聞かれたことがある(とする)。
『その尊者はこのような戒ある者だった』と、『その尊者はこのような法ある者だった』と、
『その尊者はこのような慧者だった』と、
『その尊者はこのような住者だった』と、
『その尊者はこのような解脱者だった』と。
彼は、(死去した)彼の信、戒、所聞、喜捨、智慧を追憶しながら、その目的のため心を集中する。
アヌルッダたちよ、このように優婆塞には安住がある。
アヌルッダたちよ、ここに優婆夷は聞く、
『かくいう名の優婆夷が最期を迎えた。
彼女は世尊により授記された。
五下分結の遍尽ゆえに化生者であり、そこで般涅槃して、その世界から還らざる性質のものである』と。
しかし(聞いた)彼女にとって、その(死去した)尊女は、自ら見たこと、あるいは伝聞が聞かれたことがある(とする)。
『その尊女はこのような戒ある者だった』と、『その尊女はこのような法ある者だった』と、
『その尊女はこのような慧者だった』と、
『その尊女はこのような住者だった』と、
『その尊女はこのような解脱者だった』と。
彼女は、(死去した)彼女の信、戒、所聞、喜捨、智慧を追憶しながら、その目的のため心を集中する。
アヌルッダたちよ、このように優婆夷には安住がある。
アヌルッダたちよ、ここに優婆夷は聞く、
『かくいう名の優婆夷が最期を迎えた。
彼女は世尊により授記された。
三結の遍尽と染・瞋・痴の薄さにより一来となり、ただ一度だけ、この世界に来て苦の終わりをなすだろう』と。
しかし(聞いた)彼女にとって、その(死去した)尊女は、自ら見たこと、あるいは伝聞が聞かれたことがある(とする)。
『その尊女はこのような戒ある者だった』と、『その尊女はこのような法ある者だった』と、
『その尊女はこのような慧者だった』と、
『その尊女はこのような住者だった』と、
『その尊女はこのような解脱者だった』と。
彼女は、(死去した)彼女の信、戒、所聞、喜捨、智慧を追憶しながら、その目的のため心を集中する。
アヌルッダたちよ、このように優婆夷には安住がある。
アヌルッダたちよ、ここに優婆夷は聞く、
『かくいう名の優婆夷が最期を迎えた。
彼女は世尊により授記された。
三結の遍尽ゆえに預流、不堕処の性質ある、決定者、等覚へ赴く者である』と。
しかし(聞いた)彼女にとって、その(死去した)尊女は、自ら見たこと、あるいは伝聞が聞かれたことがある(とする)。
『その尊女はこのような戒ある者だった』と、『その尊女はこのような法ある者だった』と、『その尊女はこのような慧ある者だった』と、『その尊女はこのような住者だった』と、『その尊女はこのような解脱者だった』と。
彼女は、(死去した)彼女の信、戒、所聞、喜捨、智慧を追憶しながら、その目的のため心を集中する。
アヌルッダたちよ、このように優婆夷には安住がある。
かくしてアヌルッダたちよ、如来は人々の詐取のためでなく、人々のたわ言のためでなく、利得・恭敬・名誉・益のためでなく、『人々は私をこのようだと知るがよい』というのではなく、弟子が死去し最期を迎えるとき、諸々の再生について授記する。
『その者はどこそこに再生し、あの者はどこそこに再生した』と。
アヌルッダたちよ、信あり、大いなる感銘あり、大いなる悦ある良家の子息たちがいる。
彼らはそれ(授記)を聞いて、その目的のため心を集中する。
アヌルッダたちよ、それは長きにわたり彼らの恩恵と幸福のためになる」と。
世尊はこう言われた。
意に適ったアヌルッダ尊者は、世尊の所説に歓喜したという。
‘‘Idhānuruddhā, bhikkhu suṇāti .
‘itthannāmo bhikkhu kālaṅkato [kālakato (sī. syā. kaṃ. pī.)];
so bhagavatā byākato .
aññāya saṇṭhahī’ti.
So kho panassa āyasmā sāmaṃ diṭṭho vā hoti anussavassuto vā .
‘evaṃsīlo so āyasmā ahosi itipi, evaṃdhammo so āyasmā ahosi itipi, evaṃpañño so āyasmā ahosi itipi, evaṃvihārī so āyasmā ahosi itipi, evaṃvimutto so āyasmā ahosi itipī’ti.
So tassa saddhañca sīlañca sutañca cāgañca paññañca anussaranto tadatthāya cittaṃ upasaṃharati.
Evampi kho, anuruddhā, bhikkhuno phāsuvihāro hoti.
‘‘Idhānuruddhā, bhikkhu suṇāti .
‘itthannāmo bhikkhu kālaṅkato;
so bhagavatā byākato .
pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā opapātiko tattha parinibbāyī anāvattidhammo tasmā lokā’ti.
So kho panassa āyasmā sāmaṃ diṭṭho vā hoti anussavassuto vā .
‘evaṃsīlo so āyasmā ahosi itipi, evaṃdhammo…pe…
evaṃpañño…
evaṃvihārī…
evaṃvimutto so āyasmā ahosi itipī’ti.
So tassa saddhañca sīlañca sutañca cāgañca paññañca anussaranto tadatthāya cittaṃ upasaṃharati.
Evampi kho, anuruddhā, bhikkhuno phāsuvihāro hoti.
‘‘Idhānuruddhā, bhikkhu suṇāti .
‘itthannāmo bhikkhu kālaṅkato;
so bhagavatā byākato .
tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā rāgadosamohānaṃ tanuttā sakadāgāmī sakideva imaṃ lokaṃ āgantvā dukkhassantaṃ karissatī’ti.
So kho panassa āyasmā sāmaṃ diṭṭho vā hoti anussavassuto vā .
‘evaṃsīlo so āyasmā ahosi itipi, evaṃdhammo…pe…
evaṃpañño…
evaṃvihārī…
evaṃvimutto so āyasmā ahosi itipī’ti.
So tassa saddhañca sīlañca sutañca cāgañca paññañca anussaranto tadatthāya cittaṃ upasaṃharati.
Evampi kho, anuruddhā, bhikkhuno phāsuvihāro hoti.
‘‘Idhānuruddhā, bhikkhu suṇāti .
‘itthannāmo bhikkhu kālaṅkato;
so bhagavatā byākato .
tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇo’ti.
So kho panassa āyasmā sāmaṃ diṭṭho vā hoti anussavassuto vā .
‘evaṃsīlo so āyasmā ahosi itipi, evaṃdhammo…pe…
evaṃpañño…
evaṃvihārī…
evaṃvimutto so āyasmā ahosi itipī’ti.
So tassa saddhañca sīlañca sutañca cāgañca paññañca anussaranto tadatthāya cittaṃ upasaṃharati.
Evampi kho, anuruddhā, bhikkhuno phāsuvihāro hoti.
‘‘Idhānuruddhā, bhikkhunī suṇāti .
‘itthannāmā bhikkhunī kālaṅkatā;
sā bhagavatā byākatā .
aññāya saṇṭhahī’ti.
Sā kho panassā bhaginī sāmaṃ diṭṭhā vā hoti anussavassutā vā .
‘evaṃsīlā sā bhaginī ahosi itipi, evaṃdhammā sā bhaginī ahosi itipi, evaṃpaññā sā bhaginī ahosi itipi, evaṃvihārinī sā bhaginī ahosi itipi, evaṃvimuttā sā bhaginī ahosi itipī’ti.
Sā tassā saddhañca sīlañca sutañca cāgañca paññañca anussarantī tadatthāya cittaṃ upasaṃharati.
Evampi kho, anuruddhā, bhikkhuniyā phāsuvihāro hoti.
‘‘Idhānuruddhā, bhikkhunī suṇāti .
‘itthannāmā bhikkhunī kālaṅkatā;
sā bhagavatā byākatā .
pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā opapātikā tattha parinibbāyinī anāvattidhammā tasmā lokā’ti.
Sā kho panassā bhaginī sāmaṃ diṭṭhā vā hoti anussavassutā vā .
‘evaṃsīlā sā bhaginī ahosi itipi, evaṃdhammā…pe…
evaṃpaññā…
evaṃvihārinī…
evaṃvimuttā sā bhaginī ahosi itipī’ti.
Sā tassā saddhañca sīlañca sutañca cāgañca paññañca anussarantī tadatthāya cittaṃ upasaṃharati.
Evampi kho, anuruddhā, bhikkhuniyā phāsuvihāro hoti.
‘‘Idhānuruddhā, bhikkhunī suṇāti .
‘itthannāmā bhikkhunī kālaṅkatā;
sā bhagavatā byākatā .
tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā rāgadosamohānaṃ tanuttā sakadāgāminī sakideva imaṃ lokaṃ āgantvā dukkhassantaṃ karissatī’ti.
Sā kho panassā bhaginī sāmaṃ diṭṭhā vā hoti anussavassutā vā .
‘evaṃsīlā sā bhaginī ahosi itipi, evaṃdhammā…pe…
evaṃpaññā…
evaṃvihārinī…
evaṃvimuttā sā bhaginī ahosi itipī’ti.
Sā tassā saddhañca sīlañca sutañca cāgañca paññañca anussarantī tadatthāya cittaṃ upasaṃharati.
Evampi kho, anuruddhā, bhikkhuniyā phāsuvihāro hoti.
‘‘Idhānuruddhā, bhikkhunī suṇāti .
‘itthannāmā bhikkhunī kālaṅkatā;
sā bhagavatā byākatā .
tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā sotāpannā avinipātadhammā niyatā sambodhiparāyaṇā’ti.
Sā kho panassā bhaginī sāmaṃ diṭṭhā vā hoti anussavassutā vā .
‘evaṃsīlā sā bhaginī ahosi itipi, evaṃdhammā…
evaṃpaññā…
evaṃvihārinī…
evaṃvimuttā sā bhaginī ahosi itipī’ti.
Sā tassā saddhañca sīlañca sutañca cāgañca paññañca anussarantī tadatthāya cittaṃ upasaṃharati.
Evampi kho, anuruddhā, bhikkhuniyā phāsuvihāro hoti.
‘‘Idhānuruddhā, upāsako suṇāti .
‘itthannāmo upāsako kālaṅkato;
so bhagavatā byākato .
pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā opapātiko tattha parinibbāyī anāvattidhammo tasmā lokā’ti.
So kho panassa āyasmā sāmaṃ diṭṭho vā hoti anussavassuto vā .
‘evaṃsīlo so āyasmā ahosi itipi, evaṃdhammo so āyasmā ahosi itipi, evaṃpañño so āyasmā ahosi itipi, evaṃvihārī so āyasmā ahosi itipi, evaṃvimutto so āyasmā ahosi itipī’ti.
So tassa saddhañca sutañca cāgañca paññañca anussaranto tadatthāya cittaṃ upasaṃharati.
Evampi kho, anuruddhā, upāsakassa phāsuvihāro hoti.
‘‘Idhānuruddhā, upāsako suṇāti .
‘itthannāmo upāsako kālaṅkato;
so bhagavatā byākato .
tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā rāgadosamohānaṃ tanuttā sakadāgāmī sakideva imaṃ lokaṃ āgantvā dukkhassantaṃ karissatī’ti.
So kho panassa āyasmā sāmaṃ diṭṭho vā hoti anussavassuto vā .
‘evaṃsīlo so āyasmā ahosi itipi, evaṃdhammo…
evaṃpañño…
evaṃvihārī…
evaṃvimutto so āyasmā ahosi itipī’ti.
So tassa saddhañca sīlañca sutañca cāgañca paññañca anussaranto tadatthāya cittaṃ upasaṃharati.
Evampi kho, anuruddhā, upāsakassa phāsuvihāro hoti.
‘‘Idhānuruddhā, upāsako suṇāti .
‘itthannāmo upāsako kālaṅkato;
so bhagavatā byākato .
tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇo’ti.
So kho panassa āyasmā sāmaṃ diṭṭho vā hoti anussavassuto vā .
‘evaṃsīlo so āyasmā ahosi itipi, evaṃdhammo…pe…
evaṃpañño…
evaṃvihārī…
evaṃvimutto so āyasmā ahosi itipī’ti.
So tassa saddhañca sīlañca sutañca cāgañca paññañca anussaranto tadatthāya cittaṃ upasaṃharati.
Evampi kho, anuruddhā upāsakassa phāsuvihāro hoti.
‘‘Idhānuruddhā, upāsikā suṇāti .
‘itthannāmā upāsikā kālaṅkatā;
sā bhagavatā byākatā .
pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā opapātikā tattha parinibbāyinī anāvattidhammā tasmā lokā’ti.
Sā kho panassā bhaginī sāmaṃ diṭṭhā vā hoti anussavassutā vā .
‘evaṃsīlā sā bhaginī ahosi itipi, evaṃdhammā…
evaṃpaññā…
evaṃvihārinī…
evaṃvimuttā sā bhaginī ahosi itipī’ti.
Sā tassā saddhañca sīlañca sutañca cāgañca paññañca anussarantī tadatthāya cittaṃ upasaṃharati.
Evampi kho, anuruddhā, upāsikāya phāsuvihāro hoti.
‘‘Idhānuruddhā, upāsikā suṇāti .
‘itthannāmā upāsikā kālaṅkatā;
sā bhagavatā byākatā .
tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā rāgadosamohānaṃ tanuttā sakadāgāminī sakideva imaṃ lokaṃ āgantvā dukkhassantaṃ karissatī’ti.
Sā kho panassā bhaginī sāmaṃ diṭṭhā vā hoti anussavassutā vā .
‘evaṃsīlā sā bhaginī ahosi itipi, evaṃdhammā…
evaṃpaññā…
evaṃvihārinī…
evaṃvimuttā sā bhaginī ahosi itipī’ti.
Sā tassā saddhañca sīlañca sutañca cāgañca paññañca anussarantī tadatthāya cittaṃ upasaṃharati.
Evampi kho, anuruddhā, upāsikāya phāsuvihāro hoti.
‘‘Idhānuruddhā, upāsikā suṇāti .
‘itthannāmā upāsikā kālaṅkatā;
sā bhagavatā byākatā .
tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā sotāpannā avinipātadhammā niyatā sambodhiparāyaṇā’ti.
Sā kho panassā bhaginī sāmaṃ diṭṭhā vā hoti anussavassutā vā .
‘evaṃsīlā sā bhaginī ahosi itipi, evaṃdhammā sā bhaginī ahosi itipi, evaṃpaññā sā bhaginī ahosi itipi, evaṃvihārinī sā bhaginī ahosi itipi, evaṃvimuttā sā bhaginī ahosi itipī’ti.
Sā tassā saddhañca sīlañca sutañca cāgañca paññañca anussarantī tadatthāya cittaṃ upasaṃharati.
Evampi kho, anuruddhā, upāsikāya phāsuvihāro hoti.
‘‘Iti kho, anuruddhā, tathāgato na janakuhanatthaṃ na janalapanatthaṃ na lābhasakkārasilokānisaṃsatthaṃ na ‘iti maṃ jano jānātū’ti sāvake abbhatīte kālaṅkate upapattīsu byākaroti .
‘asu amutra upapanno, asu amutra upapanno’ti.
Santi ca kho, anuruddhā, kulaputtā saddhā uḷāravedā uḷārapāmojjā.
Te taṃ sutvā tadatthāya cittaṃ upasaṃharanti.
Tesaṃ taṃ, anuruddhā, hoti dīgharattaṃ hitāya sukhāyā’’ti.
Idamavoca bhagavā.
Attamano āyasmā anuruddho bhagavato bhāsitaṃ abhinandīti.
